Nárast cyklistov tlačí mestá k zmene infraštruktúry. Pozrite sa, čo plánuje vaše mesto

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Pixabay

BRATISLAVA 24. apríla (WebNoviny.sk) – Každodenné zápchy, nedostatok parkovacích miest, hluk a špinavé ovzdušie, to sú hlavné dôvody, prečo čoraz viac ľudí využíva na cestu do práce, do školy či do obchodu bicykel. Najväčšie slovenské mestá, ktoré sme oslovili, jednotne potvrdili nárast počtu cyklistov.

Mnohých Slovákov však od ekologickej dopravy odrádza strach z jazdenia popri autách. „Nemôžem poslať dieťa do školy na bicykli, veď by ho niekto zrazil na prvom rohu,“ povedala bratislavčanka Mária Horváthová. Ona sama by bicykel využívala viac, ale necíti sa bezpečne a tak počas roka kombinuje rôzne druhy dopravy. Keďže udržateľná doprava a ekológia sú v súčasnosti hlavnými témami v spoločnosti i v politike, zisťovali sme, na akej úrovni je cyklo-infraštruktúra v najväčších slovenských mestách, a aké možnosti majú tí, ktorí za prácou dochádzajú z diaľky.

Pixabay

BRATISLAVA

„V Bratislave sa nachádza síce viac ako 111 kilometrov cyklotrás, sú však prevažne rekreačného charakteru, alebo sú fragmentované. Prepojenie týchto trás bude v Bratislave dobrým začiatkom na zabezpečenie plynulých jázd po  cyklistických trasách,“ píše sa v Akčnom pláne cyklistickej a pešej dopravy z roku 2017. Odvtedy sa zmenilo pomerne málo.

Mesto v dokumente tiež priznáva, že „dopravná bezpečnosť cyklistov na mnohých hlavných koridoroch a križovatkách je nízka, a to predovšetkým v dôsledku obmedzeného priestoru pre cyklistov, nejasných dopravných situácií a značenia ciest, ktoré uprednostňuje motorizovanú dopravu, nie nemotorovú dopravu.“ Komfort cyklistov znižujú aj výpary z hustej automobilovej premávky.

Svitá na lepšie časy. Okrem plánovanej parkovacej politiky mesto momentálne pripravuje aj Akčný plán rozvoja cyklistickej a pešej dopravy na rok 2019, ktorého prioritou je budovanie oddelených cyklotrás. Hovorca kancelárie primátora Peter Bubla avizoval, že v blízkej budúcnosti má vzniknúť 15 nových cyklotrás.

TRNAVA

V Trnave je vybudovaných 19,93 km cyklotrás, pričom prevládajú samostatné cyklotrasy a pripravené sú projekty na ďalších 20 kilometrov. Ako informoval hovorca Mesta Trnava Pavol Tomašovič, v rozpočte mesta je na tento rok v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020 plánovaná výstavba cyklotrás na Bučianskej a Saleziánskej ulici. Celková výška investície je zhruba 700 000 eur.  „Mesto Trnava pracuje na ucelenej sieti cyklotrás postupnými krokmi tak, ako je to možné z hľadiska majetkového, priestorového a z pohľadu možných vynaložených finančných zdrojov,“ uviedol Tomašovič.

Trnava momentálne nemá štatistiky pohybu cyklistov. Podľa sčítania v Generálnom dopravnom pláne 2008 tvoril presun na bicykli 6,6 % z celkových absolvovaných ciest. Podľa pozorovaní sa toto číslo za posledné roky zvýšilo, avšak konkrétnejšie dáta prinesie až monitoring pohybu cyklistov v rámci pripravovaného plánu mobility 2019 – 2020, ktorý je zatiaľ v štádiu verejného obstarávania.

„Bikesharing si už vo fáze testovania získal mnohých priaznivcov a od jeho spustenia v tomto roku počet používateľov stále stúpa. Elektrobicykle sú intenzívne využívané počas celého dňa v pracovné i voľné dni,“ dodáva Tomašovič.

NITRA

Na území Nitry je v súčasnosti 15,3 km cyklotrás. Prevažne prevláda spoločná cestička pre chodcov a cyklistov a rozdelená cestička pre cyklistov a chodcov je v dĺžke 3,3 km. 

„V schválenej koncepcii cyklistickej dopravy je navrhovaná  ucelená sieť cyklotrás v celkovej dĺžke 55,8 km. Komplexný návrh etapizácie vychádza z už doteraz zrealizovaných trás a funkčného členenia. V prvej  etape do roku 2020  by malo byť vybudovaných cca 27,3  km nových cyklotrás,“ informoval hovorca Nitry Tomáš Holúbek.

Mesto v poslednej dobe zaznamenalo nárast cyklistickej dopravy aj v súvislosti využitím projektu zdielané bicykle.

ZVOLEN

V meste Zvolen evidovali do konca roka 2018 dokopy len 9,9 km vyznačených cyklotrás, medzi ktorými prevládajú samostatné cyklochodníky mimo hlavného dopravného priestoru. „Mesto má projekty na prepojenie centra mesta cyklotrasami so všetkými sídliskami, realizujú sa však postupne v rámci rekonštrukcií miestnych komunikácií,“ uviedla referentka pre styk s verejnosťou Mestkého úradu Eva Hapčová. 

Napriek tomu, že mesto nevedie evidenciu cyklistov, zvýšenie ich počtu je citeľné.

Klasický bikesharing vo Zvolene nie je, avšak od 2.mája 2018 otvorila Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko „ebajk centrum Zvolen“, v ktorom sú poskytované služby predaja, požičovne a servisu elektrobicyklov.

BANSKÁ BYSTRICA

Mesto Banská Bystrica (BB) otvorí  prvú oficiálnu cyklotrasu len onedlho. Bude spájať Hušták s Podlavicami v dĺžke necelé dva kilometre. Podľa informácií z vedenia mesta je cyklistom v súčasnosti umožnený pohyb po pešej zóne v centre, čo je približne jeden kilometer. Aj v Banskej Bystrici musia teda cyklisti kvôli nedostatku cyklotrás jazdiť zväčša popri autách. Napriek týmto podmienkam ich počet narastá a vedenie mesta to vníma.

BB sa podľa hovorkyne primátora Dominiky Mojžišovej usiluje o zlepšenie možností cyklistickej dopravy: „Postupujeme v súlade s koncepciou územného generelu nemotorovej dopravy z roku 2012, ktorý vytýčil súvislé cyklistické radiály smerujúce z okrajov mesta do centra.“

Mesto by v budúcnosti rado zaviedlo službu zdieľaných bicyklov, ale tak ako inde, aj tu musia najskôr vybudovať cyklotrasy, aby bol projekt využiteľný.

Pixabay

PREŠOV

Cyklisti v Prešove majú k dispozícii 19,9 km cyklistických komunikácií a vyznačených 32 km cyklotrás (vrátane lesných ciest), pričom ďalšie sú v procese výstavby.

Vybudovanie ucelenej siete má nastať postupne v závislosti od finančných zdrojov a iných možností.  „Prešov je ale na dobrej ceste v budovaní cyklotrás. Sme radi, že môžeme Prešovčanom poskytnúť väčší komfort, a tak podporiť aj ekologickejší spôsob dopravy. K cyklochodníkom pribudnú aj kryté parkovacie miesta, ktoré sa plánujú realizovať v najbližšom období,“ hovorí hovorkyňa mesta Eva Peknušiaková.

Bikesharing v meste zatiaľ nefunguje, ale na miestnom zastupiteľstve bol 13. 2. 2019 schválený prenájom viacerých plôch pre n. o. GREEN CUBATOR na účely sociálno-komunitného projektu Bicykel za dobré skutky, teda zdieľané bicykle.

ŽILINA

V Žiline je približne 9 km oficiálnych cyklotrás, pričom prevládajú samostatné cestičky pre cyklistov.  Vybudovať ucelenú sieť cyklotrás v meste naraz je náročné vzhľadom na množstvo obmedzení v súvislosti so zložitým povoľovacím procesom. Vedenie mesta sa preto sústreďuje skôr na dobudovanie ucelenej sieti cyklotrás po úsekoch, ktoré je možné postupne budovať a tiež na tých, ktoré prepájajú už existujúce cyklotrasy.

Hovorkyňa mesta Barbora Zigová uviedla, že cyklistov každým rokom pribúda. „Je to spôsobené najmä situáciou v mestskej doprave a tiež v dôsledku osvety, ktorú mesto vykonáva. Každá novovybudovaná cyklotrasa tejto situácii len pomáha a tým rastie záujem o jazdu na bicykli,“ povedala.

V Žiline sa podľa jej slov bikesharing osvedčil. Zamilovali si ho najmä študenti stredných a vysokých škôl a to aj preto, že je bezplatný. „Sledujeme enormný záujem o bicykle, prevádzkovateľ hlási rekordné čísla a zvýšený nápor na systém. Sme presvedčení, že samotný bikesharing vyslal signál kritikom, ktorí neveria, že bikesharing môže byť využívaný aj bez dobudovanej ucelenej sieti cyklotrás a tým pádom, že všeobecne cyklisti majú právo byť v meste rešpektovaní,“ dodáva Zigová.

KOŠICE

Košičania majú v meste 28 km cyklotrás, pričom prevládajú združené chodníky pre peších a cyklistov. Ďalších vyše 100 km sa nachádza na území Mestských lesov.
„Máme spracovanú Stratégiu rozvoja dopravy a dopravných stavieb – plán udržateľnej mobility (PUM), ktorého súčasťou je  navrhovaná ucelená sieť cyklotrás. Mesto postupne začína obstarávať projektové dokumentácie/štúdie pre realizácie cyklotrás v zmysle PUM. Cyklotrasy sa stavajú čiastkovo, v úsekoch kde je vydané stavebné povolenie,“ uviedla cyklokoordinátorka mesta Košice Veronika Urbanovičová.
Ani mesto Košice cyklistov pravidelné nepočíta, ale aj tu je uliciach vidieť viac cyklistov ako v minulosti.
Začiatkom mája by  sa mal v Košiciach spustiť bikesharing od spoločnosť Antik Telecom s.r.o., ktorý je momentálne v testovacej prevádzke. „Vítame všetky  takéto aktivity, ktoré prispievajú k rozvoju cyklistickej dopravy,“ dodáva Urbanovičová.

BICYKEL DO VLAKU?

Možnosť previezť sa aj s bicyklom do iného mesta napríklad za účelom práce existuje. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) aj spoločnosť RegioJet umožňujú prevoz bicykla. „Kapacita sa v závislosti od typu vozňa pohybuje od 2 – 6 stojanov na bicykle v jednom vozni, vo vozni s pojazdnou úschovňou batožín a bicyklov je 15 držiakov,“ uviedol hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Poplatok za prepravu bicykla je nízky a motivačný. Jednorazový lístok za bicykel stojí 1,50 €, jednodňový lístok 2,50 €, týždenný 6 €, miestenka (dobrovoľná alebo povinná) 1 € a vo vlaku InterCity 2,50 €. „Skladací bicykel je možné prepraviť bezplatne ako príručnú batožinu (ak je zložený a umiestnený nad alebo pod miestom, kde sedíte),“ informuje ZSSK na svojej stránke.

Od 27. apríla do 13. októbra bude premávať sezónny vlak Záhoráčik zo Záhorskej Vsi do Plaveckého Podhradia
a zaradený v ňom bude špeciálny cyklovozeň s kapacitou 20 miest pre bicykle. Aj tu je citeľný nárast záujmu o cyklodopravu. V roku 2018 prepravila ZSSK o 9,8% viac bicyklov ako rok predtým.

V IC vlakoch RegioJet nie je všeobecne možné prevážať bicykle ani kolobežky. „Jediný vozeň, kde prepravujeme bicykle je vozeň triedy Low cost – bez servisu, kde je vyhradené miesto pre 3 bicykle. Toto je možné rezervovať  prostredníctvom doplnkových služieb priamo v rezervačnom systéme,“ uvádza RegioJet. Preprava bicykla je zdarma.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať