Loďami sa dnes prepravuje okolo 90% všetkého tovaru. Nákladné lode a trajekty sú poháňané tzv. odpadovým materiálom z rafinérií, pri spaľovaní ktorého vzniká obrovské množstvo nečistôt, prachových častíc, sadzí, oxidy dusíka a oxidov síry, vďaka čomu patria k najväčším znečisťovateľom ovzdušia.
Niektoré média informovali o tom, že len 16 najväčších nákladných námorných lodí znečisťuje ovzdušie viac ako všetky autá na svete, čo u mnohých ľudí mohlo znížiť pocit viny za využívanie osobného auta a odradiť ich od hľadania alternatívnej dopravy. Táto súvislosť medzi znečisťovaním loďami a autami však nie je úplne objektívna. Autá rozhodne nespôsobujú planéte menej škody.
Mohlo by vás zaujímať:
Ľudí v slovenských mestách utláčajú autá. Čo treba zmeniť?
Vyriešila by práca z domu dopravné zápchy a parkovacie problémy?
AUTÁ VS. LODE
Nákladné lode do veľkej miery prepravujú práve autá, po ktorých rastie dopyt. Takže veľká časť plavieb, pri ktorých sa spaľuje najšpinavšie palivo, sa deje práve kvôli automobilovej doprave.
Lodné emisie majú iný pomer zloženia a majú iný vplyv na životné prostredie ako autá. Osobné a nákladné autá vypúšťajú do atmosféry výrazne najviac oxidu uhličitého – skleníkového plynu, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie 5-násobne viac ako lode. Autá okrem toho pôsobia na ľudské zdravie priamo, napríklad na Slovensku umiera kvôli znečistenému ovzdušiu predčasne viac ako 5000 osôb ročne.
Nákladné lode k otepľovaniu planéty neprispievajú viac ako autá, ale vypúšťajú viac iných škodlivín, čím poškodzujú životné prostredie iným spôsobom. Produkujú napríklad výrazne viac oxidu siričitého, ktorý zapríčiňuje kyslé dažde.
Kyslé dažde spôsobujú okysľovanie pôdy, ktoré napríklad len v strednej Európe poškodili 31 miliónov hektárov lesov. Okrem toho kyslé dažde rastlinám znemožňujú fotosyntézu, okyslenie vody zase spôsobuje vymieranie niektorých druhov rýb. Čo sa týka vplyvu na ľudské zdravie, oxid siričitý pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky.
Keď však porovnáme množstvo vypúšťaných emisií na prepravu jednej tony nákladu, sú lode ekologickejšie ako nákladná automobilová aj železničná doprava.
AJ LODNÁ DOPRAVA MÁ ZELENÚ BUDÚCNOSŤ
Rozvoj elektromobility napreduje omnoho rýchlejšie a je verejnosti lepšie známy. Ale Medzinárodná organizácia pre námornú dopravu (IMO) sa snaží znižovať škodlivé vplyvy lodnej dopravy na životné prostredie už od roku 1960. Povolené množstvo emisií z lodí sa v priebehu rokov postupne znižuje. Najnovšie IMO schválila a nariadila pre lode nové emisné normy, podľa ktorých budú lode od roku 2020 môcť vypúšťať maximálne 0,5 % síry z celkového objemu emisií oproti súčasným 3,5%.
Pár uvedomelejších konštruktérov začalo vyvíjať veľkokapacitné elektrolode už skôr aj bez tlaku autorít. Silnou motiváciou je nepochybne aj cena pohonných látok.
Prvenstvo vo vývoji má dosiaľ čínska firma Hangzhou Modern Ship Design & Research Co. s elektroloďou, ktorá má nosnosť 2200 ton, pri chabom dojazde 80 kilometrov na jedno nabitie. Táto kapacita batérie zatiaľ ani zďaleka nepostačuje na splnenie akýchkoľvek transatlantických zásielok. Treba však brať do úvahy, že ide o prvotinu svojho druhu a vývoj stále napreduje.
Pre prevádzku takýchto lodí bude potrebné vybudovať v prístavoch nabíjacie stanice. Ako upozorňuje Business Insider, čínska elektrická sieť v súčasnosti čerpá fosílne palivá, čo marí zelený zámer elektrolode. Čína sa však rýchlo diverzifikuje od ropy a plynu, čo znamená, že elektrický motor bude v nasledujúcich rokoch štandardne zelenší.
Medzi ďalšie prototypy lodí na čistejší pohon patria napríklad loď E-jerry, nórska bezemisná loď Ampere alebo loď EC110 od holandskej firmy Port-Liner, ktorá má kapacitu 280 prepravných kontejnerov a na jedno nabitie sa dokáže plaviť 14 hodín.
Holandská elektroloď Port-Liner: