BRATISLAVA 10. júla (WBN/PR) – Baktéria známa ako pneumokok zostáva aj naďalej celosvetovo hlavnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zomrie ročne na pneumokokové ochorenia približne jeden milión detí. Odborníci z rôznych kútov sveta preto vyzývajú krajiny, aby čo najpresnejšie monitorovali výskyt jednotlivých pneumokokových sérotypov a zaradili do svojich imunizačných programov plošné očkovanie proti tejto nebezpečnej baktérii.
V poľskej Varšave sa v dňoch 3. až 5. júna 2012 uskutočnil 5. workshop Pneumo Surveillance, na ktorom diskutovali odborníci z viac ako 20 krajín strednej a východnej Európy, Turecka a Indie o potrebe prevencie pneumokokových ochorení vo svete. Zdôraznili predovšetkým nutnosť čo najpresnejšieho monitorovania frekvencie výskytu jednotlivých sérotypov, ktoré sa od seba môžu v rôznych krajinách líšiť, ako základ pre voľbu správnej stratégie a výber vhodnej vakcíny.
Liečba sa stáva čoraz náročnejšou
„Zákernosť pneumokokovej baktérie spočíva v jej polysacharidovom puzdre, vďaka ktorému dokáže zostať v prvej fáze infekcie doslova neviditeľnou pre imunitný systém,“ zdôraznila na workshope národná konzultantka v oblasti lekárskej mikrobiológie prof. Waleria Hryniewiczová z poľského Národného ústavu liekov. Na sliznici dýchacích ciest následne spôsobí menej závažné, tzv. neinvazívne infekcie, akými sú napríklad zápal prínosových dutín, akútny zápal stredného ucha či zápal pľúc. „Baktéria sa tu rozmnožuje a zároveň sa ďalej šíri vzduchom a bežným kontaktom. Pokiaľ sa pneumokokovi podarí prekonať slizničnú bariéru, preniká do krvi a spôsobuje závažné, tzv. invazívne infekcie, ako napríklad zápal pobrušnice, zápal srdcového svalu, zápal mozgových blán či dokonca otravu krvi,“ zhrnula prof. Hryniewiczová. „Práve baktérie chránené takýmto obalom patria k tým najnebezpečnejším, a to predovšetkým v skupine malých detí, ktorých imunitný systém ešte nie je dostatočne vyvinutý a rovnako aj u starších ľudí, kde naopak výkonnosť imunitného systému postupne klesá,“ dodala.
„Ešte relatívne nedávno boli všetky pneumokokové sérotypy citlivé na antibiotiká. Bohužiaľ, práve u týchto baktérií bola prvýkrát popísaná genetická transformácia, ktorá spočíva v osvojení si cudzej DNA, a teda získaní rezistencie. Až doposiaľ boli pneumokoky najčastejšie rezistentné voči penicilínu, dnes sa stále častejšie vyskytuje rezistencia aj na ďalšie druhy antibiotík,“ zdôraznila prof. Hryniewiczová. Narastajúca rezistencia pneumokokov na antibiotiká tak komplikuje liečbu alebo ju dokonca neumožňuje.
Prevencia je v boji s pneumokokmi účinnejšia
Jedinou spoľahlivou ochranou pred pneumokokovými infekciami je očkovanie. V boji s baktériami s polysacharidovým puzdrom sa ukázali ako účinné až konjugované vakcíny, ktoré zároveň dokázali vyvolať u najmenších detí dlhodobú ochranu a v súčasnosti sa používajú na prevenciu pneumokokových ochorení aj u nás. „Pneumokokové konjugované vakcíny sa líšia obsahom sérotypov, preto by mali jednotlivé krajiny podniknúť opatrenia s cieľom identifikovať najčastejšie typy spôsobujúce ochorenia v danej krajine, na základe čoho by bolo možné zvoliť adekvátnu ochranu v danej krajine postavenú na vedeckých základoch,“ povedal prof. David Greenberg z Fakulty zdravotných vied na univerzite Ben-Guriona v izraelskom meste Negev.
Väčšina závažných pneumokokových infekcií je celosvetovo spôsobená len vybranými najagresívnejšími sérotypmi, ktoré sú v moderných konjugovaných vakcínach obsiahnuté. „Prvá konjugovaná 7-valentná vakcína proti pneumokokom bola registrovaná v roku 2000 a chránila deti proti 7 sérotypom,“ pripomenul prof. Greenberg. „V oblastiach, kde začali byť deti touto vakcínou očkované, poklesol v rokoch 1998 až 2003 výskyt závažných pneumokokových infekcií u detí do 5 rokov až o 94 %. Navyše sa v rovnakom období vďaka tzv. kolektívnej imunite znížil výskyt týchto infekcií aj v skupine ľudí nad 65 rokov, a to o 65 %,“ dodal prof. Greenberg.
V súčasnosti sú dostupné dve konjugované vakcíny – 10-valentná a 13-valentná, ktoré sú u nás zaradené v povinnom očkovaní detí. 13-valentná konjugovaná vakcína navyše získala koncom minulého roka rozšírenú indikáciu aj na prevenciu dospelých nad 50 rokov. „Obe vakcíny, teda 10-valentná aj 13-valentná poskytujú ochranu proti najrozšírenejším sérotypom. 13-valentná vakcína obsahuje navyše 3 ďalšie sérotypy, a to sérotyp 3, 6A a 19A, čo predstavuje najmenej 80 % pokrytie všetkých celosvetovo rozšírených kmeňov,“ zdôraznil prof. Greenberg. „Sérotypy 6A a 19A sú pritom už dlhý čas významnou príčinou práve tých najzávažnejších pneumokokových ochorení, a to predovšetkým v európskych krajinách. U sérotypu 19A navyše v priebehu posledných 10 rokov významnou mierou stúpla rezistencia voči antibiotikám.“
Prof. Greenberg je presvedčený o tom, že rôzne zloženia konjugovaných vakcín sú výzvou pre jednotlivé národné orgány ochrany verejného zdravia, aby systematicky identifikovali sérotypy najčastejšie sa vyskytujúce v danej krajine a sérotypy, ktoré boli príčinou najzávažnejších pneumokokových infekcií. „Dáta získané z dôsledného monitoringu sú kľúčovým vedeckým nástrojom pre voľbu optimálnej vakcíny, ktorá sa stane základom národného imunizačného programu,“ zdôraznil na záver prof. Greenberg.