Mesežnikov: Demonštrovať v Rusku je veľká občianska odvaha. Putin má pri zbrani milióny lojálnych

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Grigorij Mesežnikov
Politológ Grigorij Mesežnikov. Foto: archívne, SITA/Michal Burza.

Zadržanie Alexeja Navaľného, v súčasnosti najznámejšieho kritika ruského prezidenta Vladimira Putina, vyvolalo vlnu protestov vo viacerých mestách Ruska. V nedeľu protiputinovská demonštrácia uzavrela v Moskve metrá, ulice v centre aj obchody.

Úrady ju nepovolili a vopred sa vyhrážali zatýkaním jej účastníkov. Doteraz polícia v súvislosti s protestami zadržala zhruba 4 000 ľudí. Medzi nimi boli aj Navaľného spolupracovníci Ľubov Sobolová, Anastasia Vasilievová z Aliancie lekárov či jeho brat Oleg Navaľnyj.

Politológ a spoluzakladateľ Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov nevidí veľkú nádej na pozitívnu zmenu, ktorú by takéto zhromaždenia priniesli. Ako povedal v rozhovore pre Webnoviny.sk, predstavitelia súčasného režimu sú schopní na zachovanie svojej moci siahnuť po najbrutálnejších metódach.

Vo štvrtok bolo Navaľnému zamietnuté odvolanie voči vzatiu do väzby, do ktorej sa dostal po návrate do Ruska. Prečo sa vôbec vracal?

Pretože je to občan, ktorý vníma svoje postavenie ako misiu. Je to človek, ktorý získal autoritu medzi ruskou verejnosťou. Pustil sa do súboja so štátom, ktorý ho chcel umŕtviť, zabiť. Je to preukázateľné. Je to človek, ktorý už, ak sa nemýlim, viac ako desať rokov je popredným predstaviteľom ruských opozičných síl a dnes je stelesnením odporu voči brutalite toho režimu, ktorý sa momentálne v Rusku sformoval.

Vrátil sa preto, lebo nechcel zostať v postavení menej významného emigranta, keďže, opakujem, to vníma ako misiu. A postupuje mimochodom v súlade so zákonom. Veď ruský štát sa voči nemu dopustil zločinu. A dodávam, že ten pokus bol s použitím chemickej bojovej látky, čo je teda ďalší medzinárodný zločin. No a to čo sa odohráva po jeho návrate je príklad absolútneho bezprávia.

Prečo je jeho osoba pre ruský režim taká nebezpečná?

Pretože je to človek, ktorý je schopný mobilizovať ľudí, ktorý získal autoritu, ktorý neskrýva svoje zámer odstrániť režim, a to v rámci zákona. Navaľnyj myslím pred piatimi rokmi kandidoval v moskovských komunálnych voľbách. Vtedy, samozrejme, voľby boli tiež sfalšované, ale ukázalo sa, že je schopný zaktivizovať a zmobilizovať milióny voličov v Moskve. Pritom nemal prakticky žiadny alebo veľmi slabý prístup k médiám, teda okrem toho svojho zdroja.

A čo jeho upozorňovanie na korupciu v Rusku?

On v podstate robí spolu so svojim tímom takú investigatívnu prácu, ktorá demaskuje skorumpovaný charakter ruského režimu. A to, samozrejme, ľudia sledujú a zvyšuje to jeho viditeľnosť a popularitu. Napríklad jeho posledný dokument o Putinovom sídle malo 101 miliónov pozretí, pričom z toho nejakých 62 percent sú diváci priamo v Rusku. To znamená, že už väčšia časť dospelej populácie Ruska ten film videla.

Alexej Navaľnyj
Ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj v lietadle z Berlína do Moskvy. Foto: SITA/AP

Aký je podľa vás Putinov postoj k nemu?

Putin ho považuje za osobné nebezpečenstvo pre svoju moc. Existuje u neho reálny strach, že Navaľny je jeho silný konkurent. Je to neuveriteľné, ak si uvedomíme, že prezident má prakticky celú moc v krajine. Môže nariadiť čokoľvek, teda aj v súvislosti s Navaľnym, napríklad aj zmeniť miesto pristátia lietadla. Môže zmobilizovať všetky represívne zložky na potlačenie manifestácie na podporu Navaľného alebo zmanipulovať súdy.

Rusi napríklad chystajú súdny proces, kde obvinia Navaľného z toho, že ukradol všetky peniaze, ktoré získala jeho nadácia, čo je, samozrejme, nezmysel. Známe to bolo ešte pred návratom Navaľného, ktoré chceli takto zastrašiť.

Ísť dnes na manifestáciu znamená reálne riziko, že vás nielen zbijú, ale že sa dostanete aj do väzenia.

Aké sú šance, že sa Navaľnyj z vezenia skutočne dostane?

Podľa mňa veľmi malé. V pondelok tam má cestovať šéf diplomacie Európskej únie () Josep Borrell, ale priznám sa, nechápem, načo tam ide. Nemyslím si, že môže toho veľa vyjednať.

Reakciou na Navaľného vzatie do väzby boli protesty v krajine. V čom sú iné, než tie, ktoré Rusko dovtedy zažilo?

Rozsahom týchto protestov. Ak sa nemýlim, prebiehali v 123 mestách. Čo sa týka počtu ľudí, tie neboli veľké proti minulosti. Napríklad v roku 1987 boli v Moskve miliónové manifestácie, neskôr v roku 2011 a 2012 sa schádzalo najmä na námestiach 200-tisíc ľudí. Z tohto pohľadu sa odhadom 40 až 50-tisíc ľudí, ktorí v súčasnosti vyšli do ulíc, môže zdať málo.

A prečo to nie je málo? Prečo napriek tomu hovoríme o rozsiahlych demonštráciách?

Pretože v minulosti bola v Rusku relatívna sloboda. Odvtedy došlo k posilneniu represií a ísť dnes na manifestáciu znamená reálne riziko, že vás nielen zbijú, ale že sa dostanete aj do väzenia. Takže podľa mňa sú iné tým, že v týchto veľmi tvrdých represívnych podmienkach sa našlo toľko ľudí s odvahou zúčastniť na týchto mierových protestoch. Ak došlo k nejakým zrážkam, vždy boli vyprovokované políciou.

Vladimir Putin
Ruský prezident Vladimir Putin. Foto: archívne, SITA/AP

Je reálne, že Rusi niečo týmito protestami dosiahnu, ak budú trvať dostatočne dlho?

Myslím si, že nie. Toto je režim, ktorého predstavitelia sa pri nástupe k moci nerozpakovali zorganizovať výbuchy, ktoré zabili stovky ľudí. Konkrétne išlo o výbuchy obytných domov v mestách Buynaksk, Moskva, Volgodonsk v roku 1999, ktoré zorganizovala ruská spravodajská služba FSB. Veď Alexander Litvinenko napísal s Jurijom Felštinskim knihu o tom. Okrem toho si myslím, že to bol dôvod, prečo ho zabili. Takže táto mocenská korporácia je na zachovanie svojej moci schopná siahnuť po najbrutálnejších metódach.

Takže skôr je reálnejší scenár, že demonštrácie postupne utíchnu?

Tak zanechá to nejaké stopy. Vidíte, čo sa stalo v Bielorusku. Bieloruské protesty boli oveľa masívnejšie, trvali niekoľko mesiacov a represie boli oveľa silnejšie, doslova tam ľudí zabíjali na uliciach. V prípade Ruska treba počkať, koľko ľudí príde na protesty v nedeľu a ako to prebehne.

Ako by to mohlo pokračovať?

Mohlo by dôjsť k zákazu protestov, napríklad z dôvodu vyhlásenia výnimočného stavu. Zatiaľ sú tieto manifestácie nepovolené, hoci sa v praxi uplatňuje režim, ako keby boli zakázané. Výnimočný stav znamená, že zakážu všetko vrátane manifestácií, a potom aj tá represia bude silnejšia. Putin má totiž takpovediac pri zbrani niekoľko miliónov ľudí lojálnych a schopných veľmi rýchlo zasiahnuť všade. Ale treba počkať ako sa to vyvinie.

Takže svoju úlohu hrá aj lojalita silových zložiek v Rusku?

Určite, aj keď zatiaľ prešlo iba krátke obdobie. Pre porovnanie, v Bielorusku zopár dôstojníkov odišlo z silových zložiek, zahadzovali uniformy do smetných košov a odmietli slúžiť. V Rusku sa, myslím, zatiaľ iba jeden človek zo silových zložiek pridal k protestom a samozrejme hneď dostal výpoveď. Takže v Rusku je lojalita veľmi silná a často je aj podporovaná určitými materiálnymi výhodami.

Putin však na rozdiel od Alexandra Lukašenka disponuje podľa prieskumov podporou ľudí, nie?

Existuje niekoľko kvalitných výskumných centier v Rusku, napríklad Levada Centrum, ktoré potvrdzujú, že tá podpora je pomerne vysoká. Ale v takomto režime je nemožné získať dáta, ktoré skutočne odrážajú stav verejnej mienky.

Je prejavom občianskej statočnosti a odvahy priznať, že nepodporujem Putinov režim.

Prečo je tomu tak?

Predstavte si, že ste obyčajný občan a volá vám nejaké výskumné centrum a kladie otázku o popularite prezidenta. Dovolali sa vám, to znamená, že majú vaše číslo. Síce vám povedia, že to je anonymné, ale disponujú aj vaším menom a vy neviete, ku komu sa tieto informácie môžu dostať. Takže, aby ľudia nemali problémy, väčšina súhlasí so všetkým. Je prejavom občianskej statočnosti a odvahy priznať, že nepodporujem Putinov režim.

Russia Navalny Protests
Masívne protesty za prepustenie Navaľného z väzenia sa konali naprieč Ruskom. Polícia zatkla viac ako dvetisíc ľudí. Rusko, 23. január 2021. Foto: SITA/AP

Ako by sa k celej situácii mala postaviť EÚ? Mala by vyvodiť voči Rusku tvrdšie sankcie?

Ja si myslím, že tie sankcie mali prísť v roku 2014, a to v najsilnejšej podobe. Veď nemôže byť väčší zločin na medzinárodnom spoločenstve, keď jedna krajina prepadne druhú a uchmatne jej časť územia, ako tomu bola pri anexii Krymu Ruskom. Vtedy mali prísť úplne najsilnejšie sankcie, ktoré mali byť postupne uvoľňované po tom, keď by došlo k nejakému zlepšeniu. To by podľa mňa bolo rozumnejšie, pretože Putin chápe iba „hru päsťou“. Keďže k tomu nedošlo, v súčasnosti je to tak, že vždy niečo spácha a potom nasleduje váhavá reakcia EÚ.

Súvisí to so spôsobom fungovania EÚ v oblasti medzinárodnej politiky?

Pre porovnanie Spojené štáty americké sú v tomto ráznejšie ako EÚ, hoci za Donalda Trumpa to tiež nebolo jednoduché. Ale čo sa týka zahraničnopolitickej agendy je to jeden štát, tam sa to dá ľahko presadiť. EÚ má 27 členských štátov, takže tam to je komplikovanejšie. Okrem toho Putin má svojich podporovateľov v niektorých situáciách. Nie je to iba Maďarsko, sem tam je to aj Taliansko, Grécko alebo Cyprus. To je potom na úvahu, či netreba prepracovať mechanizmus spoločných rozhodnutí.

Ako by v ideálnom prípade v súčasnej situácii vyzerať tvrdé sankcie voči Rusku?

Najtvrdšie by mali byť personálne sankcie, a čo sa týka takzvaných sektorálnych sankcií, tie by sa mali uplatňovať v takých odvetviach, ktoré pomáhajú upevňovať režim. Príkladom môže byť obchod s energetickými nosičmi alebo technológie, ktoré sa dajú použiť na vojenské ciele alebo na ciele posilnenia represívnych zložiek.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Alexander LitvinenkoAlexander LukašenkoAlexej NavaľnyjAnastasia VasilievováDonald TrumpGrigorij MesežnikovJosep BorrellJurij FelštinskiĽubov SobolováOleg Navaľnyj
Firmy a inštitúcie Aliancie lekárovEU Európska úniaFSB ruská spravodajská agentúraIVO Inštitút pre verejné otázkyLevada Centrum