Na Marse môže existovať tekutá voda, sonda objavila dôkazy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Curiosity
Vesmírna sonda Curiosity. Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 14. apríla (WEBNOVINY) – Vesmírna sonda Curiosity amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) objavila nepriame dôkazy o tom, že na povrchu Marsu môže existovať voda v tekutom skupenstve. To by podporovalo teóriu, že tmavé pásy, ktoré sa dajú vidieť napríklad na marťanských kráteroch, vytvorila tečúca voda. Vedci o tom informovali v časopise Nature Geoscience.

Teplota na povrchu Marsu je príliš nízka, aby sa tam za normálnych okolností vyskytovala tekutá voda, no soli v pôde znižujú jej bod tuhnutia, čo umožňuje vznik slaných vrstiev vody. Tie podľa vedcov vznikajú, keď soli, konkrétne chloristany, absorbujú paru z atmosféry a vytvoria soľný roztok, pričom teplota týchto tekutých vrstiev je približne mínus 70 stupňov Celzia.

Cez deň sa voda vyparí

Táto teplota je však príliš nízka na to, aby v takejto vode mohli prežiť akékoľvek doteraz známe mikroorganizmy. Odborníci dospeli k tvrdeniu o možnosti existencie tekutej vody na Marse na základe kombinácie údajov z viacerých prístrojov sondy.

Výsledky ich meraní ukazujú, že na rovníku Marsu, kde sonda pristála, sú vhodné podmienky na vytvorenie takýchto slaných tekutých vrstiev v noci, no cez deň, keď sa teplota zvýši, sa voda vyparí. Predpokladajú však, že vo vyšších zemepisných šírkach, kde je vyššia vlhkosť a nižšie teploty, by tieto vrstvy mohli byť prítomné celoročne.

Sonda je vybavená aj vŕtačkou

Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré analyzujú vzorky. Jej hlavnou úlohou je hľadať dôkazy, či boli na Marse niekedy vhodné podmienky pre mikrobiologický život.

Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral. Na Marse pristála 6. augusta 2012 v kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov.

Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť. Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať