BRATISLAVA 21. augusta (WebNoviny.sk) – Najdôležitejšie udalosti roku 1968.
3.- 5. januára 1968 – plénum ÚV KSČ v Prahe rozhodlo o nezlučiteľnosti funkcií prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky a Antonín Novotný rezignoval na funkciu prvého tajomníka. Nahradil ho Alexander Dubček. Antonín Novotný bol prezidentom ČSSR do 21. marca 1968, keď oznámil svoju rezignáciu.
Začiatok roka 1968 – postupná demokratizácia spoločnosti v ČSSR, vedúci predstavitelia strany sa pokúsili pod vedením Alexandra Dubčeka o opatrnú reformu socialistického politického systému.
23.- 24. marca 1968 – vedúci predstavitelia komunistických strán Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí v Drážďanoch ostro kritizovali pomery v ČSSR. Predstavitelia ČSSR boli upozornení na neželaný vývoj v krajine.
30. marca 1968 – prezidentom ČSSR sa stal generál Ludvík Svoboda.
1.- 5. apríla 1968 – zasadnutie ÚV KSČ prijalo Akčný program, cieľom ktorého bolo dosiahnuť socializmus s ľudskou tvárou. Program obsahoval zásadné politické a hospodárske reformy, počítal s rehabilitáciou obetí z 50. rokov. KSČ v ňom počítala aj so svojou rehabilitáciou, chcela sa vrátiť k svojmu pôvodnému programu pred februárom 1948.
8. apríla 1968 – bola vymenovaná nová vláda na čele s Oldřichom Černíkom.
4. mája 1968 – v Moskve sa konali rokovania československej delegácie s Leonidom Brežnevom a Alexejom Kosyginom, ktorí ostro kritizovali československú reformnú politiku.
29. mája – 1. júna 1968 – rokovanie ÚV KSČ prinieslo stret dvoch politických línií, ktoré reprezentovali Alexander Dubček a prvý tajomník ÚV KSS Vasiľ Biľak. ÚV KSČ zvolalo mimoriadny XIV., zjazd, ktorý sa mal konať 9. septembra 1968.
27. júna 1968 – v Literárních listech a niekoľkých ďalších českých novinách zverejnili manifest 2 000 slov, ktorý štylizoval prozaik Ludvík Vaculík. Manifest požadoval záruky pre dovtedajší demokratizačný proces, začatý Pražskou jarou, jeho pokračovanie a prehĺbenie. Manifest prijala československá verejnosť súhlasne, čo vyjadrila i podpisovou kampaňou.
15. júla 1968 – komunistickí lídri Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí vo Varšave koncipovali list, v ktorom vyjadrili obavy z kontrarevolučných snáh v ČSSR.
17. júla 1968 – ÚV KSČ obavy vyjadrené vo varšavskom liste odmietol.
29. júla – 1. augusta 1968 – v Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie ÚV KSSZ a ÚV KSČ. Brežnev požadoval od Dubčeka zvrátiť československú reformu.
3. augusta 1968 – predstavitelia ČSSR, ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR na porade v Bratislave prijali vyhlásenie o ochrane, podpore a upevňovaní vymožeností socializmu, ktoré sú „internacionálnou povinnosťou všetkých socialistických štátov“.
20. augusta 1968 – počas zasadnutia predsedníctva ÚV KSČ prišla v neskorých večerných hodinách správa o intervencii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČSSR. Vstup vojsk na územie Československa bol prijatý s obrovským odporom jeho obyvateľov a vyžiadal si viac ako sto obetí a mnoho zranených. Armáda ČSSR však nemobilizovala a občania boli vyzývaní na zachovanie pokoja.
21. augusta 1968 – v ranných hodinách zavliekli Alexandra Dubčeka, Josefa Smrkovského a ďalších predstaviteľov reformného procesu do ZSSR.
22. augusta 1968 – mimoriadny zjazd KSČ ostro protestoval proti okupácii Československa. Zjazd potvrdil Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ.
23.- 26. augusta 1968 – moskovské rokovania medzi prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom a sovietskymi predstaviteľmi sa skončili podpisom tzv. Moskovského protokolu, na základe ktorého bola zaručená prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, kým nepominie hrozba odklonu od socializmu v krajine.
23. augusta 1968 – hodinový generálny štrajk bol vyjadrením ľudového odporu proti intervencii.
31. augusta 1968 – plénum ÚV KSČ prijalo tzv. Moskovský protokol, nastala normalizácia.
16. októbra 1968 – Alexander Dubček, Gustáv Husák a Oldřich Černík v Prahe podpísali zmluvu o pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR.
17. apríla 1969 – na zasadnutí ÚV KSČ sa Alexander Dubček vzdal funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, do tejto funkcie zvolili Gustáva Husáka, vtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS.
10. decembra 1970 – ÚV KSČ schválil dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, ktorý potvrdil koniec Pražskej jari. Táto ideologická smernica mala vplyv na život spoločnosti v ČSSR až do novembra 1989