Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
5
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Pixabay
7. 05. 2019 20:25 Iné správySlovenskoIné správy z lokality Slovensko od Lenka SidorováWebnoviny.sk Diskusia

Mýty a realita o migrácii, Slováci sú riadne pokryteckí

BRATISLAVA 7. mája (WebNoviny.sk) – Odhaduje sa že vo svete je 258 miliónov medzinárodných migrantov. Keby vytvorili vlastný štát, bol by piatou najľudnatejšiu krajinou.  Jedna z 29 osôb vo svete je v súčasnosti migrant, ktorý nežije vo svojej domovskej krajine.

Malá časť týchto migrantov smeruje do Európy a len odrobinka z nej na Slovensko. Napriek tomu sa z migrácie stala silná téma, a boj proti nej verbálnou prioritou politikov krížom cez politické spektrum.

Tému migrácie tak sprevádzajú emócie, mýty a skreslené informácie.

Významná časť slovenskej spoločnosti si osvojila pocit ohrozenia a názor, že prijateľný počet migrantov je nula.

Na druhej strane sami Slováci migrujú a v dosť veľkých počtoch prispievajú k migrácii v iných krajinách.

Aké sú teda fakty?

NA SLOVENSKU ŽIADA O AZYL ČORAZ MENEJ ĽUDÍ

Minulý rok na Slovensku požiadalo o azyl 178 ľudí, pričom bol udelený len piatim. V roku 2017 podali cudzinci 166 žiadostí o azyl a v roku 2016 to bolo 146. Od začiatku nového roka je to zatiaľ 63 žiadostí.

Slovensko bolo pre migrantov najviac atraktívne medzi rokmi 2001 až 2004, pričom v roku 2004 ministerstvo vnútra SR zaevidovalo 11 395 žiadostí o azyl, ale udelilo sa len 15. Odvtedy počet žiadostí o azyl výrazne klesá alebo kolíše na nízkych číslach. Od roku 1993 Slovensko udelilo azyl 856 cudzincom, štátne občianstvo dostalo 265 ľudí a doplnkovú ochranu 752 ľudí.

Na konci roka 2018 na Slovensku žilo 121 264 cudzincov s platným pobytom. Necelých 56-tisíc z nich sú občania krajín Európskej únie a 65-tisíc  pochádza z iných krajín. Podľa údajov hraničnej a cudzineckej polície má 17-tisíc z nich trvalý pobyt, vyše 48-tisíc prechodný pobyt a 15 cudzincov má tolerovaný pobyt.

Spomedzi občanov EÚ tvorí najväčšiu skupinu takmer 11-tisíc Čechov. Najpočetnejšie sú medzi cudzincami z tretích krajín zastúpení Ukrajinci, Srbi, Rusi, Vietnamci a Číňania. Medziročne najviac pribudlo Ukrajincov – zo 16-tisíc na takmer 25-tisíc a Srbov z 10 600 na viac ako 14-tisíc. Pod tento nárast sa podpisuje nedostatok vlastnej pracovnej sily a súvisiace otvárenie trhu práce pre cudzincov z krajín mimo EÚ.

Podľa údajov Medzinárodnej organizácia pre migráciu (IOM) má Slovensko 2,2% zastúpenie cudzincov obyvateľstve, čo je šiesty najnižší podiel cudzincov spomedzi krajín EÚ. Nižší podiel cudzincov ako my má v pomere k celkovému počtu obyvateľstva Chorvátsko (1,27 %), Bulharsko (1,22 %), Litva (0,97 %), Poľsko (0,63 %) a Rumunsko (0,57 %).

MIGRÁCIA POMÁHA NÁRASTU OBYVATEĽSTVA

Slovensku malo vlani 5 445 089.  Prirodzený prírastok obyvateľstva, teda rozdiel medzi narodenými a zomrelými, bol 3 346 narodených detí.„Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 3 955 osôb (prisťahovalo sa 7 253 a vysťahovalo sa 3 298 osôb). Celkový prírastok obyvateľstva Slovenska bol 7 301 osôb,“ uvádza Štatistický úrad SR.

POCITY VS. FAKTY

Mimo EÚ sa narodilo 37 miliónov osôb, ktoré sa stali jej trvalými obyvateľmi. Predstavuje to približne 7% jej celkovej únijnej populácie.

Podľa celoeurópskeho prieskumu verejnej mienky Special Eurobarometer 469 publikovaného v apríli 2018 majú Európania tendenciu preceňovať počet prisťahovalcov v ich krajine .  „Vo všetkých krajinách okrem Chorvátska a Estónska respondenti preceňujú podiel prisťahovalcov žijúcich v ich krajine,“ konštatujú autori prieskumu.  V ďalších 18 členských štátoch je vnímaný počet prisťahovalcov približne 1,1 až 2,7 násobné väčší, ako je v skutočnosti. Portugalci, Taliani, Íri, Česi a Maďari preceňujú počet migrantov 3,3 až 4,4 násobne.

V ďalších krajinách je pomer nadhodnotenia oveľa vyšší. Rumuni, Bulhari a Poliaci majú pocit, že je tam 8,1 až 9,1 -krát viac migrantov ako v skutočnosti.

Absolútnym rekordérom v kategórii veľkých očí je s výrazným odstupom Slovensko. Podiel cudzincov z krajín mimo EÚ totiž preceňujme 13,8 násobne. V čase konania prieskumu tvorili cudzinci 0,6 percenta obyvateľov krajiny, pričom účastníci prieskumu mali pocit, že cudzinci tvoria 8,3 % slovenskej populácie.

Viac ako polovica Európanov sa cíti pohodlne v blízkosti prisťahovalcov a približne 6 z 10 respondentov s nimi týždenne komunikuje. Okolo 57% respondentov, ktorí sa cítia komfortne v blízkosti cudzincov, tvrdí , že s nimi majú sociálne vzťahy ako priatelia, susedia, kolegovia v práci, lekári, manažéri alebo rodinní príslušníci. V Španielsku je to 83%, Švédsku 83%, Írsku 80%, Holandsku a Portugalsku (v oboch krajinách 79%).

Slovensko na druhej strane patrí ku krajinám, s pomerne málo kontaktmi medzi „domácim“ obyvateľstvom  a imigrantmi. Dennú interakciu s cuzincom má iba 11% Slovákov a ďalších 20% s nimi príde do kontaktu raz za týdeň. Menej často ako Slováci s cuzincami komunikujú iba Maďari, Litovci, Rumuni a Bulhari. Iba 6 percent Bulharov príde do kontaktu s cudzincom aspoň raz za týždeň.

Report z prieskumu konštatuje, že existuje významný vzťah medzi zastúpením migrantov v spoločnosti a vnímaním migrácie ako problému. Obyvatelia krajín s malým podielom cudzincov, ako je Maďarsko, Bulharsko či Slovensko, majú tendenciu vnímať na migráciu ako problém, zatiaľ čo napríklad Dáni, Švédi či Luxemburčania, teda obyvatelia krajín s relatívne vysokým zastúpením imigrantov, vnímajú migráciu viac ako príležitosť, než ako problém.

Slováci patri ku krajinám so silným zastúpením názoru, že imigranti „berú“ prácu domácim (58%) a ohrozujú sociálny systém (69%). Faktom ale je, že práve na Slovensku sa migranti najviac venujú vlastnému podnikaniu – firmu si po príchode k nám otvára 36% z nich.

Slovenská verejnosť je voči inému skeptická. Agentúra FOCUS v septembri 2017 uskutočnila prieskum verejnej mienky, v ktorom sa respondentov pýtala na to, či by im prekážala prítomnosť príslušníkov názorových, etnických a sexuálnych menšín v ich susedstve. Za necelých desať rokov vzrástol odpor voči všetkým „iným“, najvýraznejšie však proti príslušníkom iných národností a prisťahovalcom všeobecne.

KRIMINALITA

Podľa štatistík Prezídia Policajného zboru SR páchajú cudzinci z krajín mimo  EÚ len 0,1% trestnej činnosti na Slovensku. Z 11 357 objasnených trestných činov v prvých troch mesiacoch 2019 na nich pripadá 110, z toho 51 majú na svedomí Ukrajinci a 25 Srbi. Cudzinci z krajín únie spáchali 251 činov, najviac Česi, Maďari a Poliaci.

Ostatných 10 966 z objasnených trestných činov v prvej štvrtine roka sme si zabezpečili vlastnými silami.

INÁ KRAJINA – INÁ MOTIVÁCIA MIGROVAŤ

Podľa dát z Eurostatu, do Európy prichádza najviac ľudí z ekonomických dôvodov – teda za prácou. O niečo menej ľudí migruje za rodinou a z iných dôvodov. Za vzdelaním prichádza najmenej ľudí, aj keď je to len o približne 10% menej ako v ostatných prípadoch.

Zaujímavosťou je, že migranti zo Sýrie (71,4%), Afganistanu (91,6%) a Iraku (74,9%) prichádzajú vo väčšine z iných (neuvedených) dôvodov, čo znamená, že ich motiváciou nie je ani práca, ani vzdelanie ani rodina ale niečo iné (pravdepodobne útek pred vojnou či vplyvom demografických a klimatických zmien). Číňania (66,2%) sa do Európy chodia najmä vzdelávať a Ukrajinci (87,7%) pracovať. Pre ľudí z Maroka (67%) je najväčšou motiváciou zlučovanie s rodinou.

Graf migracia dovody.jpg

SLOVÁCI MIGRANTOV NECHCÚ, ALE MIGROVAŤ ÁNO

Napriek tomu, že Slováci nevítajú cudzincov s otvorenou náručou, sami opúšťajú krajinu v pomerne veľkej miere.

Na porovnanie: Zatiaľ čo v SR žije a pracuje okolo niečo vyše 120-tisíc cudzincov, podľa dát Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2011 žilo mimo SR 1 070 249 Slovákov. Inak povedané, v zahraničí žije takmer o milión viac Slovákov, než cudzincov u nás.

Treba dodať, že podľa dát ÚSŽZ žilo v roku 2011 v Česku 148 000 Slovákov, ale vlastné odhady slovenskej komunity sa ale blížili k 400-tisícom.

Podľa prieskumu Rady mládeže Slovenska z roku 2017 pritom množstvo mladých ľudí zvažuje navždy opustiť krajinu.

Štatistický úrad SR v roku 2018 evidoval 140-tisíc zamestnancov, ktorých miesto výkonu práce je za hranicami Slovenska. Tento počet sa však od roku 2016, kedy dosiahol takmer 160-tisíc znižuje.

Odporúčané články

Prezidentka Čaputová ocenila záväzok von der Leyen byť aktívnejšou v boji voči klimatickým zmenám Nový výrobný závod v Trebišove ponúkne desiatky pracovných miest, plánujú aj rozšírenie

Neprehliadnite

Spartak Trnava postúpil v Európskej lige ďalej, drámu s Radnikom rozhodol po pokutových kopoch Gombasek je podľa Čaputovej pre maďarskú komunitu symbolom a je dôležité, aby zachoval svoju nezávislosť Dunajská Streda si vybojovala postup v Európskej lige, Cracoviu Krakov vyradila po predĺžení Foto: Kamión pohltili plamene, diaľnicu D1 pred zjazdom do Východnej museli uzavrieť Nerozumiete „éčkam“? Pozrite si kompletný zoznam s ich významom Video+foto: Sagan vyhral prémiu a navýšil náskok v 12. etape Tour de France 2019, zvíťazil Yates Obvinili vodiča, ktorý v Drahňove zrazil a usmrtil päťročného chlapca

Témy

Diskusia

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Aktuálne témy

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X