Mesto Gbely plánuje podať sťažnosť pre porušenie zákonov o skládkach odpadu, hrozbou sú aj pre ľudí

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Skládka odpadu, Jozef Hazlinger
Primátor mesta Gbely Jozef Hazlinger počas tlačovej besedy advokátky a primátora mesta Gbely na tému: Kauza skládky Gbely - ohrozenie zdravia a podzemných vôd. Bratislava, 5. oktober 2018. Foto: SITA/Braňo Bibel

BRATISLAVA 5. októbra (WebNoviny.sk) – Mesto Gbely zvažuje podanie sťažnosti na Európsku komisiu pre porušenie Smernice EÚ o skládkach odpadov. Ako v piatok novinárom povedala advokátka Zuzana Čaputová, ktorá zastupuje mesto Gbely, rezort životného prostredia totiž nedostatočne kontroluje, či majú prevádzkovatelia skládok odpadu dostatok financií na ich rekultiváciu a zrušenie.

Táto povinnosť, to znamená dostatok prostriedkov na účte takzvanej účelovej finančnej rezervy, im vyplýva zo zákona aj z nariadenia EÚ. Štát však výšku financií na tomto účte nekontroluje, čo spôsobilo, že na Slovensku je viacero nepoužívaných skládok, ktoré neboli rekultivované a riadne uzavreté.

Takéto skládky sú hrozbou pre životné prostredie a zdravie ľudí, najviac ohrozené kontamináciou sú pritom podzemné vody. „Štát nedokáže zabezpečiť, aby mali prevádzkovatelia dostatok financií na uzavretie skládok,“ zdôraznila Čaputová.

Hrozí zamorenie podzemných vôd

Ako príklad uviedla nepoužívanú skládku odpadu v Gbeloch s názvom Cunín, ktorú mali uzavrieť na jar 2016, no dodnes sa tak nestalo. Dôvodom je, že na účte prevádzkovateľa nie je zákonom stanovená rezerva potrebná na jej rekultiváciu. Slovenská inšpekcia životného prostredia uložila prevádzkovateľovi niekoľko pokút, čo však podľa primátora mesta Gbely Jozefa Hazlingera nič neriešilo.

Konštatoval, že výsledkom je bludný kruh, pretože inšpekcia odkladá termín uzavretia skládky pre nedostatok prostriedkov prevádzkovateľa. Hazlinger poukázal na to, že kontaminačný mrak tvorený skládkovými plynmi je dlhý už asi dva kilometre a hrozí aj zamorenie podzemných vôd. Primátor sa obáva, že skládku bude musieť napokon zlikvidovať mesto Gbely, na čo bude musieť získať financie. Suma za rekultiváciu skládky sa môže vyšplhať až na 1,8 milióna eur.

V podobnej situácii sa ocitli aj mestá Pezinok a Hlohovec. Skládka v Pezinku sa nepoužíva od roku 2007, uzavretá a rekultivovaná mala byť o rok neskôr, čo sa však nestalo. Ešte v horšom stave je skládka Vlčie Hory v Hlohovci, kde namiesto uzavretia skládky na ňu navozili tony nebezpečného chemického odpadu.

Intenzívny boj proti skládkam

Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák, ministerstvo životného prostredia sa intenzívne venuje boju proti skládkam, a to aj v oblasti uzatvárania skládok. Pripomenul, že v septembri v parlamente prešiel prvým čítaním takzvaný protiskládkový balíček.

Ten okrem iného hovorí o tom, že finančnú rezervu bude musieť mať prevádzkovateľ skládky povinne uloženú na osobitnom účte v Štátnej pokladnici, a nie v komerčnej banke, ako to bolo doteraz. Vydanie tejto finančnej rezervy bude možné iba so súhlasom ministerstva alebo ním poverenej organizácie.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Zuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaMŽP Ministerstvo životného prostredia SR