Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
3
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Majiteľ spoločnosti RegioJet Radim Jančura. Foto: SITA/Branislav Bibel.
1. 04. 2018 13:01 Nezaradené od NasaDoprava.skSITA

Jančura: Zvýšiť kapacitu vlakov môže ministerstvo dopravy

Vlaky medzi Bratislavou a Komárnom sú v špičkách už teraz také plné, že po očakávanom zvýšení cestujúcich sa všetci do nich nemusia dostať. Majiteľ spoločnosti RegioJet Radim Jančura upozorňuje, že rozšírenie kapacity vlakov v špičkách môže schváliť ministerstvo dopravy. Pripojenie súkromného dopravcu k Integrovanému dopravnému systému v Bratislavskom kraji s odstupom niekoľkých rokov umožnila dohoda s koordinátorom integrovanej dopravy. Rozvoju osobnej vlakovej prepravy na trati Bratislava – Komárno môže pomôcť zdvojkoľajnenie a elektrifikácia.

Po niekoľkých rokoch ste sa predsa len pripojili do integrovanej dopravy v Bratislavskom kraji. Čo od toho môžu očakávať hlavne cestujúci?

– Cestujúcim sa zjednoduší život, pretože budú mať jeden cestovný lístok na cestu do Bratislavy a po Bratislave. Spolu sa im znížia náklady na cestovanie, čo je dobre pre nich, horšie pre nás, ale veríme, že integrácia zvýši počet cestujúcich.

Len či vaše vlaky budú mať na to kapacitu?

– Vlaky sú už teraz preplnené, chceli by sme zvýšiť kapacitu, ale to je na rozhodnutí ministerstva dopravy.  V zmluve je napísané, že v prípade, ak sa zvyšuje počet vlakov, ministerstvo s tým musí súhlasiť, pretože platí časť nákladov, to sú tie dotácie. Nie sme schopní fungovať, keď polovica cestujúcich ide zadarmo. Vlaky sú v špičkách natoľko plné, že vstup do integrovaného systému je tak trochu na zváženie, či bude fungovať, či ľudia, ktorí nastupujú ako poslední, napríklad, v Podunajských Biskupiciach, sa do vlaku vôbec dostanú. Je možnosť rozšíriť kapacitu v špičkách, keď to ministerstvo schváli. V budúcnosti by sa mohol aj mimo špičku, kde sa jazdí každú hodinu, znížiť interval prepravy na tridsať minút.

RegioJet jazdí na trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno od marca 2012. Foto: SITA/Jana Birošová.

Prečo ste sa k integrovanej doprave pripojili s odstupom niekoľkých rokov?

– To súvisí s tým, akú máme zmluvu s ministerstvom dopravy. (RegioJet zabezpečuje osobnú vlakovú dopravu na trati Bratislava – Komárno vo verejnom záujme od marca 2012). Naša zmluva je jediná na celom Slovensku, kde zodpovednosť, riziká sú iba na dopravcovi. V prípade poklesu tržieb, ak cestujúci odídu do áut, alebo v prípade prevádzkových nákladov musíme vyjsť z toho, čo dostávame. Pri prechode na integrovaný dopravný systém budeme jazdiť za menej peňazí, čo je logické, lebo drahší lístok by nemotivoval cestujúcich využívať ho. Museli sme dlho pracovať s Bratislavskou integrovanou dopravou (koordinátor integrovanej dopravy) na kľúčovaní tržieb, aby to, čo predpokladáme, že stratíme zlacnením lístka, tak nám to čiastočne dofinancuje. Na tom sme sa dohodli a preto sme podpísali dohodu. 

Na trati Bratislava – Komárno má RegioJet podľa zmluvy jazdiť do roku 2020. Ako vidíte perspektívu pokračovať v prevádzke vlakov na tejto trase?

– V prvom rade by som chcel dosiahnuť dohodu s ministerstvom dopravy, a verím, že sa blíži, že zvýšime kapacitu v špičkách, vlaky budú mať voľnú kapacitu a noví cestujúci sa do nich dostanú. Zmluva končí o dva a trištvrte roka. Budeme veľmi radi, ak v tom budeme pokračovať. Pokiaľ bude súťaž, tak to privítame. Mala by byť súťaž, ale na viacej tratí. Je trochu nelogické súťažiť na linku, ktorá funguje. Mali by sa súťažiť linky, ktoré nefungujú. V prípade, že bude súťaž na tejto trati, tak sa prihlásime. S vysokou pravdepodobnosťou to nevyhráme, pretože Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) dostáva 250 miliónov eur na iné linky. Môže sa snažiť pre túto súťaž znížiť náklady, pretože vie, že si to vezme z otvorenej zmluvy na iných linkách. Myslím si, že veľký adeptom na víťaza bude ZSSK.

RegioJet vstúpil do Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji 1. apríla. Foto: regiojet.sk.

Veľkým limitom pre rozšírenie prepravy medzi Bratislavou a Komárnom je jednokoľajná trať. Čo s tým?

– Budúcnosť tejto trate, ktorá pred naším príchodom bola úplne bezvýznamná, jazdilo po nej veľmi málo cestujúcich, je zdvojkoľajnenie a elektrifikácia aspoň po Dunajskú Stredu. To a tiež zvýšenie rýchlosti na 120, alebo najlepšie 160 kilometrov za hodinu, je podľa mňa oveľa dôležitejšie ako diaľnica na Žitný ostrov. Tá totiž nevyrieši zápchu pri príchode do Bratislavy. Zdvojkoľajnenie vyjde na veľmi málo peňazí, lebo Žitný ostrov je absolútna rovina. Koľaje vedú len cez polia mimo obcí a prvé mesto, cez ktoré vedú, je Dunajská Streda. Elektrifikácia navyše pre štát bude veľkou úsporou, pretože náklady na naftu dieselových vlakov sú veľmi vysoké, náklady na prevádzku elektrickej jednotky, alebo rušňa sú oveľa nižšie. To by mohla byť veľká budúcnosť práve v Bratislave, lebo má veľký nedostatok zamestnancov. Na východ od nej je mnoho ľudí s vysokou nezamestnanosťou, ktorí môžu prísť rýchlo z Dunajskej Stredy do centra Bratislavy.

Martin Benko 

Súčasťou integrovanej dopravy je úsek Bratislava – Kvetoslavov. Foto: regiojet.sk.

K téme

BID zanalyzovala pohyb vyše 1,3 milióna SIM kariet RegioJet nasadí na trati Bratislava – Komárno od septembra poschodové vozne

Témy

Diskusia

Bezplatné novinky emailom z dopravy raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Neprehliadnite

Konflikt záujmov? Kiskov človek dosadil za hlavného architekta muža, ktorý vlastní architektonickú firmu Malí podnikatelia a živnostníci zaplatia nižšie dane, rozhodujúci bude ročný obrat Foto: Igor Matovič bol účastníkom nehody na diaľnici D1 Foto: Policajti zadržali Milana, ktorý mal kopnúť futbalistu v závere zápasu Slovana s Trnavou Živnostníci si od januára opäť priplatia, minimálne sociálne odvody stúpnu o niekoľko eur

Aktuálne témy

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X