Na čele revolúcie za trvalú udržateľnosť sú ženy. Mladí ľudia oceňujú, tí starší – realizujú

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Future environmental conservation and sustainable ESG modernizat
Foto: Getty Images

Vieme, že je to nevyhnutné a vidíme, že to stojí za to. Čaká nás však ešte dlhá cesta, kým zaradíme postupy trvalo udržateľného rozvoja do nášho každodenného života.

Spoločnosť Bayer predstavuje výsledky prieskumu verejnej mienky „Bayer Barometer“ o trvalej udržateľnosti s prihliadnutím na environmentálny, sociálny a ekonomický kontext. Štúdiu, ktorú zadala spoločnosť Bayer, vypracoval výskumný ústav Kantar[1].

„JA“ a trvalo udržateľný rozvoj

Prevažná väčšina Čechov (80%) a Slovákov (82%) tento výraz už počula a vo všeobecnosti o trvalú udržateľnosť prejavuje záujem (57% Čechov, 64% Slovákov).

Záujem o túto problematiku ich motivuje k tomu, aby sa jej princípmi aktívnejšie riadili aj v každodennom živote:

  • starostlivosť o životné prostredie (56% Čechov, 61% Slovákov)
  • budúcnosť našich detí (50% a 47%)
  • ekonomický dopad (29% a 31%)

Ženy častejšie propagujú trvalo udržateľný rozvoj: veria, že jeho princípy sú vo svete veľmi potrebné a vidia v ňom aj mnohé osobné výhody.

Mladí si to uvedomujú, sú to však práve starší, ktorí tak konajú

Ako vlastné aktivity sa často uvádzajú:

  • separovanie odpadu (v Česku 71%, na Slovensku 75%)
  • predĺženie spotrebnej doby potravín – napr. zmrazením (58% a 61%)
  • úspora elektrickej energie (57% a 69%)
  • nákup sezónnych produktov (zhodne 53%)

Najčastejšie sa na týchto aktivitách podieľajú osoby staršie ako 56 rokov.

„Tieto výsledky možno do určitej miery vysvetliť skutočnosťou, že mladí ľudia (18 – 35 rokov) žijú v domácnostiach s rodičmi dlhšie a je menej pravdepodobné, že budú o takýchto opatreniach rozhodovať“, hovorí doktorka Izabella Anuszewska, sociologička z Kantarského inštitútu.

Situácia v skupine mladších ročníkov je však úplne iná vtedy, ak tieto kroky smerujú k prospechu ostatných: účasť na charitatívnych iniciatívach, aktivita na sociálnych sieťach, alebo finančná podpora mimovládnych organizácií. Aj keď v porovnaní s ostatnými činnosťami pri realizácii trvalo udržateľných opatrení v praxi zostávajú mladí na relatívne nízkej úrovni, v spomínaných oblastiach je angažovanosť mladšej generácie evidentne vyššia.

Obdobie pandémie zvýšilo intenzitu aktivít, ktoré sa zameriavajú na trvalú udržateľnosť. Dôvodom je najmä fakt, že viac času trávime doma. Respondenti uviedli, že častejšie podnikajú kroky v oblasti ochrany životného prostredia (triedenie odpadu/recyklácia, úspora energie), aj v súvislosti s nákupmi a stravovacími návykmi (mrazenie potravín, nákup sezónnych výrobkov).

0001.jpg
Foto: Bayer

Kto by mal konať?

Výsledky prieskumu dávajú jednoznačnú odpoveď: všetci. Miestne a medzinárodné orgány, ako aj vedci sú takmer v rovnakej miere vyzvaní v oblasti trvalej udržateľnosti k činnosti. Čo je však najdôležitejšie, medzi týmito ustanovizňami sú dnes uvedení už aj samotní občania.

„Všetci by sme sa mali podieľať na budovaní udržateľnejšieho sveta v environmentálnych, ekonomických a sociálnych súvislostiach – každý z nás osobne a v každej z oblastí, ktoré môžeme ovplyvniť,“ hovorí Jens Becker, Head of Bayer CEEC Consumer Health.

„Spoločnosť Bayer je v oblasti trvalej udržateľnosti veľmi aktívna. Našim cieľom je dosiahnuť do roku 2050 čisté nulové emisie skleníkových plynov v celom hodnotovom reťazci. Naša spoločnosť smeruje ku klimaticky neutrálnym technológiám, ako je geotermálna energia. Taktiež plánujeme využívať 100% obnoviteľnú elektrickú energiu. Naši zamestnanci sa aktívne zapájajú do aktivít vedúcich k trvalej udržateľnosti životného prostredia. Dokonalým príkladom je iniciatíva ,The Cleanup Challenge‘, v ktorej naše tímy z Českej republiky a Slovenska, ako aj z Maďarska a Poľska súťažia v odstraňovaní znečistenia životného prostredia.“

Spoločnosti môžu robiť viac

Prieskum poukazuje aj na to, že spoločnosti majú stále veľký priestor na zavádzanie aktívnejších opatrení. Triedenie odpadu sa umiestnilo najvyššie, uvádza ho 61% Čechov a 52% Slovákov. Medzi environmentálne opatrenia, ktoré používa menej spoločností patria: zavedenie ekologických hygienických výrobkov, zber elektronického odpadu (ako sú batérie), ako aj zníženie spotreby vody, elektriny a papiera.

Česko a Slovensko a okolité krajiny

Okrem Česka a Slovenska sa prieskum „Bayer Barometer“ uskutočnil aj v susedných krajinách: v Maďarsku a v Poľsku. Rozdiely v odpovediach priniesli niekoľko zaujímavých výsledkov.

Spomedzi krajín strednej a východnej Európy majú Slováci (rovnako ako Maďari) najvyššie povedomie o pojme „udržateľné poľnohospodárstvo“ (71%). Česi a Slováci uvádzajú častejšie ako Poliaci a Maďari ako kľúčovú motiváciu, ktorá ich vedie k udržateľnejšiemu životnému štýlu budúcnosť svojich detí.

A kto je propagátorom trvalo udržateľného rozvoja?
Tu sa zhodujú respondenti zo všetkých štyroch krajín: ženy!

[1] Bayer Barometer – prieskum uskutočnený spoločnosťou Kantar Institute, August 2021; celonárodné vzorky, reprezentatívne pre ľudí vo veku od 18 rokov, veľkosť vzorky: N=500 v každej krajine

Informačný servis

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Bayer