Miera recyklácie na Slovensku je podľa Európskej komisie stále nízka, nedostatkom sú aj skládky

separovanie, odpad
Foto: ilustračné, Getty Images

BRATISLAVA 5. apríla (WebNoviny.sk) – Slovensko má stále nedostatky v oblasti ochrany vôd, odpadov, ochrany ovzdušia aj biodiverzity. V správe o vykonávaní environmentálnych právnych predpisov EÚ to v piatok konštatovala Európska komisia (EK), ktorá sa na pokrok Slovenska v environmentálnej oblasti pozrela po dvoch rokoch.

EK v roku 2017 odporučila Slovensku zlepšenie odpadového hospodárstva, najmä zvýšenie recyklácie, zavádzanie triedeného zberu a zníženie skládkovania odpadu, zlepšenie kvality ovzdušia v kritických regiónoch krajiny, najmä v mestských oblastiach ako Bratislava a Košice, postupné ukončovanie škodlivých dotácií na hnedé uhlie, ako aj zlepšenie vodného hospodárstva a zavádzanie modernejších systémov čistenia komunálnych odpadových vôd.

Slabá výkonnosť odpadového hospodárstva

Aj teraz EK konštatovala slabú výkonnosť odpadového hospodárstva so stále nízkou mierou recyklácie a výraznou závislosťou od skládkovania. V oblasti ochrany ovzdušia treba znížiť emisie zo spaľovania tuhých palív v domácnostiach a z poľnohospodárstva, dopravy a priemyslu. Nedostatočné monitorovanie kvality ovzdušia a chýbajúce údaje o znečistení ovzdušia navyše sťažujú politické úsilie.

EK Slovensko pochválila za prvé kroky na postupné ukončenie environmentálne škodlivých dotácií na výrobu elektriny z hnedého uhlia. Slovensko podľa Komisie čaká ešte dlhá cesta k dosiahnutiu dobrého stavu vodných útvarov z dôvodu nedostatočnej politiky v oblasti hospodárenia s vodami.

V oblasti biodiverzity chýbajú plány riadenia a presné označovanie chránených lokalít, nedostatky sú aj pri určovaní cieľov ochrany a ochranných opatrení. Osobitné problémy sa týkajú plánov obhospodarovania lesov a ťažby dreva v chránených územiach.

Zálohovanie PET fliaš a plechoviek

V rámci zhodnotenia dosiahnutého pokroku Komisia vyzdvihla zriadenie Inštitútu environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia (MŽP) a jeho doterajšiu analytickú prácu.

Ako pripomína odbor komunikácie MŽP, analýzy inštitútu boli podkladom pre viac ako dvojročnú prácu na novej Stratégii environmentálnej politiky SR do roku 2030, ktorá ponúka riešenia a odpovede na najväčšie výzvy životného prostredia na Slovensku.

Čo sa týka odpadov, envirorezort pripravil zákon o poplatkoch za uloženie odpadov na skládky, vláda schválila nový Program predchádzania vzniku odpadu na roky 2019-2025 a pripravuje sa ďalšia novela zákona o odpadoch. Okrem toho envirorezort pripravuje zálohovanie PET fliaš a plechoviek a zákaz predaja vybraných jednorazových plastov.

Slovensko tiež podľa MŽP pristúpilo k postupnému zrušeniu environmentálne škodlivých dotácií pre podporu ťažby hnedého uhlia. Komisia v správe kladne hodnotí kroky na podporu čistejšej dopravy prostredníctvom prípravy Akčného plánu podpory elektromobility.

Dotácia na výmenu kotlov

Envirorezort zvažuje i zavedenie dotácie na výmenu kotlov v domácnostiach. Konkrétnym opatrením na podporu environmentálnych cieľov je aj stratégia nízkouhlíkového rozvoja SR do roku 2030, ktorú MŽP momentálne pripravuje. Výzvou pre Slovensko zostáva dôsledné oddeľovanie ekonomického rastu od degradácie životného prostredia.

Tomu by podľa EK mohlo pomôcť vytvorenie politického rámca pre podporu obehového hospodárstva. Toto odporúčanie MŽP už začalo plniť v rámci procesu Prechod na zelené hospodárstvo.

MŽP priznáva, že Slovensko zaostáva ochrane prírody, najmä v súvislosti so sieťou európskych chránených území Natura 2000. “Práve preto je aj prioritou ministerstva životného prostredia presadiť novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá definitívne nadradí ochranu prírody nad všetky ostatné záujmy v chránených oblastiach,“ uzatvára MŽP.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe László Sólymos
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaMŽP Ministerstvo životného prostredia SR