Mladších Rómov s deťmi zneužívajú na nútenú prácu

Rómovia
Foto: Archívne foto SITA/Michal Burza

BRATISLAVA 20. októbra (WEBNOVINY) – Ženatý muž vo veku 25 až 35 rokov s deťmi a skúsenosťou v predošlej práci, napríklad na stavbách niekde na Slovensku, je osoba, ktorá sa najčastejšie stáva obeťou nútenej práce z rómskych komunít.

K takému výsledku sa dopracovala mimovládna organizácia Člověk v tísni – Slovensko výskumom, ktorým mapovala obchodovanie s príslušníkmi vylúčených rómskych lokalít.

Na výskume sa podieľala aj britská organizácia Crossroads. Tento výskum je súčasťou projektovej spolupráce s ministerstvom vnútra.

Nútená práca je tým najčastejším účelom, s akým sa s Rómami obchoduje, vyplýva z výskumu. Mimovládka navštívila 19 lokalít v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. V týchto vyšších územných celkoch sa podľa oficiálnych štatistík vyskytuje najviac prípadov obchodovania s ľuďmi. Zároveň sa tu podľa nového Atlasu rómskych komunít nachádza najviac vylúčených spoločenstiev Rómov. Ľudia z mimovládky viedli 141 rozhovorov, z nich 25 bolo dospelých rómskych obetí obchodovania s ľuďmi.

Nábor robia obchodníci hlavne osobne. „Dôveryhodným vystupovaním náborár naláka obeť na prácu a poberanie dávok v zahraničí,“ vysvetľuje organizácia. Vzťahy medzi obchodníkom a obeťou sú rôzne, väčšinou však ide o ľudí z neďalekých rómskych komunít, ktorých obeť pozná z videnia. Obeť najčastejšie prevezú do zahraničia autom. Respondent z Košického kraja Člověku v tísni povedal: „Nalákal ho na dobrú prácu. Vykorisťovateľ bol asi 37-38 ročný a bývali u neho doma. Tam im vzali pasy alebo občianske preukazy. Niektorí spali aj na zemi, telefonovať nemohli, keď volali, tak len z telefónnej búdky. Práca bola hneď na druhý deň, vážili ovocie.

Prevencia, ktorá by obchodovaniu s ľuďmi z rómskych komunít zabránila, zlyháva najmä preto, že špecialisti a polícia musia vykonávať množstvo represívnych opatrení. Tie ich neoberajú len o čas, ale narúšajú aj dôveru a vzťah medzi nimi a obyvateľmi lokality. Za rizikom obchodovania s ľuďmi stoja chudoba, diskriminácia, dlhodobá nezamestnanosť, slabá vzdelanostná úroveň, nízka informovanosť o tomto probléme, zadlženosť a úžera, domáce násilie a samotný proces vyšetrovania, hovoria zástupcovia tretieho sektora. Rezort vnútra v súvislosti s Európskym dňom boja proti obchodovaniu s ľuďmi napísal, že Slovensko patrí k najlepším krajinám, ktoré „v plnej miere napĺňajú štandardy v tejto oblasti„.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom