Na rozvoj prístavov na Dunaji bude treba 483 mil. €

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Dunaj
Foto: SITA/Tomáš Benedikovič

BRATISLAVA 8. decembra (WEBNOVINY) – Aktualizovaná koncepcia rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo na Dunaji počíta v dlhodobom období rokov 2011 až 2016 s celkovými odhadovanými nákladmi okolo 483 mil. eur. Podľa ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré materiál vypracovalo, výška skutočných nákladov bude významnou mierou závisieť od úspechu rokovania s nájomcami pozemkov, vlastníkmi infraštruktúry, ako aj s mestskými zastupiteľstvami. Vplyv na to budú mať tiež rozhodnutia o prevádzkovaných službách a využívaných prístavných a logistických technológiách. Vláda schválila koncepciu rozvoja troch verejných prístavov na stredajšom zasadnutí. Ministrovi dopravy Jánovi Figeľovi zároveň uložila predložiť na rokovanie kabinetu priebežnú hodnotiacu správu o plnení zámerov vyplývajúcich z koncepcie do 30. apríla 2014. Termín na predloženie celkového hodnotenia realizácie zámerov koncepcie určila na koniec apríla 2017.

Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) po rokovaní vlády vyslovil presvedčenie, že domáce prístavy na Dunaji potrebujú posilnenie a modernizáciu, ako aj prepojenie s ekonomikou a ostatnými druhmi dopravy, najmä železničnou a cestnou. „Cieľom koncepcie je pomenovať problémy a perspektívy alebo opatrenia, ktoré by pomohli rozvoju verejných prístavov. Koncepcia je rozpracovaná na obdobie šiestich rokov,“ uviedol. V otázke rozvoja vodných koridorov uviedol ako príklad existujúcu vodnú cestu Rýn – Mohan – Dunaj, ale aj prípravu Dunajskej stratégie, ktorú by mala Európska únia schváliť na jar budúceho roka počas predsedníctva Maďarska. Za dôležité označil zvýšenie objemu najmä nákladnej dopravy na našom úseku Dunaja.

Figeľ pripomenul, že v stredu v parlamente predkladá do druhého čítania návrh novely zákona o vnútrozemskej plavbe. Na základe tohto zákona vznikne Agentúra rozvoja vodnej dopravy ako rozpočtová organizácia. „Podobne ako v iných štátoch bude mať za úlohu napomáhať rozvoju nielen prístavov, ale aj vodných trás a ich spätosti s ostatnými druhmi dopráv, respektíve s terminálmi, aby sme vodné cesty využívali oveľa viac. Koncepcia počíta v najbližších piatich rokoch s rastom nákladnej dopravy na Dunaji najmenej o 5,5 % a v rokoch 2016 až 2020 dokonca o 11 %,“ povedal Figeľ. Podľa neho je to potrebné aj pre odľahčenie cestnej dopravy a využitie veľkého potenciálu Dunaja. Po vzniku spomínanej agentúry bude podľa ministra možné nájsť subjekt a medzinárodných partnerov pre využitie európskych fondov na modernizáciu prístavov. „Zámer získať viac prostriedkov na rozvoj slovenských prístavov je skôr pozvaním pre aktérov z verejnej správy, alebo súkromných, aby sa aktivizovali,“ dodal Figeľ. Podľa neho to zvýši konkurenciu. V prístave Bratislava sú totiž len dvaja operátori a v Komárne jeden, ktorí ponúkajú svoje služby.

Spoločnosť Verejné prístavy so sídlom v Bratislave je správcom verejných prístavov, založená bola v januári 2008. Štátna akciovka nemôže v súčasnosti plniť úlohy stanovené zákonom o jej založení kvôli súčasnému nastaveniu vlastníckych vzťahov. „Táto skutočnosť je úzko spojená s neštandardnými majetkovo-právnymi vzťahmi – pozemky vo vlastníctve štátu sú dlhodobo prenajaté na 25 až 50 rokov súkromným subjektom,“ uviedol rezort dopravy. Tie vlastnia v prístavoch prevažnú časť infraštruktúry a superštruktúry, napríklad sklady, haly, sila a iné budovy či zariadenia. To, že správca prístavu nedisponuje potrebnou infraštruktúrou a superštruktúrou, podľa ministerstva dopravy popiera deklarovaný štatút prístavov ako verejných.

Ďalším obmedzením je zaradenie pozemkov do kategórie prioritného investičného majetku pre ich polohu v ohraničenom územnom obvode prístavov. Obmedzuje to možnosti financovania prípadných investícií, lebo takýto majetok nemôže byť založený napríklad ako záruka na úver. Štát má v spoločnosti Verejné prístavy 100-percentný podiel, pri vstupe investora môže klesnúť minimálne na 67 %. Na rozvoj vodnej dopravy a verejných prístavov nie sú vyčlenené dostatočné finančné prostriedky. Ako najvhodnejší zdroj na verejné prístavy je podľa rezortu dopravy Operačný program Doprava, ten však s ich podporou nepočíta a musel by byť zmenený.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Figeľ