Mladí ľudia sympatizujú s extrémistami aj pre neznalosť dejín, myslí si Klus

Martin Klus
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus. Foto: archívne, SITA/Úrad vlády SR

Mladí ľudia sympatizujú s extrémistami aj pre neznalosť dejín. Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ) Martin Klus (SaS). Agentúru SITA o tom informoval tlačový odbor rezortu diplomacie.

Obete rómskej genocídy

Svet si bude 2. augusta pripomínať obete rómskej genocídy a aj preto je v Múzeu holokaustu v Seredi otvorená výstava Rasová diagnóza: Cigán s podtitulom Nacistická genocída Sintov a Rómov a dlhý boj za uznanie. Podľa tajomníka je aj táto výstava „významným príspevkom“ k šíreniu tolerancie v spoločnosti.

Podľa Klusa pribúdajú varovné signály, ktoré naznačujú, že vzdelávaniu o holokauste treba venovať viac pozornosti. „Aj pre neznalosť našich dejín mnohí mladí ľudia sympatizujú s extrémistickými či skryte fašistickými stranami. Žiaľ, predstavitelia takýchto strán sedia aj v našom parlamente. Nesmieme však akceptovať takú tvorbu politiky na Slovensku, ktorá zahŕňa predsudky a rasizmus,“ povedal s tým, že vláda je pripravená bojovať proti diskriminácii a zlepšiť sociálne, ekonomické či občianske postavenie Rómov.

Štátny tajomník si myslí, že zlepšenie postavenia Rómov v spoločnosti je dôležité k zastaveniu šírenia extrémizmu a nenávisti.

Klus tiež pripomenul, že len nedávno boli členským štátom na pôde Rady Európy prijaté odporúčania týkajúce sa zaradenia histórie Rómov ako pevnej súčasti spoločnosti do školských osnov.

Tragické príbehy sú stále málo preskúmané

Ocenil aj spoluprácu v rámci Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu, ktorej je Slovensko členom, či aktivity zahraničných partnerov v oblasti vzdelávania a výskumu holokaustu či stále početnejšie spomienkové podujatia venované obetiam rómskeho holokaustu.

„Segregácia, prenasledovanie a vyhladzovanie v koncentračných táboroch. To všetko sa spája aj s rómskym holokaustom počas 2. svetovej vojny. K perzekúciám a vraždám Rómov dochádzalo aj na území dnešnej Slovenskej republiky. Popri tragických osudoch slovenských Židov či náboženských a politických nepriateľov režimu sú však rovnako tragické príbehy Rómov stále málo preskúmané,“ uzavrel Klus.

Výstavu Rasová diagnóza: Cigán, pripravilo Múzeum holokaustu v Seredi, patriace pod Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, v spolupráci s Dokumentačným a kultúrnym centrom nemeckých Sintov a Rómov, ako aj s Veľvyslanectvom Spolkovej republiky Nemecko. Otvorená je od 29. júla.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Martin Klus
Firmy a inštitúcie MZVEZ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SRSaS Sloboda a Solidarita