Cyklotrasy v našich najväčších mestách postupne pribúdajú. Aké v nich majú cyklisti možnosti a čo môžu očakávať?

Bicykle verzus autá
Záujem o cyklodopravu v mestách si vyžaduje viac značených trás. Foto: SITA, AP

S rastúcimi investíciami do rozširovania siete značených cyklistických ciest a chodníkov sa zvyšuje záujem o ich využívanie. Spolu s novými trasami v mestách a obciach či v prírode pribúda tiež doplnková infraštruktúra a s ňou aj rôzne služby pre cyklistov.

Prispievajú k tomu možnosti financovania projektov zo zdrojov Európskej únie na podporu tohto druhu ekologickej dopravy. Popri tradičných európskych fondoch chcú na ďalšie cyklotrasy a súvisiacu infraštruktúru po novom využiť európske peniaze aj z Plánu obnovy a odolnosti. Na podporu cyklodopravy má z neho ísť vyše sto miliónov eur. 

Banská Bystrica: Pribudnú štyri úseky

V súčasnosti je v Banskej Bystrici približne dvojkilometrový úsek cyklotrasy do mestskej časti Podlavice. V rôznom štádiu prípravy sú štyri cyklotrasy v dĺžke takmer 20 kilometrov a cyklolávka. Primátor mesta Ján Nosko pripomína, že ešte v roku 2016 vyčlenili z vlastného rozpočtu 360-tisíc eur na prípravu projektových dokumentácií na budovanie cyklistických komunikácií.

„Po zdĺhavých procesoch majetkovo-právneho vysporiadania, výkupu pozemkov, prípravy projektovej dokumentácie, územného a stavebného konania, verejného obstarávania a samotnej výstavby sme v roku 2019 otvorili prvú cyklotrasu Hušták – Podlavice,“ uviedol.

Celková cena za stavebné práce, stavebný dozor a výkup pozemkov bola vyše 765-tisíc eur s DPH. Získali na to aj nenávratný finančný príspevok z výzvy na zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy, hlavne cyklistickej, na celkovom počte prepravených osôb z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ten pokryl náklady vo výške skoro 637-tisíc eur.

Pre plánované cyklotrasy Námestie Slobody – Sásová (5,56 km) a Námestie Ľ. Štúra – Fončorda, Internátna, Tulská (4,73 km) je spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie a mesto pripravuje žiadosť na tento účel.

Na úseky Hušták – Senica (6,16 km) a Hušták – Kráľová (3,29 km) je už vydané územné rozhodnutie, pripravuje sa dokumentácia pre stavebné povolenie a prebieha majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov. Mesto požiadalo o nenávratný finančný príspevok na na cyklolávku, ktorá už má stavebné povolenie.

„V prípade, že budeme mať pripravenú projektovú dokumentáciu, budeme využívať každý možný zdroj financovania,“ podotkol Nosko v súvislosti s plánom obnovy.

Ján Nosko
Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko. Foto: SITA/Ján Viazanička

Žilina: Aj doplnková infraštruktúra

Intenzita prípravy infraštruktúry pre cyklistov v Žiline vzrástla. Na výstavbu čakajú štyri úseky cyklotrás, na finančnú podporu ďalšie tri a v príprave je sedem. Na území mesta je v súčasnosti zhruba trinásť kilometrov značených cyklotrás, vrátane obojsmernej prevádzky na sídlisku Hliny I-IV.

Plán rozšírenia je podľa primátora Petra Fiabáneho na úrovni takmer 16 kilometrov a k tomu vyše 14 kilometrov Rajeckej magistrály, ktorej projektovú prípravu a výstavbu mesto podporuje. Tiež chce zlepšiť podmienky pre cyklistov v okolí blízkeho vodného diela a podieľa sa na príprave Kysuckej magistrály.

Odhadované náklady nových cyklistických projektov spolu s doplnkovou infraštruktúrou sú 6,5 milióna eur, z toho na Rajeckú magistrálu štyri milióny eur.

„Okrem budovania cyklotrás sa mesto stará aj o doplnkovú infraštruktúru, a tak je v dostatočnej miere vytvorená sieť cyklostojanov na parkovanie bicyklov a k dispozícii sú aj cykloprístrešky na piatich miestach. Túto sieť dopĺňajú bezpečnostné bikeboxy pri plavárni,“ informoval žilinský primátor.

Cyklisti môžu podľa neho využívať aj dva servisné stojany a jednu pumpu. Tento rok majú pribudnúť ďalšie dva cykloprístrešky pri plavárni a mestskom úrade a budúci rok prvé prístrešky pri základných školách. „Zároveň mesto spoločne s Nadáciou Kia Motors Slovakia prevádzkuje systém zdieľaných bicyklov BIKEKIA a hľadá možnosti jeho rozšírenia,“ poznamenal Fiabáne.

Pri rozvoji cyklodopravy v meste môžu pomôcť aj peniaze Európskej únie z plánu obnovy. Keď budú pripravené projekty ďalších úsekov cyklotrás, mesto sa bude o tieto zdroje uchádzať.

„Prostriedky sú použiteľné nielen na cyklotrasy, ale aj na doplnenie ďalšej modernejšej infraštruktúry, napríklad, aj elektroprístrešky, prípadne rozvoj smart systémov na monitorovanie a plánovanie infraštruktúry,“ hovorí Fiabáne.

Peter Fiabáne
Primátor Žiliny Peter Fiabáne. Foto: archívne, SITA/Milo Fabian.

Prešov: Pilotný bikesharing

S prípravou a systematickým rozširovaním cyklistickej infraštruktúry začali v centre Šariša v roku 2015. Od roku 2017 vybudovali šesť nových cyklotrás v dĺžke 10 kilometrov. Mesto na ne získalo viac ako dva milióny eur v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu, z vlastných prostriedkov použilo 700-tisíc eur. V Prešove je celkovo 30 kilometrov značených cyklociest.

„Zároveň sme investovali aj do budovania doplnkovej cyklistickej infraštruktúry (stojany na bicykle, oddychové zóny), vrátane krytých parkovacích zariadení na bicykle, vybavených servisnými stojanmi,“ uviedol hovorca Prešova Vladimír Tomek.

Vlani mesto začalo prevádzku e-kolobežiek s cieľom ponúkať obyvateľom a návštevníkom „zelenší“ spôsob prepravy, v tomto roku pilotne spustí aj bikesharing. Okrem toho venuje pozornosť aj propagácii nemotorovej dopravy a pravidelne sa zapája do podujatí Do práce na bicykli, či do Európskeho týždňa mobility.

Cyklodoprava je súčasťou Stratégie udržateľného rozvoja dopravy mesta Prešov z roku 2018 a s výhľadom do roku 2040. „Dokument detailne popisuje aj rozvoj cyklodopravy so špecifikáciou konkrétnych cyklotrás na území mesta Prešov, vrátane prepojenia na okolité obce. Finančná náročnosť bude známa až po spracovaní projektových dokumentácií,“ priblížil hovorca.

Najmä európske peniaze

V súčasnosti má mesto pripravené dva projekty za milión eur. Ich súčasťou budú aj cykloščítače na vybraných úsekoch cyklistických komunikácií s cieľom kvalifikovane zistiť zvyšovanie podielu nemotorovej dopravy. V rokoch 2025 – 2030 plánuje Prešov investovať do rozvoja cyklodopravy primárne zo zdrojov EÚ, resp. iných dotačných zdrojov, tri až päť miliónov eur.

„Zámerom mesta Prešov je získať čo najviac externých zdrojov na rozvoj cyklodopravy, pričom primárnym bude Plán obnovy. Už v súčasnosti mesto pracuje na Koncepcii rozvoja Zeleného okruhu, ktorej cieľom je vybudovanie dvoch zelených okruhov,“ vymenáva Tomek. Vnútorný, tzv. centrálny okruh bude mať 2,5 kilometra a vonkajší, tzv. sídliskový okruh 13,5 kilometra.

Mesto zároveň pracuje na Integrovanej územnej stratégii spolu s blízkymi obcami Ľubotice, Haniska, Záborské. „Jednou z priorít je prepojenie mestských cyklotrás na cyklotrasy okolitých obcí, primárne cyklistické napojenie medzinárodnej trasy Eurovelo 11, prechádzajúcej mestom Prešov s okolitými obcami,“ doplnil hovorca.

Bratislava: Za vyše roka 18 km pruhov

Hlavné mesto Slovenska má v tomto roku v rozpočte na realizáciu a projektovú prípravu cyklotrás vyčlenených 1,9 milióna eur. Mali by byť pripravené technické štúdie a projektové dokumentácie na viaceré plánované úseky. V Bratislave od vzniku referátu cyklodpravy na magistráte v roku 2019 sprístupnili do konca vlaňajška takmer 18 kilometrov jazdných pruhov, z toho oddelených cyklotrás je 1,65 km.

„Projektovanie a prípravné procesy pri stavebných projektoch oddelených cyklotrás trvajú kvôli množstvu špecifík aj niekoľko mesiacov až rokov a my sme momentálne vo fáze projektovania. Simultánne pripravujeme viacero segregovaných trás,“ uviedla hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová.

Bezpečné cyklotrasy podľa nej vznikajú aj zmenou uličného priestoru. Rozvoj cyklodopravy je možné vidieť napríklad aj v rozvoji zdieľanej mobility. Za dva roky mesto urobilo 10 samostatných koridorov, cyklochodníkov alebo spojených buspruhov a cyklochodníkov v uliciach.

„Naším cieľom je robiť kvalitné a bezpečné cyklotrasy ako napríklad na Starohájskej v dĺžke 1,7 km s použitím červeného asfaltu, kde sa nám zmenou pôvodného projektu podarilo dosiahnuť zvýšenie bezpečnosti jazdy na bicykli a zároveň zachovať viac zelene v území,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Červený asfalt s lepšou štruktúrou a viditeľnosťou má byť v budúcnosti štandardom pre cyklotrasy v Bratislave, najnovšie aj na Odborárskej ulici. V tomto roku boli rekonštruované zmiešané chodníky na Ružinovskej či na Páričkovej na Nivách v úseku od Šagátovej po Svätoplukovu.

Ďalšie projekty

V najbližších mesiacoch sú plánované projekty zmeny organizácie dopravy v Dúbravke, výrazné zlepšenie v okolí Patrónky, rekonštrukcia cyklocesty na Železnej studničke, projekty vo Vrakuni. A tiež zmiešané cyklo-bus pruhy na Košickej a Karadžičovej, protismerný cyklopruh na Rajskej ulici, či zlepšenie napojenia z Ružinova popri Ružinovskej/Záhradníckej.

Viacero projektov vzniká v Krasňanoch vznikajúcich popri realizácii parkovacej politiky. Mesto sa snaží aj o zlepšenie podmienok na nábreží Dunaja. Nedávno realizovali cyklochodník na Bosákovej ulici.

„Viaceré petržalské chodníky vzhľadom na ich šírku umožňujú vytvorenie bezpečného miesta aj pre cyklistov a kolobežkárov, aj pre chodcov. Takáto trasa prepája napríklad úsek od Starého mosta/TPD/Chorvátskeho ramena po cyklotrasu na Mamateyovej ulici, ktorú sme realizovali minulý rok,“ podotkla Rajčanová.

Začali tiež realizovať ochranné pruhy na novovyasfaltovanej Dúbravčickej ulici. Dopravné značenie pre cyklistov je predprípravou napojenia na cyklomost Podháj, ktorý sa bude tiahnuť ponad železnice do Lamača.

Aj Bratislava chce na cyklodopravu využiť peniaze z plánu obnovy. Momentálne čakajú na metodiku čerpania z ministerstva dopravy a výstavby a pripravujú projektovú dokumentáciu pre vytypované cyklotrasy, ktoré by chceli realizovať. Financie z tohto nového zdroja chcú využiť aj na rekonštrukciu existujúcich úsekov cyklotrás.

„Postupujeme na základe Akčného plánu rozvoja cyklistickej a pešej dopravy. Snažíme sa tak postupne zlepšovať cyklistickú infraštruktúru aj podmienky pre cyklistov v meste,“ uzavrela Rajčanová. Príprava a realizácia cyklistickej infraštruktúry je však veľmi zložitá a zdĺhavá, čo spomaľuje výstavbu cyklotrás, najčastejšie majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov.

Cyklodoprava
Ilustračné foto: dopracenabicykli.eu.

Trenčín: Vedia, kde stavať cyklotrasy

Sieť pre cyklistov spolu so zmiešanými cestičkami aj pre chodcov, či s vyhradenými pruhmi a koridormi na miestnych komunikáciách a s pešími zónami s prístupom cyklistov v Trenčíne má dĺžku 37 kilometrov. Mesto podľa jeho hovorkyne Eriky Ságovej aktívne podporuje cyklodopravu a pri výstavbe siete cyklotrás aj doteraz využívalo mimorozpočtové zdroje, od roku 2016 najmä z IROP.

„Do budúcna by sme sa chceli sústrediť na ďalšie budovanie cyklotrás aj so zapojením sa do výziev, ktoré by mali byť financované z plánu obnovy, ale aj z prostriedkov európskych fondov z programového obdobia 2021 – 2027,“ informovala hovorkyňa. V súčasnosti nepoznajú presné podmienky čerpania a implementácie z plánu obnovy.

Prioritou zostáva budovanie siete cyklotrás, na ktoré by mala nadväzovať doplnková infraštruktúra. Mesto má spracovaný cyklogenerel, podľa Ságovej vedia, ako a kde by mali byť vybudované cyklotrasy. Časť je už aj vybudovaná a stále pracujú na ďalších projektoch. Pomohol by cyklomost medzi dvoma cestnými mostami, čo by veľmi zefektívnilo cyklistickú dopravu.

„Trenčín má šťastie, že máme popri Váhu hrádze, po ktorých jazdí veľa cyklistov. Len musia sa k nim nejako dostať. Hrádze sú kostrou, ktorá pretína mesto, ale nie sú v úplne ideálnej polohe,“ upozorňuje Ságová. Problém je s bezpečným prístupom cyklistov na cestu I/61.

„Keď preložíme túto cestu pre autá k železnici, bude to mať vplyv na komunikácie, ktoré sa priamo uvoľnia, ale aj na ďalšie súvisiace cesty, ktoré vedú napríklad do juhozápadnej časti mesta. Tým budú bezpečnejšie a cyklisti ich začnú využívať,“ uviedla hovorkyňa.

Starý cestný most po plánovanej rekonštrukcii, kde sa mesto podieľalo na projektovej dokumentácii, môže byť bezpečným priestorom aj pre cyklistov.

Košice: Miliónové investície

Metropola východného Slovenska prioritne rieši cyklistickú dopravu v intraviláne s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľnú a ekologickú mobilitu obyvateľov.

„V posledných rokoch 2018 až 2020 mesto vynaložilo približne 750-tisíc eur na vybudovanie nových trás, rekonštrukciu jestvujúcich vrátane obnovy dopravného značenia, projektovú prípravu a osadenie doplnkovej infraštruktúry, „ povedala hlavná cyklokoordinátorka v Košiciach Soňa Antolová.

Košice plánujú do konca roka 2023 investovať do cyklodopravy 4,5 milióna eur a výhľadovo do roku 2027 až 34 miliónov eur, vrátane projektov financovaných z fondov EÚ.

Mesto sa plánuje zapojiť do rôznych výziev, pripravuje projektové zámery a chce využiť peniaze aj z plánu obnovy. „Prioritne by sme chceli využiť finančné prostriedky na cyklistickú infraštruktúru, ktorá by zabezpečila prepojenie jednotlivých mestských častí a blízke rekreačné lokality, ktoré sú využívané najmä rodinami s deťmi,“ hovorí hlavná cyklokoordinátorka Košíc.

V súčasnosti sú v meste cyklotrasy v celkovej dĺžke takmer 31,5 kilometra. Z toho samostatné trasy pre cyklistov majú 6,6 kilometra a ostatné sú buď zdieľané alebo spoločné chodníky pre cyklistov a chodcov.

„Pripravované projektové zámery uvažujú s výstavbou nových cyklistických cestičiek v celkovej dĺžke 12,9 kilometra. V rámci stratégie rozvoja dopravy pre ďalšie obdobie do roku 2027 uvažujeme s novými resp, aj s rekonštruovanými trasami o celkovej dĺžke 35 kilometrov,“ dodala Antolová.

Trnava: Prepojiť všetky časti mesta

Cyklistické chodníky v Trnave majú postupne prepojiť plynulo všetky jej časti. Momentálne je v meste 22 kilometrov cyklotrás, vypracované sú projektové dokumentácie pre ďalších 18 kilometrov. Pribúdať budú nové trasy, celkovo sú navrhované v dĺžke 78 kilometrov.

Trnava už v roku 2019 spustila projekt zdieľaných elektrobicyklov, o rok neskôr otvorila nový automatický parkovací dom pre bicykle pri železničnej stanici. Ako informovala Elena Ursínyová z mestského úradu, v nasledujúcich rokoch 2025 až 2030 bude mesto pokračovať v intenzívnej podpore cyklodopravy, čím sa chce približovať k cieľu Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40 percent.

„Mesto Trnava sa každoročne uchádza o finančné prostriedky z eurofondov na realizáciu projektov zameraných na systémové zlepšovanie životného prostredia a vyčleňuje na ne aj peniaze z mestského rozpočtu,“ uviedla Ursínyová. Ak bude možnosť použitia finančných prostriedkov z plánu obnovy na podporu cyklodopravy, Trnava ju určite využije.

Krajské mesto Nitra sa k téme nevyjadrilo.

Kampaň Do práce na bicykli

Propagovať cyklistickú dopravu ako alternatívny spôsob prepravy v mestách a obciach je jedným z hlavných cieľov už tradičnej národnej kampane Do práce na bicykli. Tento rok v júni sa uskutočnil už 8. ročník tohto podujatia organizovaného ministerstvom dopravy. Zástupcov krajských miest sme sa spýtali aj na to, čo hovoria na význam tejto akcie z hľadiska podpory aktívnejšieho využívania bicykla.

Ján Nosko, primátor Banskej Bystrice: Kampaň Do práce na bicykli vnímame pozitívne. Teší nás, že z roka na rok sa do nej zapája stále viac Banskobystričaniek a Banskobystričanov, pre ktorých je bicykel neodmysliteľným spoločníkom na ceste do práce či do školy. Naším cieľom je podporovať aj rozvoj cyklistickej dopravy, práve preto pracujeme na niekoľkých projektoch budovania nových cyklotrás v rôznych častiach mesta.

Peter Fiabáne, primátor Žiliny: Mesto sa už ôsmykrát zapojilo do tejto kampane. Evidujeme neustále sa zvyšujúci záujem o túto „súťaž“, resp. kampaň. Vidíme to aj na počte účastníkov, ktorí vytvárajú tímy a zdravo súťažia, aj keď táto súťaž primárne nie je o súťažení, ale o zapájaní sa do zmeny pohľadu na mestskú dopravu.

Predpokladáme, že podobne ako v meste vnímame pozitívny efekt vo vzťahu k užitočnosti tejto kampane, rovnako aj súťažiaci si uvedomujú, že bicykel nie je až tak zlý na dochádzku do zamestnania a prehodnocujú jeho využívanie aj mimo kampane. Myslíme si, že kampaň má význam a jej prínos cítia nielen cyklisti, ale aj účastníci dopravy v meste. Je to dobrá a vhodná forma propagácie cyklodopravy v mestách a preto sa aktívne zapájame do jej aktivácie medzi ľuďmi.

Vladimír Tomek, hovorca Prešova: Aktuálny ročník kampane Do práce na bicykli hodnotíme ako veľmi úspešný. V meste Prešov je o tento projekt pomerne veľký záujem, pričom tento rok sa u nás zapojilo 82 cyklotímov. Dokazuje to aj počet najazdených kilometrov, pričom cyklisti tento rok v Prešove najazdili o 20 tisíc kilometrov viac ako v roku 2020 a v porovnaní s vlaňajškom sa zdvojnásobil aj počet ušetrených emisií CO2.

Katarína Rajčanová, hovorkyňa Bratislavy: Cieľom kampane je motivovať cyklistov na každodenné jazdenie, takisto má ambíciu postupne konvertovať rekreačných a športových cyklistov na každodenných mestských dochádzačov. Aj mimo kampaň údaje z cyklosčítačov ukazujú, že počet bicyklistov v meste stúpa.

Okrem toho má táto kampaň výrazný sociálny aspekt, a to stretávanie cyklistov, tvorenie tímov v rámci firmy, častokrát spája ľudí v zamestnaní vo väčších firmách v jeden tím, ktorí časom spoločne začnú chodiť napríklad aj na výlety. V tomto ročníku mal magistrát mesta zapojených 16 tímov a 57 jednotlivcov. V Bratislave bolo prihlásených 748 tímov a 2 500 jednotlivcov.

Erika Ságová, hovorkyňa Trenčína: Kampaň vnímame veľmi pozitívne. Každý rok sa do nej nielen úradníci, ale aj ostatní obyvatelia mesta aktívne zapájajú. Je motivujúca nielen samotnou súťažou, ale výsledkom je vo viacerých prípadoch, že ak človek vyskúšal pohybovať sa po meste na bicykli za situácie, keď každý rok pribúda nová a bezpečná cyklistická infraštruktúra, už pri bicykli zostáva.

Soňa Antolová, hlavná cyklokoordinátorka Košíc: Každá takáto aktivita, ktorá „vytiahne“ ľudí na bicykel, má určite svoje opodstatnenie. Zapojilo sa 91 samospráv, v Košiciach to bolo v tomto roku 132 tímov a 418 jednotlivcov, ktorí najazdili vyše 46-tisíc kilometrov a ušetrili tak približne 16 700 kilogramov CO2.

Elena Ursínyová, Mestský úrad Trnava: Samozrejme, do súťaže Do práce na bicykli sa mesto Trnava ako samospráva i ako zamestnávateľ zapája každý rok. Má svoje opodstatnenie ako motivačný prvok aj ako nástroj osvety v oblasti alternatívnej dopravy. Sme veľmi radi, že za Trnavu každoročne súťažia stovky účastníkov a dúfame, že kampaň zakaždým pritiahne ďalších ľudí, ktorí ostanú bicyklu verní aj po ukončení oficiálneho zápolenia. (mbo)

Ďalšie k téme

    Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
    Viac k osobe Elena UrsínyováErika SágováJán NoskoKatarína RajčanováPeter FiabáneSoňa AntolováVladimír Tomek
    Firmy a inštitúcie Európska úniaMDV Ministerstvo dopravy a výstavby SR