Cenký: Hodnotenie priorít vo výstavbe cestnej infraštruktúry malo ministerstvo urobiť už dávno

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Diaľnica D4 - Rýchlostná cesta R7
Ilustračná foto. Diaľnica D4 - Rýchlostná cesta R7 Foto: D4R7 Construction s.r.o.

Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) na základe viacerých kritérií hodnotil zoznam prioritných projektov vo výstavbe cestnej infraštruktúry, ktorý už odobrili aj kabinet Igora Matoviča. Podľa dopravného analytika a poradcu Rastislava Cenkého si vládni analytici urobili domácu úlohu dobre. Zároveň ale dodáva, že takéto alebo podobné hodnotenie projektov malo byť samozrejmosťou zo strany ministerstva dopravy.

V rozhovore pre portál NasaDoprava.sk kladie otázku, aká je kvalita ministerských úradníkov, keď takúto prácu museli zadať ÚHP a čakali na ňu ako na niečo, čo im dá návod na konanie.

Aký význam má tento materiál, čo od neho najmä očakávate z hľadiska prípravy, výstavby a financovania cestnej infraštruktúry?

Zoznam projektov, ktoré boli predmetom hodnotenia, nie je nový. Bohužiaľ, o týchto projektoch sa už bavíme roky. Niektoré sú rozpracované viac ako dvadsať rokov. V tomto prípade Útvar hodnoty za peniaze posudzoval projekty, ktoré dostal na stôl a tie podľa zvolených kritérií zoradil do poradia, ktoré nazval prioritou.

Spôsob hodnotenia ÚHP, zvolená metodika mi prídu správne, komplexné a najmä poučné pre rezort dopravy a mali byť pre hodnotenie a prioritizáciu infraštruktúrnych projektov použité už dávno.

Máte k zoznamu prioritných projektov nejaké výhrady?

To, čo mi chýba, je zhodnotenie, či v zozname máme vôbec všetky projekty, ktoré Slovensko potrebuje. Len na prvý pohľad mi v zozname chýba, napríklad, prepojenie Nitra – diaľnica D1 (Červeník), ktoré malo tvoriť tzv. obchvat mesta Hlohovec v rámci budovania cesty I/64, a čo bolo tuším aj pôvodné zakončenie cesty I/64. Netvrdím, že má vysokú prioritu, len mi v zozname chýba.

Otázkou teda je, či zoznam obsahuje naozaj všetky infraštruktúrne projekty, na ktoré by sa ministerstvo dopravy malo zamerať a následne ÚHP hodnotiť. Nemám tiež informácie o tom, či sa k zoznamu projektov vyjadrovali z hľadiska ich kompletizácie a pokrytia potrieb napríklad samosprávne kraje a veľké mestá, ktoré mohli zoznam projektov doplniť. Respektíve premietnuť svoje postrehy a dôvody pre prípadnú prioritizáciu toho, či onoho projektu.

Útvar hodnoty za peniaze sa bežne vyjadruje k takýmto projektom.

Ak je to tak, že zoznam neobsahoval všetky infraštruktúrne projekty, tak mi v tejto súvislosti pripadala tlačová konferencia dvoch ministrov (dopravy a výstavby a financií – poz. red.) ako úsmevné vyzdvihovanie dobrej práce ÚHP, ale zlej práce rezortu dopravy, pretože by sme hneď na úvod spochybnili nemennosť a komplexnosť tohto zoznamu.

Zároveň, z manažérskeho hľadiska mi pripadalo ako úsmevné vyzdvihovať takúto prácu ÚHP ako jedinečnú, keď takéto alebo podobné hodnotenie projektov malo byť samozrejmosťou zo strany ministerstva dopravy. To nie je kritikou ÚHP, ale rezortu dopravy.

Zároveň sa zamýšľam nad tým, aká je kvalita ministerských úradníkov a aká je úroveň ich rozhodovania v prospech krajiny, ak takúto prácu museli zadať ÚHP a čakali na ňu ako na niečo, čo im dá návod na konanie ministerského úradu.

Čo hovoríte k prístupu analytikov ÚHP?

Práci ÚHP opätovne nie je v zásade čo vytknúť. Najmä načrtnutá metodika výberu priorít je podľa mňa správnym prístupom a jednoduchým nástrojom k výberu projektov. Dlhodobo je totiž na Slovensku problémom, že nie je známe, na základe akých kritérií boli projekty vyberané.

Mnohokrát sa na prípravu projektov vynakladalo nemalé úsilie a financie, pričom zhodnotenie o prípadnej neefektívnosti projektu prišlo až vo fáze, keď už bolo len zo zotrvačnosti vhodné projekt radšej dokončiť, ako zastaviť, aj keď bol neefektívny.

Mal by byť zoznam prioritných projektov záväzný aj pre budúce vlády a vedenie rezortu dopravy?

Áno, takýto zoznam priorít by mal byť záväzným, ale záväzná by mala byť najmä metodika hodnotenia a prioritizácie projektov. Zoznam projektov bude zrejme potrebné v čase prehodnocovať tak, ako sa budú meniť vstupy a vplyvy.

IDH - Rastislav Cenký
Rastislav Cenký. Foto: IDH

Aké sú najväčšie problémy v príprave, vo výstavbe a financovaní diaľnic a ciest na Slovensku?

Najväčšími problémami výstavby je v posledných rokoch neodborné a politické manažovanie rezortu a kľúčových inštitúcií. Príliš drahá výstavba a rekonštrukcie, neustále zmeny priorít, komplikované projektové riešenia, ale aj zmeny vo výstavbe počas realizácie.

Nezanedbateľným problémom je podľa mňa zámerná nekvalita projektovej prípravy – v projektoch sa objavujú častokrát zbytočné položky, alebo sú projekty zámerne zjednodušované, aby sa následne cez oprávnené zmeny mohli práce „dodatkovať“. Za neopodstatnenú zmenu projektu by mal byť zodpovedný projektant a mal by mať za nekvalitnú a nezodpovednú prípravu projektu krátenú odmenu.

Problémom je tiež, že veľkí štátni investori nemajú dnes projektantov, ktorí by vedeli pripravovať projektovú dokumentáciu a pružne reagovať na požiadavky a zmeny. Overili sme si, že tam, kde sme radili návrat k internému projektovaniu, to značne zvýšilo kvalitu projektovej prípravy a minimalizovalo neefektívnu výstavbu, ale i zmeny počas realizácie, čo malo zásadný vplyv na výslednú cenu.

Nakoľko je pri tom problémom zastaraný stavebný zákon?

Pre rozumný rozvoj infraštruktúry musíme v prvom rade zmeniť stavebný zákon a zamerať sa na urýchlenie stavebného konania. Tiež by sme sa mali zamyslieť nad stabilizáciou a zefektívnením stavebného sektora. A tu je prínosom jasný plán výstavby nepodliehajúci politickým cyklom na niekoľko rokov dopredu a kontinuálne projektovanie, príprava stavieb a realizácia tak, aby projektanti, projektoví manažéri, prípravári a stavbári mali neustále prácu a plynule sa presúvali z projektu na projekt.

Takáto stabilizácia sama o sebe prinesie úsporu, pretože znížime riziko nedostatku práce a stavebné firmy si nebudú musieť „odkladať na horšie časy“. Spolu s elimináciou predražení a zefektívnením verejného obstarávania vieme dosiahnuť ceny výstavby, ktoré nám otvoria možnosti financovania nezanedbateľnej časti výstavby aj z dostupných zdrojov.

Na zoznam prioritných projektov vo výstavbe cestnej infraštruktúry, ktorý schválila vláda, nadviaže časový harmonogram ich prípravy a výstavby. Ten by mal byť známy do 15. októbra a zohľadniť má aj pripravenosť projektov, kapacity štátu a rozpočtové obmedzenia. Zoznam priorít na základe viacerých kritérií pripravili analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) spolu so zástupcami Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Dobudovanie kompletnej plánovanej siete diaľnic a rýchlostných ciest by podľa odhadov rezortu dopravy malo znamenať výstavbu viac ako tisíc kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest v objeme približne 17 miliárd eur. Podľa navrhnutej metodiky sú z dôvodu nevyhovujúceho stavu a prekročenej kapacity existujúcej cestnej siete potrebných 4,5 miliardy eur. Tie by išli na 78 kilometrov nových úsekov a rekonštrukciu 1 323 kilometrov ciest I. triedy v zlom stave, na rozšírenie diaľnice D1 medzi Sencom a Trnavou v dĺžke 20 kilometrov.

Dokončenie domácich diaľnic v rámci transeurópskej dopravnej siete, vrátane severojužného prepojenia Slovenska v dĺžke 236 kilometrov, by malo stáť 3,4 miliardy eur. ÚHP odporúča realizovať ďalších 1 030 kilometrov za 11 miliárd eur podľa spoločenskej priority a možností rozpočtu. Pre obmedzenie metodiky odborníci zatiaľ nevyhodnotili prioritu projektov za najmenej 2,5 miliardy eur v dĺžke 90 kilometrov, tie je potrebné hodnotiť samostatnou štúdiou. (be)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Rastislav Cenký
Firmy a inštitúcie MDV Ministerstvo dopravy a výstavby SRÚtvar hodnoty za peniaze (ÚHP)