Med z niektorých exotických rastlín môže vyvolávať alergické reakcie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Med

LIPTOVSKÝ HRÁDOK 8. apríla (WebNoviny.sk) – V súčasnosti sa slovenskému medu nevyrovná žiadny med ponúkaný v domácej obchodnej sieti. Skonštatovala to na tlačovej konferencii vedúca Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku Tatiana Čermáková.

Porovnávania sa robia s medmi s označením med z EÚ ako aj s medmi s označením výroby mimo EÚ. Podľa jej slov ide o medy zmiešané z rôznych zdrojov a z rôznych krajín.

„My ani nevieme presne určiť pôvod toho medu. Krajinu pôvodu je vždy dôležité poznať, keďže med z niektorých exotických rastlín môže vyvolávať alergické reakcie,“ spresnila.

Sme odkázaní na čiastočný dovoz medu

Na Slovensku podľa Čermákovej majú obyvatelia posledných desať rokov tendenciu jesť väčšie množstvo medu. V súčasnosti je to približne 1,2 kg na obyvateľa za rok, čo domáci včelári svojou produkciou nedokážu pokryť. „Sme odkázaní na čiastočný dovoz medu,“ dodala.

Z krajín EÚ má najvyššiu ročnú spotrebu 1,7 kg medu na obyvateľa Nemecko, ktoré je preto aj najväčším dovozcom medu v Európe.

Podľa riaditeľa Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra Jaroslava Slamečku je zdravie včiel veľmi dôležité.

„Počet včelstiev vzhľadom na rastlinnú výrobu by nemal klesať, pretože tá funkcia ako opeľovačov je naozaj veľmi významná, ale nie vždy sa to pre zdravie včiel darí. Preto sa kolektív (výskumného ústavu – pozn. SITA) snaží vyvíjať liečebné postupy, ktoré zamedzujú vzniku a rozširovaniu chorôb. Snažia sa to robiť ekologickým spôsobom bez použitia chemických látok, ktoré potom tvoria reziduá v produktoch a ktoré potom škodia ľuďom,“ dodal.

Otvorili včelársku sezónu

S príchodom jari  pracovníci Ústavu včelárstva symbolicky otvorili včelársku sezónu. Včelári po zime musia svoje prezimované včelstvá skontrolovať. „Tie, ktoré neprezimovali, včelár likviduje tak, aby bola dodržaná hygiena vo včelnici. Je potrebné skontrolovať aj veľkosť plodového telesa, to rozhoduje o sile včelstva,“ doplnil Martin Staroň z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku. Viacerí včelári podľa jeho slov hlásili väčší úhyn včelstiev počas zimy.

„Teraz je to kombinácia – premnoženie klieštika v letnom období a zároveň došlo k tomu, že zima bola ako keby dvojstupňová. Včelstvá začali plodovať už v období vianočných sviatkov a následne prišli v januári veľké mrazy. Včelstvá sa vtedy rozhodovali, či to plodové teleso opustia v záujme vlastného prežitia, alebo či na ňom zostanú. Slabšie včelstvá to nezvládli,“ spresnil Staroň.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia