Mimoriadna schôdza o prezidentovi bude v stredu

Tradičný novoročný príhovor
Prezident SR Ivan Gašparovič počas prípravy na novoročný príhovor. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 11. januára (WEBNOVINY) – Mimoriadna schôdza Národnej rady SR, o ktorej zvolanie požiadalo všetkých päť opozičných strán, bude v stredu o 11:00.

Agentúru SITA o tom informoval hovorca predsedu NR SR Pavol Chovanec. Opoziční poslanci predložili návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR v stredu. Prezident Ivan Gašparovič má na nej vysvetliť svoje rozhodnutie nevymenovať na post generálneho prokurátora Jozefa Čentéša.

Poslanci všetkých opozičných klubov chcú na schôdzi prijať uznesenie k nevymenovaniu Národnou radou SR riadne zvoleného Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Ak sa opozícia nedočká odpovedí, je pripravená podať obžalobu na prezidenta.

Tú iniciovala strana Sloboda a Solidarita (SaS) a získala pre ňu aj podporu strán Ľudovej platformy – KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS.

Poslanci majú právo počuť dôvody nevymenovania

Opozicia
Foto: SITA/Gabriel Kuchta

Podľa šéfa klubu kresťanských demokratov Pavla Hrušovského poslanci NR SR majú právo dozvedieť sa, či existujú zákonné dôvody, pre ktoré prezident nemusí vymenovať právoplatne zvoleného kandidáta za generálneho prokurátora.

„Chceme, aby povedal iné dôvody ako uviedol v stanovisku, pretože ich nepovažujeme za také, ktoré by mohli viesť k nevymenovaniu generálneho prokurátora,“ vyhlásil Hrušovský s tým, že poukázal na vytvorenie precedensu prezidentom, keď NR SR prvýkrát nie je rešpektovaná výkonnou mocou.

„Očakávame občiansky i prezidentský postoj. Nech povie, prečo rok a pol odkladal rozhodnutie, nech sa nezahráva s dôverou ústavných orgánov SR. Chceme len poriadok vo vzťahoch medzi ústavnými orgánmi,“ povedal Hrušovský.

Hovorí sa aj o zlyhaní prezidenta

Paška
Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Prezident podľa predsedu poslaneckého klubu Most-Híd Lászlóa Solymosa zlyhal. Pošliapava demokratické tradície.

„Musíme využiť všetky prostriedky na to, aby sme na to upozornili,“ uviedol.

Upozornil, že nová voľba, ktorú vyhlásil šéf parlamentu Pavol Paška, môže byť spochybnená a môže viesť k neústavnosti. „Prezident má morálnu povinnosť vysvetliť občanom svoje kroky,“ dodal.

Podľa predsedníčky klubu SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej rozhodnutie prezidenta prekročilo hranice prípustné v parlamentnej demokracii, čím umožnil cestu politickému nominantovi Smeru na post generálneho prokurátora.

Nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora

Jozef Čentéš
Foto: SITA/Michal Svitok Foto: archív SITA/Michal Svitok

Prezident SR Ivan Gašparovič oznámil predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi 2. januára, že zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na funkciu generálneho prokurátora nevymenuje. Čentéša zvolil parlament za kandidáta na generálneho prokurátora 17. júna 2011.

Podľa verdiktu ÚS je prezident Slovenskej republiky povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady SR na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade SR, že kandidáta nevymenuje.

Nevymenovať kandidáta môže prezident len ak nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo pre závažnú skutočnosť vzťahujúcu sa na kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť vrcholným predstaviteľom, uvádza sa v rozhodnutí ústavného súdu. Podľa rozhodnutia prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.

Prezidentovo odôvodnenie nevymenovania Čentéša má deväť strán, Gašparovič v nich cituje výroky politikov, ktoré k tajnej voľbe vyslovili v rôznych médiách. Hlava štátu argumentuje, že pre voľby generálneho prokurátora bolo na ústavný súd podaných viacero oznámení.

„Už len samotný výpočet a charakter týchto podaní a postavenie ich autorov dostatočne svedčia o tom, že voľba kandidáta nebola jednoznačná a že sa stala predmetom politického boja,“ konštatuje prezident. Kandidát zvolený za takýchto okolností je podľa neho nedôveryhodný aj bez ohľadu na osobu, už pre spôsob, akým prebiehala voľba.

Nedôveryhodnosť konkrétnej osoby kandidáta potom potvrdzuje skutočnosť, že za takýchto okolností kandidoval a takú voľbu prijal. „V konkrétnom prípade sa zvolený kandidát navyše do politických hier súvisiacich s voľbou kandidáta aj sám aktívne zapojil.

Stalo sa tak minimálne v prípade, keď vládna koalícia odmietala tajnú voľbu, Jozef Čentéš vzal svoju kandidatúru späť s odôvodnením, že tajná voľba je poznamenaná korupciou a chce sa zúčastniť len na verejnej voľbe, ale v rozpore s týmto tvrdením v ďalšej tajnej voľbe, ktorá už vyhovovala aj vládnej koalícii, sa zúčastnil,“ uvádza Gašparovič.

Pochybnosti o tom, či je zvolený kandidát pripravený a ochotný ctiť si materiálnu podstatu práva, alebo naopak, je ochotný a pripravený jeho zmysel formálnym výkladom práva obchádzať, vzbudzuje podľa hlavy štátu aj skutočnosť, že Čentéš sa zúčastnil a bol zvolený vo voľbe vykonanej podľa zákona, ktorého účinnosť bola ústavným súdom pozastavená a ktorá bola národnou radou vykonaná s neskrývaným úmyslom výkon tohto rozhodnutia ústavného súdu zmariť. „Navyše za situácie, keď ústavný súd konal o návrhu na vyslovenie nesúladu tohto zákona s ústavou,“ konštatuje prezident.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ivan GašparovičJozef ČentéšPavol Paška