Meteorológovia zisťovali, kde v Bratislave sa nachádzajú takzvané ostrovy tepla

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
POČASIE: Leto v Bratislave
Pešia zóna na Panskej ulici v Bratislave počas letných horúčav. Foto: SITA/Branislav Bibel.

BRATISLAVA 4. augusta (WebNoviny.sk) – Riazanská ulica v bratislavskom Novom Meste bola najteplejšou lokalitou v rámci meraní teploty v rôznych častiach hlavného mesta, ktoré uskutočnili pracovníci Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Chladnejšie v blízkosti Dunaja

Cieľom bolo zistiť, kde v Bratislave sa nachádzajú takzvané ostrovy tepla. V prípade meraní v centre je najteplejšou lokalitou historické centrum mesta, najmä Primaciálne námestie. Chladnejšie už bolo na neďalekom Šafárikovom námestí, kde je viac zelene a blízkosť Dunaja.

Merania potvrdili ochladzujúci efekt zelených a vodných plôch v meste. Napríklad park SNP v Líščom údolí bol takmer o 2 °C chladnejší ako neďaleká zástavba v Karlovej Vsi. Okolie jazera Kuchajda bolo približne o 1°C chladnejšie ako neďaleká zástavba na Riazanskej ulici.

Pojem mestský ostrov tepla, ktorý bol prvýkrát použitý v 40. rokoch minulého storočia, označuje vyššiu teplotu vzduchu v meste oproti okolitej vidieckej krajine.

Teplotu zvyšuje aj malé zastúpenie vegetácie

Rozdiel teploty je najvýraznejší najmä v zástavbe s veľkým podielom umelých povrchov ako asfalt, betón či iné dlažby. Umelé povrchy totiž majú schopnosť akumulácie tepla počas dňa a jeho postupného uvoľňovania počas noci. Teplotu zvyšuje aj malé zastúpenie vegetácie, ktorá dokáže zadržiavať vodu a má tak ochladzujúci efekt. K zvyšovaniu teploty prispieva aj veľká hustota dopravy či emisie z priemyslu.

Merania SHMÚ uskutočnil 12. júla od 7:00 do 19:00 vo výške 1,8 až 2,0 metre nad zemou. Miesta vybrali tak, aby odrážali rôznorodosť prostredia v Bratislave, ako napríklad určitý typ zástavby, mestská zeleň, les, voda či diaľnica. Výsledky ukazujú pomerne veľké rozdiely teploty vzduchu na území mesta, ktoré dosahovali až 4 °C.

Bolo možné pozorovať ochladzujúci efekt väčších plôch zelene v Malých Karpatoch, ale aj lužných lesov pozdĺž Dunaja či vodných plôch, a na druhej strane prehrievanie zastavaných areálov širšieho centra mesta s vysokým percentom umelých plôch. Takéto areály sa vyskytujú najmä na veľkých sídliskách a v historickom centre Bratislavy.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav