Minister Dušan Čaplovič dáva červenú súkromnej vysokej škole

študenti
Foto: Ilustračné foto SITA/Dušan Hein
Čaplovič
Foto: Ilustračné foto SITA/Nina Bednáriková

BRATISLAVA 26. apríla (WEBNOVINY) – Minister školstva Dušan Čaplovič začína plniť avizované plány – nepovoliť počas svojho pôsobenia žiadnu novú súkromnú školu.

Do medzirezortného pripomienkového konania predložil návrh na neudelenie štátneho súhlasu na pôsobenie súkromnej vysokej školy s názvom Vysoká škola filmovej tvorby a multimédií.

S novou školou nesúhlasí napriek tomu, že Akreditačná komisia vydala k jej vzniku kladné stanovisko. Predložiť návrh v rozpore so stanoviskom komisie mu umožňuje novela z dielne exministra Eugena Jurzycu, ktorú stihol parlament schváliť krátko pred voľbami.

Študenti by dosiahli len bakalárske vzdelanie

Žiadosť o oprávnenie na pôsobenie Vysokej školy filmovej tvorby a multimédií podala v polovici februára minulého roka rovnomenná nezisková organizácia z Bratislavy, ktorej štatutárnym orgánom je Viera Zavarčíková. Žiadala o zaradenie medzi odborné vysoké školy, čo znamená, že plánovala poskytovať len bakalárske vzdelanie.

Podľa Akreditačnej komisie je škola spôsobilá vzdelávať v študijnom programe animovaná tvorba a multimédiá v študijnom odbore 2.2.5 filmové umenie a multimédiá v dennej aj externej forme štúdia. V prípade študijného programu grafický dizajn v študijnom odbore 2.2.6. dizajn v dennej a v externej forme štúdia odporučila žiadosť zamietnuť.

Podľa internetovej stránky školy je garantom štúdia majster zvuku Peter Mojžiš z VŠMU. Medzi pedagógmi sú uvedení napríklad Ľubomír Horník, Ján Sand, Štefan Vraštiak, Ivan Holub, Jaroslav Varga, Dušan Blahút či Štefan Kubovič.

Na pôde školy malo pôsobiť 30 učiteľov

Podľa podkladov k žiadosti malo na budúcej vysokej škole pôsobiť sedem docentov, z ktorých piati pôsobia na verejných vysokých školách v SR. Je medzi nimi aj garant študijného programu animovaná tvorba a multimédiá, ktorý má stopercentný pracovný úväzok na verejnej vysokej škole.

Z celkového počtu 30 vysokoškolských učiteľov malo 16 pracovať na dohodu o vykonaní práce, medzi nimi aj učitelia dvoch profilových predmetov navrhovaného študijného programu. Ministerstvo v tom vidí problém. „Z uvedeného vyplýva, že vznik tejto vysokej školy, by buď viedol k uzatváraniu ďalších pracovných úväzkov týchto osôb, čo znamená, že nebudú v skutočnosti pôsobiť v očakávanom rozsahu ani na jednej vysokej škole, alebo dôjde k oslabeniu personálneho zabezpečenia v existujúcich študijných programoch,“ uvádza rezort v odôvodnení.

Ako dodáva, v obidvoch prípadoch by to mohlo ohroziť kvalitu poskytovaných študijných programov, čo nie je žiaduce. Vzhľadom na to, že Akreditačná komisia odobrila len jeden z dvoch požadovaných študijných programov, ministerstvo sa obáva aj o finančné zabezpečenie štúdia. Ak sa zníži príjem školy zo školného, podľa rezortu sa to môže negatívne odraziť na počte vysokoškolských učiteľov.

V súčasnosti pôsobí na Slovensku 20 verejných, tri štátne a dvanásť súkromných vysokých škôl. Vzdelávanie poskytujú aj štyri zahraničné vysoké školy, všetky z Českej republiky.

Čaplovičov nesúhlas môže mať súdnu dohru

Nesúhlas ministra školstva Dušana Čaploviča so vznikom súkromnej Vysokej školy filmovej tvorby a multimédií môže mať dohru na súde. Riaditeľka školy Viera Zavarčíková sa o postoji ministra dozvedela z médií. „Určite sa spojíme s našou právničkou, nevylučujeme žalobu,“ povedala agentúre SITA Zavarčíková.

Pripomína, že škola požiadala o oprávnenie ešte v polovici februára minulého roka. „Minister sa musí k žiadosti zo zákona vyjadriť do deviatich mesiacov, čo nebolo dodržané,“ hovorí Zavarčíková. Tvrdí, že pokiaľ vláda nepustí školu na štartovaciu dráhu, nemá šancu dokázať svoje kvality. „Máme desaťročnú skúsenosť s animovanou tvorbou a multimédiami, celý náš program sme ponúkli aj FAMU Praha, kde sa už vyučuje,“ poznamenala Zavarčíková.

Rezort navrhuje neudeliť škole súhlas preto, že viacerí pedagógovia majú úväzky aj na iných školách. Argumentuje, že by tým utrpela kvalita vzdelávania. Vzhľadom na to, že Akreditačná komisia odobrila len jeden z dvoch požadovaných študijných programov, ministerstvo sa obáva aj o finančné zabezpečenie štúdia.

Ak sa zníži príjem školy zo školného, podľa rezortu sa to môže negatívne odraziť na počte vysokoškolských učiteľov. „Kým nemáme súhlas, pedagógovia učia aj na iných školách, potom by, samozrejme, prešli k nám,“ oponuje Zavarčíková. Za neopodstatnený považuje aj argument o financiách.

Odborník na správne právo z Univerzity Komenského Peter Škultéty zdôrazňuje, že Akreditačná komisia je len poradným orgánom vlády. Vraví, že minister mohol vydať odlišné stanovisko ako komisia aj podľa starého znenia zákona. Legislatíva spred 1. apríla to podľa neho umožňovala v prípade, že škola nebola v súlade s verejným záujmom.

„Nedokážem teraz posúdiť, či bolo aj toto rozhodnutie takto odôvodnené. Verejný záujem je neurčitý pojem a jeho výklad je v kompetencii tých, ktorí o tom budú rozhodovať,“ uviedol pre agentúru SITA Škultéty. Považuje však za chybu predchádzajúceho ministra, že sa rezort nevyjadril do zákonom stanovenej deväťmesačnej lehoty. Škola by sa podľa neho mohla obrátiť na súd.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Dušan Čaplovič