Ministerka Matečná kritizuje legislatívu Komisie, dožaduje sa rovnakých podmienok pre krajiny EÚ

Gabriela Matečná
Podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

BRATISLAVA 5. júna (WebNoviny.sk) – Európska komisia (EK) predstavila minulý týždeň legislatívu k Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) na obdobie 2021-2027 s navrhovanou sumou 365 miliárd eur. Slovenský agrorezort návrhu vyčíta, že v ňom chýba najmä rýchla konvergencia priamych platieb, aj avizované zjednodušenie fungovania systému. Uviedla to v utorok vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná v tlačovej správe.

Snaha o zvrátenie rozhodnutia

Návrh legislatívy v predloženej podobe nespĺňa podľa Matečnej očakávania slovenského agrorezortu. „V prvom rade si treba uvedomiť, že na poľnohospodárstvo pôjde v budúcom období menej finančných prostriedkov, čo znamená krátenie rozpočtu pre každú členskú krajinu EÚ. Okrem degresivity priamych platieb, s ktorou sme nepočítali, je pre nás najväčším sklamaním nedostatočné tempo vonkajšej konvergencie platieb.

Vytrvalo sme komisii zdôrazňovali, že naši farmári očakávali už v roku 2014 v priamych platbách európsku úroveň. Žiaľ, ani v nasledujúcom programovacom období nedosiahneme plnú konvergenciu a to je pre našich farmárov neprijateľné. Urobíme všetko pre to, aby sme na úrovni Rady EÚ aj Európskeho parlamentu toto rozhodnutie zvrátili,“ vyhlásila Gabriela Matečná.

Podľa ministerstva pôdohospodárstva Komisia presunula kompetencie na členské štáty, zároveň však nastavila prísne pravidlá, ktoré nenechávajú členským štátom dostatočnú voľnosť. Prvok zjednodušenia sa tak mal stratiť. Navrhovaná vonkajšia konvergencia počíta so znížením rozdielu len o 50 % oproti úrovni 90 %.

Chce rovnaké podmienky pre členské štáty

Slovensko sa v súčasnosti nachádza na úrovni 78 % priemeru EÚ, po novom by sa mali platby pre SR zvýšiť na úroveň 84 % priemeru EÚ. „Dorovnanie priamych platieb je pre našu krajinu úplnou prioritou. Ťažko môžeme konkurovať iným krajinám, ak majú vyššie platby na plochu. Návrh, ktorý predstavila EK, síce počíta s istým zvýšením, ale je oneskorený a nedostatočný. Občania Slovenska po štrnástich rokoch v EÚ očakávajú rovnaké podmienky pre všetky členské krajiny,” pokračovala Matečná.

Návrh Komisie zavádza aj tzv. stropovanie. Priame platby poľnohospodárom majú byť degresívne znižované od úrovne 60-tisíc eur a zastropované vo výške 100-tisíc eur na jednu farmu. Slovensko presadzovalo podľa rezortnej ministerky dobrovoľné stropovanie, čo sa do návrhu nepremietlo.

Zohľadnené budú ale mzdové náklady, vďaka čomu by mali byť zvýhodnení aktívni farmári. Slovenský agrorezort upozorňuje, že návrh stropovania nezohľadňuje štruktúru poľnohospodárskeho sektora naprieč EÚ.

Kritika nielen zo Slovenska

„Farmári u nás budú dostávať naďalej nižšie platby v prepočte na hektár. Ak zoberieme do úvahy aj prísne pravidlá, ktoré budú musieť dodržiavať na celej ploche, je pravdepodobné, že nebudú mať záujem vstupovať do intervencií. Tým môže byť v krajinách, ako je Slovensko, ohrozené plnenie cieľov – národných aj európskych. Zjednodušene povedané, od poľnohospodárov sa očakáva viac povinností za menej peňazí,“ dodala Gabriela Matečná.

Po predstavení legislatívnych návrhov k Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 bude teraz podľa ministerstva pôdohospodárstva nasledovať hľadanie zhody medzi členskými krajinami EÚ.

Na stretnutí ministerských delegácií poľnohospodárstva v Sofii v dňoch 4. a 5. mája 2018 boli členské štáty v prvých reakciách podľa slovenského agrorezortu pomerne kritické. Návrhom EK majú vyčítať nedostatočné zjednodušenie a subsidiaritu, ktoré avizovala Komisia vo svojom oznámení v októbri 2017.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Gabriela Matečná
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaMPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR