Na Slovensku spôsobili zemetrasenia veľké škody. Hrozby prichádzajú aj od susedných krajín

zemetrasenie
Foto: ilustračné, Getty Images

Zemetrasenia sú v niektorých svetových oblastiach ako napríklad v Japonsku či Iráne závažným problémom a dokážu napáchať obrovské škody. V ostatnom období sa začalo o zemetraseniach viac rozprávať aj na Slovensku, ktoré patrí medzi krajiny s miernou seizmickou aktivitou.

Ročne sa na našom území vyskytne zhruba 80 zemetrasení, pričom väčšinu z nich zaznamenajú len prístroje, keďže sú to veľmi slabé javy. Lucia Fojtíková z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (ÚVZ SAV) pre Webnoviny.sk povedala, že z dlhodobého hľadiska zemetrasení na našom území nepribúda.

Môže sa však zdať, že je to opačne. Keďže napríklad od marca 2020 do apríla 2021 pocítili viaceré zemetrasenia aj obyvatelia Slovenska.

Dôvod zemetrasení na Slovensku

Zemetrasenia, ktoré sa vyskytujú na Slovensku, majú tektonický pôvod a súvisia s teóriou litosferických dosiek. „Tektonické zemetrasenie je jav, pri ktorom sa náhle uvoľní nahromadená energia medzi dvoma horninovými blokmi, pričom časť energie sa uvoľňuje v podobe seizmických vĺn,“ vysvetlila odborníčka.

Napätie vzniknuté tlakom medzi horninovými blokmi v Zemi môže kumulovať desiatky aj stovky rokov. Keď nahromadené napätie prekročí medzu pevnosti, dôjde k náhlemu uvoľneniu energie, ktorá sa šíri vo forme seizmických vĺn. Tie spôsobujú chvenie zemského povrchu.

Fojtíková tiež poznamenala, že zatiaľ nemajú vedomosti o tom, že na vznik zemetrasení na Slovensku vplýva klimatická zmena.

Kiež by sa dali predpovedať

Zemetrasenia sa nedajú predpovedať. Príčinou je fakt, že vedci nepoznajú momentálne fyzikálne vlastnosti a podmienky na každom úseku zlomu. V opačnom prípade by vedeli určiť čas zemetrasenia v danom mieste.

„Laicky povedané, toto by znamenalo monitorovanie každého miesta uvažovaného zlomu, čo sú hĺbky aj niekoľko kilometrov pod zemským povrchom, a či týmto napätiam horninový materiál odolá,“ vysvetlila odborníčka.

Na základe katalógov zemetrasení však dokážu vykonať pravdepodobnostné výpočty očakávaných zemetrasení z dlhodobého hľadiska v konkrétnej zóne a odhadnúť dopad.

Významné slovenské zemetrasenia

Mnohé krajiny na svete sa spamätávajú zo silných zemetrasení niekoľko mesiacov. Aspoň čo sa týka materiálnych škôd, keď otrasy zničia celé budovy.

Odborníčka uviedla, že silné zemetrasenie, ktoré napáchalo na východe Slovenska materiálne škody, bolo 23. mája 2003 pri Jasenove. “Toto zemetrasenie otriaslo celým územím východného Slovenska a spôsobilo trhliny v múroch domov a aj kostolov v blízkosti epicentra,“ povedala.

Pri hlbšom pohľade do histórie sa však objavili aj silnejšie zemetrasenia. Najsilnejšie sa vyskytlo na strednom Slovensku 5. júna 1443 a malo magnitúdo 5,7. Zničilo vtedy Banskú Štiavnicu, okolité bane a škody napáchalo aj v Kremnici, Ľubietovej či Prievidzi.

Jeho výsledkom boli zranenia a úmrtia, i keď presný počet sa nezachoval. „Je to prvé zemetrasenie s epicentrom na území dnešného Slovenska, pre ktoré je k dispozícii viacero zemetraseniu súčasných dokumentov, t. j. primárnych prameňov,“ prezradila Fojtíková.

Väčšia pozornosť

Viac záujmu o zemetrasenia vyvolalo podľa odborníčky jedno z najsilnejších a najničivejších zemetrasení s epicentrom na území dnešného Slovenska.

Zaznamenali ho 28. júna 1763 v Komárne a okolí. Rozsah škôd a obetí sa líši. „Podľa jedného z prameňov zemetrasenie zničilo sedem kostolov a 279 domov. 63 ľudí zahynulo a 102 bolo zranených,“ uviedla.

Žilinu 15. januára 1858 zasiahlo zemetrasenie s magnitúdom 5,1, ktoré predstavuje významný predel v dokumentácii a analýze zemetrasení na Slovensku z hľadiska množstva a kvality dostupných primárnych prameňov.

Je tiež prvým v Západných Karpatoch, pre ktorý vykonali systematický zber a analýzu pozorovaní. „Po prvýkrát bol pre výskum zemetrasenia na Slovensku použitý dotazník. V Žiline boli všetky domy poškodené a mnohé z nich sa stali neobývateľnými,“ objasnila vedkyňa.

Nedávna história

Najsilnejšie prístrojovo zaznamenané zemetrasenie a zároveň najsilnejšie zemetrasenie v 20. storočí s epicentrom na území dnešného Slovenska nastalo 9. januára 1906 v Dobrej Vode pri Trnave.

Okrem vážnych škôd hlásili z viacerých obcí zmenu úrovne spodnej vody. V oblasti epicentra sa objavili nové vodné zdroje.

Magnitúdo dosiahlo hodnotu približne 5,7. „Odvtedy sa nevyskytlo zemetrasenie s epicentrom na území Slovenska s porovnateľnou silou,“ objasnila Lucia Fojtíková. „Za posledné roky došlo k zemetraseniam, pri ktorých ÚVZ SAV eviduje škody, avšak sú to hlavne vlásočnicové trhliny, opadaná omietka a poškodené komíny,“ dodala.

Seizmicky aktívne oblasti na Slovensku a hrozby od susedov

Najviac seizmicky aktívnymi oblasťami Slovenska sú oblasti Malých Karpát, okolie Komárna, oblasť stredného Slovenska – Horehronie, oblasť Žiliny a Vihorlat.

Hrozby však prichádzajú aj od susedných krajín.

Vedkyňa ozrejmila, že Česká republika a Poľsko sú seizmicky menej aktívne ako Slovensko, ale na Ukrajine, v Maďarsku a Rakúsku je zemetrasení, v porovnaní so Slovenskom, viac. „Od roku 2000 evidujeme 34 zemetrasení, ktoré mali epicentrum mimo Slovenska a boli pocítené aj na našom území,“ uzavrela.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Lucia Fojtíková
Firmy a inštitúcie Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (ÚVZ SAV)