BRATISLAVA 30. mája (WebNoviny.sk) – Prípadné ústavné zastropovanie dôchodkového veku by malo byť prepojené aj na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Tvrdí to minister financií Peter Kažimír, ktorý podľa vlastného vyjadrenia chystá návrh, ktorý by takéto prepojenie mal zabezpečiť.
Diskusia sprevádzaná reformami
Odôvodňuje to tým, že stropovanie dôchodkov úzko súvisí s nárastom verejných výdavkov a zároveň sa dá od takéhoto opatrenia očakávať aj negatívny dosah na verejný dlh. „Ministerstvo financií preto príde s návrhom, ktorý by mohol byť súčasťou zákona o zastropovaní dôchodkov a ktorý by prepájal tento zákon so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti,“ uviedol Kažimír.
Ako by konkrétne toto prepojenie malo vyzerať, rezort financií nespresnil. Vo svojom vyhlásení však uvádza, že diskusia o zavedení stropu na dôchodkový vek by mala byť sprevádzaná kompenzačnými opatreniami a reformami, ktoré zabezpečia zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Do návrhu ústavného zákona dal Smer okrem dôchodkového stropu aj minimálnu mzdu
Malo by ísť najmä o reformy vedúce k zvýšeniu produktivity práce, zamestnanosti a pôrodnosti. Potrebná je podľa rezortu financií taktiež implementácia premyslenej migračnej politiky.
Strop majú aj ostatné krajiny V4
Ministerstvo financií zároveň konštatuje, že zastropovanie dôchodkového veku nie je v našom regióne novou témou. Strop na dôchodkový vek už totiž zaviedli všetky krajiny Vyšehradskej štvorky okrem Slovenska. V Poľsku za cenu polovičných dôchodkov a v Česku na úkor dlhodobej udržateľnosti.
V Česku a Maďarsku dôchodkový vek prestane rásť, keď dosiahne hranicu 65 rokov, v Poľsku je to 65 rokov u mužov a 60 rokov u žien. Tieto opatrenia však podľa ministerstva financií budú znamenať, že napríklad Poľsko bude mať síce z krajín V4 najnižší dôchodkový vek, ale zároveň nebude výška dôchodku dosahovať ani štvrtinu priemernej mzdy.
Fico je zlodejom dôchodkov mladšej a strednej generácie, tvrdí Beblavý a návrh Smeru nepodporí
Podľa aktuálnych údajov Európskej komisie z mája tohto roka pritom budú výdavky súvisiace so starnutím na Slovensku ešte do roku 2034 klesať. Počas tohto obdobia klesnú z 8,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2016 na úroveň 7,6 % v roku 2034, a to najmä vďaka dôchodkovej reforme z roku 2012.
Pesimistická predpoveď
Po roku 2034 očakáva Komisia aj u nás rast výdavkov citlivých na starnutie o 3 % HDP do roku 2070, mierne nad priemerom 2,2-percentného rastu v Európskej únii. Bude sa tak diať najmä z dôvodu, že do dôchodku budú v tom čase odchádzať silné populačné ročníky, ktoré budú pracovať viac rokov a budú mať vyššie dôchodkové nároky.
Nárast výdavkov vďaka demografickým predpokladom a zlepšujúcemu sa trhu práce nie je taký výrazný, ako sa predpokladalo v predchádzajúcej správe spred troch rokov. Celkovo má byť však Slovensko podľa správy Európskej komisie treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou Únie. Z najmladšej ekonomiky v EÚ, ktorou bola naša krajina v rokoch 2012 až 2015, sa do roku 2070 zmení podľa predpovedí Bruselu na ôsmu najstaršiu.
Fico ustúpil Dankovi, znížil vek odchodu do dôchodku pre mužov
Výrazne sa zmení aj počet pracujúcich na jedného dôchodcu. Komisia tvrdí, že v roku 2070 pripadne na jedného dôchodcu približne 1,5 pracujúceho, zatiaľ čo dnes je to 3,2 pracujúceho. Tieto zmeny ovplyvnia aj výšku výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, ktoré sa po roku 2034 začnú zvyšovať. Rovnako sa podľa Bruselu bude zvyšovať aj stredná dĺžka života, ktorá u mužov vzrastie zo 73,7 na 84,2 roku a u žien z 80,7 na 89,1 roku medzi rokmi 2016 až 2070.