Kollár otvoril ôsmu schôdzu parlamentu, poslancov čaká aj diskusia o pravidlách voľby šéfa prokuratúry

Boris Kollár, Peter Pellegrini
Podpredseda parlamentu za stranu Smer-SD Peter Pellegrini a predseda parlamentu za hnutie Sme rodina Boris Kollár počas rokovania schôdze Národnej rady SR. Foto: archívne, SITA/Národná rada SR.
  • aktualizované 3. júna 20:15

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) otvoril ôsmu schôdzu Národnej rady SR (NR SR), na ktorej poslanci prerokujú novelu zákona upravujúcu voľbu kandidáta na post generálneho prokurátora.

Cieľom novely zákona o prokuratúre, ktorú do pléna predložili koaliční poslanci Juraj Šeliga (Za ľudí), Alojz Baránik (SaS), Ondrej Dostál (SaS), Milan Vetrák (OĽaNO) a Petra Hajšelová (Sme rodina) je, aby sa o funkciu generálneho prokurátora mohli uchádzať aj osoby, ktoré nie sú prokurátormi. Doteraz sa o túto funkciu mohli uchádzať len prokurátori.

Návrh na poskytnutie štátnych záruk

Parlament v stredu posunul návrh na poskytnutie mimoriadnych štátnych záruk, na základe ktorých bude môcť Slovensko čerpať ďalšie zdroje z Európskej únie, do druhého čítania. Poslanci rokujú o návrhu zákona na poskytnutie mimoriadnych štátnych záruk v skrátenom legislatívnom konaní.

Ide pritom o záruky v objeme 173,5 milióna eur na pôžičky z nového programu Európskej únie s názvom SURE. Poskytnutie štátnych záruk je pritom podmienkou, aby Slovensko mohlo čerpať prostriedky z tohto programu, z ktorého bude možné čiastočne pokrývať zvýšené verejné výdavky členských štátov únie na režimy skráteného pracovného času pre zamestnancov. Využiť sa budú môcť aj na podobné programy pre samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj na krytie výdavkov na niektoré opatrenia súvisiace so zdravím, ktoré vznikli v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19.

Novelu zákona o športe posunuli ďalej

Novela zákona o športe, ktorá má zabezpečiť, aby mohli kolektívne orgány športových organizácií v čase krízovej situácie hlasovať v listinnej či elektronickej podobe, je v druhom čítaní. Rozhodlo o tom 93 zo 142 prítomných poslancov. Zasadania by sa mohli konať aj prostredníctvom videokonferencie či iných prostriedkov informačnej a komunikačnej technológie. Úprava im to umožní aj vtedy, keď to nebude vyplývať z ich vnútorných stanov či predpisov. Členovia zákonodarného orgánu rokujú o novele v skrátenom legislatívnom konaní.

Vládny návrh zákona z dielne ministerstva školstva taktiež zavádza zmenu zákonnej lehoty na uskutočnenie riadneho zasadnutia najvyššieho orgánu národného športového zväzu. „Navrhovaná právna úprava sa zameriava najmä na činnosť orgánov športových organizácií počas krízovej situácie, zefektívnenie použitia finančných prostriedkov v športe v súvislosti s krízovou situáciou a spôsobilosťou športových organizácií a fyzických osôb byť prijímateľom verejných prostriedkov, ktorú by mohla negatívne ovplyvniť vyhlásená krízová situácia,“ píše v návrhu predkladateľ.

Uvedené opatrenia sú dočasného charakteru, trvať majú len počas krízovej situácie. Zákon nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.

Program stability do roku 2023

Schodok verejných financií Slovenska sa po hlbokom prepade z tohto roka podarí do roku 2023 stlačiť iba tesne pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Taký je vládny plán uvedený v Programe stability na roky 2020 až 2023, ktorý v stredu vzali na vedomie aj poslanci Národnej rady SR. Podľa tohto materiálu, ktorý Slovensko posiela aj na posúdenie do Bruselu, by pritom schodok verejných financií mal v tomto roku stúpnuť o 7,1 percentuálneho bodu až na 8,4 % HDP, v budúcom roku by mal klesnúť na 4,9 % HDP, v roku 2022 na 3,7 % výkonu ekonomiky, a následne na 2,9 % HDP v roku 2023.

Hrubý verejný dlh tak koronakríza vyženie podľa materiálu z vlaňajších 48 % HDP na tohtoročných 61,2 % HDP. Výška dlhu by sa mala v nasledujúcich rokoch stabilizovať. Budúci rok by mal dosiahnuť 61,9 % HDP, v roku 2022 by mal mierne o 0,5 percentuálneho bodu klesnúť a v roku 2023 by mal dosiahnuť 60,1 % HDP.

Zmena štruktúry síl vyslaných Slovenskom

Rozprava o pôsobení slovenských vojakov v rámci operácie NATO predsunutá prítomnosť (eFP) v Pobaltí ukončila prvý deň ôsmej schôdze parlamentu. Pôvodne mali slovenskí vojaci pôsobiť v Lotyšsku, Litve, Estónsku a v Poľsku do 30. júna. Podľa vládneho dokumentu sa pôsobenie predlžuje do 15. decembra 2020. Zmeniť sa má aj štruktúra síl vyslaných Slovenskom. Mechanizovaná rota sa nahradí účelovým zoskupením zahŕňajúcim príspevok do veliteľstva eFP a spôsobilosti prieskumu. V súčasnosti pôsobí v rámci eFP 152 príslušníkov Ozbrojených síl SR.

V rozprave predĺženie prítomnosti slovenských vojakov v Pobaltí kritizovali poslanci strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Poslanec Stanislav Mizík (ĽSNS) povedal, že ide o provokovanie Ruskej federácie a Slovensku to nič dobré neprinesie. „Medveď nadobudol silu a už si nedá brnkať po nose,“ uviedol Mizík s odkazom na Rusko.

Poslanec Tomáš Valášek (Za ľudí) poukázal na to, že v rokoch 1999-2014 neboli vojská NATO prítomné v strednej Európe a situácia sa zmenila ruskou anexiou Krymu. Podľa Valáška k vyslaniu vojsk NATO prišlo preto, že Rusko „dalo svojim susedom dobrý dôvod obávať sa o svoju bezpečnosť“.

Parlament bude v rokovaní pokračovať vo štvrtok 4. júna o 9:00.

Rokovanie o nedeľnom predaji odložili

V piatok 5. júna o 9:00 vystúpi v pléne so správou o stave Slovenskej republiky prezidentka Zuzana Čaputová.

Plénum rozhodlo, že nebude na aktuálnej schôdzi rokovať o poslaneckej novele Zákonníka práce, ktorá má zakázať nedeľný predaj v maloobchode.

O presunutie novely na ďalšiu schôdzu požiadal jej predkladateľ Ján Podmanický (nezaradený). Podľa neho sa má vytvoriť priestor na rokovanie o možnej podpore návrhu zákona. Poslanci sa aj tak budú na schôdzi zaoberať zákazom nedeľného predaja, pretože podobný návrh zákona predložili poslanci strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS).

Nezaradený poslanec Štefan Kuffa neuspel v pléne s návrhom vypustiť z programu schôdze bod, ktorý sa týka predĺženia misie slovenských vojakov v rámci operácie NATO predsunutá prítomnosť v Pobaltí. Kuffa svoj návrh zdôvodnil tým, že Rusko nie je bezpečnostnou hrozbou, ale významným hospodárskym partnerom SR. Poslanci neschválili ani jeho návrh na zrušenie núdzového stavu a mimoriadnej situácie v súvislosti pandémiou koronavírusu.

Naživo: Rokovanie parlamentu

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Juraj ŠeligaĽuboš BlahaMarian KotlebaZuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie Kotleba - Ľudová strana Naše SlovenskoOĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnostiSaS Sloboda a SolidaritaSme rodinaSMER-SDZa ľudí