Brigádovať počas leta by mohli aj 15-roční, ak poslanci podporia návrh novely Zákonníka práce

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
letná brigáda
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

BRATISLAVA 16. januára (WebNoviny.sk) – Nezaradení poslanci Miroslav Beblavý, Jozef Mihál a Simona Petrík (Spolu) predložili do parlamentu návrh novely Zákonníka práce, ktorým chcú umožniť mladým ľuďom starším ako 15 rokov s ukončenou povinnou školskou dochádzkou nastúpiť na letné brigády.

Deň nástupu do práce

Ako upozorňujú, Zákonník práce totiž v súčasnosti zamestnávateľovi zakazuje dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď mladý človek skončí povinnú školskú dochádzku.

„V nadväznosti na školský zákon to znamená, že 31. august možno dohodnúť ako deň nástupu do práce, no všetky predchádzajúce prázdninové dni nie,“ tvrdia nezaradení poslanci.

Navrhujú preto, aby mal zamestnávateľ právo dohodnúť ako deň nástupu do práce najskôr deň, ktorý nasleduje po dni skončenia obdobia školského vyučovania v školskom roku, v ktorom fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. V zásade bude týmto dňom 1. júl.

Jeden z byrokratických nezmyslov roka

Druhým návrhom novely pracovného kódexu, ktorý predložili do parlamentu, chce trojica opozičných poslancov zaviesť možnosť uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.

„Zákonník práce dnes obsahuje výslovný zákaz pre ich uzatváranie, za čo si právna úprava vyslúžila nomináciu v podnikateľskej ankete Byrokratický nezmysel roka,“ uviedli. Na tieto činnosti preto nemožno uzatvárať ani dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a ani dohodu o brigádnickej práci študentov.

„Príkladom je vytvorenie IT programu, reklamného textu, loga, grafiky, fotografií či videozáznamov. Možno ich však vykonávať na základe pracovnej zmluvy zamestnancami v trvalom pracovnom pomere,“ tvrdia predkladatelia. Zákaz uzatvárať dohody na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona, preto poslanci navrhujú zo Zákonníka práce vypustiť.

Suplovanie práce exekútorov

Ďalším legislatívnym návrhom chcú Beblavý, Mihál a Petrík odstrániť také ustanovenia Zákonníka práce, Exekučného poriadku a zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, ktoré ukladajú zamestnávateľom povinnosť suplovať prácu exekútorov a štátu.

Ide o povinnosť vystavovať zamestnancom potvrdenia pri skončení zamestnania o tom, či sa zo mzdy vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a to nielen pri zamestnancoch v pracovnom pomere, ale aj pri skončení dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

„Takéto suplovanie práce exekútorov vykonávajú zamestnávatelia na vlastné náklady, hoci je to práve úloha exekútorov sledovať stav exekúcie a snažiť sa urobiť všetko pre to, aby boli uspokojené nároky oprávneného,“ tvrdí trojica poslancov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jozef MihálMiroslav BeblavýSimona Petrík