Na sonde Rosetta spolupracovali aj košickí vedci

BRATISLAVA 13. novembra (WEBNOVINY) – Na európskej sonde Rosetta, ktorej modul v stredu úspešne pristál na povrchu kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko, sa podieľali aj inžinieri z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.

Na sonde pripravovali elektronický systém ESS. Napriek tomu, že Slovensko zatiaľ nie je členským štátom Európskej vesmírnej agentúry (ESA), a slovenské firmy, univerzity či výskumné ústavy sa tak nemôžu v plnej miere podieľať na kozmických projektoch, košických odborníkov v tomto prípade prizvali k spolupráci vďaka skúsenostiam s vývojom kozmických zariadení.

Obrazom: Sonda Rosetta vypustila modul Philae, ktorý pristál na kométe

Prvý stroj na kométe, ktorý vyrobil človek

Sonda Rosetta v stredu o 9:35 SEČ vypustila modul Philae, ktorý o 16:36 SEČ pristál na povrchu spomínanej kométy. Stal sa tak prvým strojom na kométe vyrobeným človekom. Miesto pristátia dostalo názov Agilkia podľa rovnomenného ostrova na rieke Níl. Informácia o pristátí dorazila na Zem o 17:04 SEČ, keďže kométa je od Zeme vzdialená 509 miliónov kilometrov a signál od sondy putuje 28 minút a 20 sekúnd.

Rosetta bola v čase vypustenia modulu vo vzdialenosti 20 kilometrov od kométy. Následne zmenila trajektóriu tak, aby mohla byť s modulom v neustálom rádiovom spojení, keďže Philae dokáže komunikovať so Zemou iba prostredníctvom sondy. Modul už počas zostupu poslal na Zem viacero fotografií, ďalšie pošle v nasledujúcich hodinách.

Modul Philae bude skúmať povrch a zloženie kométy

Keďže vedci mali málo informácií o zložení a pevnosti povrchu kométy, kde je navyše slabá gravitácia, existovali obavy, že modul sa od kométy odrazí. Z tohto dôvodu sa v momente pristátia z modulu vystrelili úchytné zariadenia podobné harpúne, ktoré ho udržiavajú na povrchu kométy. Philae obsahuje osem prístrojov, ktoré budú skúmať povrch a zloženie kométy.

Sondu Rosetta vypustila ESA do vesmíru 2. marca 2004, pričom cestou ku kométe absolvovala aj prelety okolo planétok 2867 Šteins (september 2008) a 21 Lutetia (júl 2010). V júni 2011 ju potom technici z ESA uviedli do hibernácie, aby znížili spotrebu jej energie. Z hibernácie sa prebrala tento rok v januári, od polovice marca až do konca apríla potom vedci postupne zapli jednotlivé prístroje a v máji sonda naštartovala svoje motory a začala sa približovať ku kométe. Na obežnú dráhu kométy sa dostala 6. augusta, pričom záverečný približovací manéver trval šesť a pol minúty.

Informácie pochádzajú od Alexandra Kutku zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity a z archívu agentúry SITA.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom