Je hanba, že Nitra stále nemá priame vlakové spojenie s Bratislavou, priznal štátny tajomník Kmeť

Vlak
Foto: SITA

Prvý pokus o liberalizáciu železničnej osobnej dopravy na Slovensku nevyšiel. Súťaže na výber dopravcov na dvoch regionálnych tratiach Žilina – Rajec a Bratislava – Komárno sa preto opakujú.

Štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR Jaroslav Kmeť v rozhovore pre náš portál povedal, že v prípade prvej uvedenej súťaže aktuálne prebieha už fáza na prípravu a predkladanie ponúk uchádzačmi.

V druhej súťaži, nanovo vyhlásenej neskôr, zatiaľ trvá prvé kolo na prihlásenie záujemcov a dokladovanie splnenia podmienok účasti. „Dopravcovia majú čas do 9. septembra predkladať svoje prihlášky,“ uviedol Kmeť.

Rezortný štátny tajomník odpovedal aj na ďalšie aktuálne otázky o železničnej doprave, jej súčasnosti aj budúcnosti. Po modernizácii hlavného domáceho železničného koridoru medzi Bratislavou a Žilinou sa pripravuje aj meškajúca rekonštrukcia trate na Záhorí, medzi Bratislavou a Dunajskou Stredou či Štúrovom, ako aj traťových úsekov medzi Žilinou a Košicami.

Priame vlakové spojenie s hlavným mestom by v budúcnosti mala mať konečne aj Nitra. „Budovanie vysokorýchlostných tratí iba v rámci Slovenska nemá zmysel, keďže nemáme taký prepravný potenciál,“ upozornil Kmeť.

Prioritou je kvalitná železničná doprava

Bude RegioJet pokračovať v prevádzke vlakov medzi Bratislavou a Komárnom po uplynutí zmluvy koncom roku 2020, respektíve do vyhodnotenia súťaže?

Vzhľadom na to, že spoločnosť RegioJet je etablovaná na danej trati, logicky sme začali rozhovory s touto spoločnosťou ako prvou. Po rokovaní s RegioJet-om však zaznelo, že ak s ním nepodpíšeme zmluvu na dlhšie obdobie, spoločnosť nemôže garantovať kvalitu dopravy. Ako napríklad klimatizované vozne.

Na desať rokov môžete uzavrieť zmluvu len po uzavretí súťaže. Predĺžiť súčasnú zmluvu je možné najviac na dva roky.

Predbežné oznámenie, ktoré je v zmysle európskej legislatívy nevyhnutné zverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie rok pred vyhlásením súťaže, respektíve priamym zadaním, bolo uzverejnené pre formu súťažného postupu. Vzhľadom na to, že prvá súťaž nemala úspešného uchádzača, nemáme inú možnosž, len ísť takzvaným núdzovým opatrením, ktoré umožňuje zadanie zmluvy najviac na dva roky.

Vozidlá, ktoré má v súčasnej dobe RegioJet k dispozícii, sú zapožičané z lízingovej spoločnosti a zakontrahované do konca platnosti aktuálnej zmluvy o dopravných službách. My nechceme znižovať kvalitu dopravy. Pevne veríme, že RegioJet prehodnotí svoj postoj a predloží nám relevantnú ponuku aj pre nadchádzajúce dvojročné obdobie a budeme môcť pokračovať vo vzájomnej spolupráci.

Je to priorita, aby RegioJet pokračoval na trati ešte dva roky?

Našou prioritou je zabezpečenie kvalitnej železničnej dopravy, nielen na tejto trati, ale na celej sieti Železníc Slovenskej republiky. Aj z tohto dôvodu sme oslovili ďalších významných dopravcov v stredoeurópskom priestore na vzájomnú spoluprácu pre zabezpečenie dopravy na trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno na obdobie rokov 2021 a 2022. Niektorí z nich už reflektovali na výzvu a uskutočnili sme s nimi vzájomné rokovania. Ďalšie rokovania nás ešte len čakajú.

Dokáže niekto z nich rýchlo zabezpečiť dopravu na tejto trati, ak sa nedohodnete s RegioJet-om?

Práve preto sme oslovili významných dopravcov, ktorí vo svojom portfóliu majú vozidlá, ktoré by boli využiteľné pre tento účel. Samozrejme, nebránime sa ani rôznym formám kooperácie jednotlivých dopravcov navzájom, kde jeden dodá vozidlá, iný zase tarifné know-how. V hre sú všetky možnosti, niektoré možno aj neštandardné.

Najväčšiu výhodu má RegioJet, lebo pozná trať a jazdí na nej, ale nechceme pripustiť, aby sa znížila kvalita prepravy cestujúcich. Cestovať na juhu v lete nejakým motoráčikom, ktorý nie je klimatizovaný, to nie je alternatíva pre občana. Nemôžeme a nechceme s tým súhlasiť.

|||
Vlak Železničnej spoločnosti Slovensko v Pezinku. Foto: slovakrail.sk. |||

Rozšírenie trate po Dunajskú Stredu

Ako to vyzerá s plánovanou modernizáciou a zvýšením kapacity trate z Bratislavy po Dunajskú Stredu?

Finalizuje sa štúdia, ktorá obsahuje rôzne variantné riešenia od loklnych úprav infraštruktúry až po úplné zdvojkoľajnenie trate vrátane jej elektrifikácie. Najvhodnejším variantom sa zatiaľ javí zdvojkoľajnenie trate Bratislava, Ružinov – Dunajská Streda a v úseku Veľký Meder – Zlatná na Ostrove a súčasne elektrifikácia trate. Potrebné je riešiť aj železničné priecestia, kde pomerne často dochádza ku stretu vlakov s cestnými vozidlami.

Musíme dostať ľudí z áut na iný druh dopravy, železničnej alebo cyklodopravy.

Po ukončení štúdie pristúpime k výberu najoptimálnejšieho variantu a budeme hľadať možnosti jeho financovania. Bude to jednou z výziev a priorít ministerstva, pretože bezpochyby rozsah osídlenia v blízkosti trate a rozsah individuálnej dopravy v uvedenej oblasti je na vysokom stupni.

Musíme dostať ľudí z áut na iný druh dopravy, železničnej alebo cyklodopravy. Berieme vážne túto výzvu, lebo prímestské vlaky v zahraničí sú veľmi dobrou alternatívou dopravy do práce a škôl.

Kedy by sa mohla začať modernizácia železničnej trate na Záhorí Devínska Nová Ves – Kúty po hranicu s Českom? Súťaž na zhotoviteľa trvá už tri a pol roka.

Ministerstvo dopravy a výstavby vyzvalo Železnice Slovenskej republiky na podanie podnetu na výkon kontroly podľa zákona o verejnom obstarávaní. ŽSR podali tento podnet na Úrad pre verejné obstarávanie. Aktuálne kontrola prebieha. Ministerstvo dopravy nedisponuje informáciami o jej priebehu a výsledku.

Správu z kontroly verejného obstarávania vydá ministerstvo dopravy do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Následne by sa mohol začať proces samotnej modernizácie.

Po zavretí zmluvy so zhotoviteľom by sa onedlho mohla začať modernizácia úseku železničnej trate pod Tatrami Poprad – Lučivná. Aká je perspektíva modernizácie ďalších úsekov medzi Žilinou a Košicami?

V minulosti bol možno nešťastne vybratý variant modernizácie trate severnou trasou. No musíme, chceme to dokončiť. Najhoršie na tom je, že nie sú pripravené stavby. Musíme hlavne investovať a zakcelerovať projektovú prípravu. Termíny modernizácie pre niektoré traťové úseky na severe sú ďaleko za rok 2030, čo je pre nás neakceptovateľné.

V súčasnosti sú rozpracované v príprave projektovej dokumentácie nasledovné úseky: Paludza – Liptovský Hrádok (štádium EIA a inžinierska činnosť pre stavebné povolenie), Liptovský Hrádok – Lučivná (proces EIA), Poprad – Spišská Nová Ves (dokumentácia pre stavebné povolenie), Krompachy – Kysak (proces EIA) a Kysak – Košice (proces EIA).

Vlak ZSSK
Foto: ilustračné, slovakrail.sk.

Nové modernizácie na vyššie rýchlosti

Aké sú plány v prípade modernizácie železníc na juhu Slovenska?

Na juhu sa plánuje modernizácia, realizácia je predpokladaná v roku 2025. Myslíme si, že možno južný variant by bol ekonomicky vhodnejší aj z hľadiska podmienok. Je to jeden z veľkých adeptov, pretože z balíka obnovy Európska komisia bude požadovať veľké projekty, ktoré skutočne zmenia, transformujú ekonomiku danej krajiny.

Autom sa dá prejsť z Nitry do hlavného mesta po diaľnici za 45 až 60 minút, vlakom by to bolo možné do 45 minút.

Je hanba, že Nitra ako jediné krajské mesto na Slovensku nemá priame vlakové spojenie s Bratislavou, čo by mohlo dostať autá z ciest. Autom sa dá prejsť z Nitry do hlavného mesta po diaľnici pri dodržiavaní rýchlosti za 45 až 60 minút, vlakom by to bolo možné do 45 minút.

Momentálne sú dva varianty štúdie vybudovania novej spojky z Trnovca nad Váhom do Nitry, z nich vyberieme najvhodnejší projekt a začneme pripravovať projektovú dokumentáciu. A práve aj tento projekt podporuje Útvar hodnoty za peniaze.

Je vôbec reálne uvažovať o výstavbe rýchlotrate na juhu Slovenska, medzi Bratislavou, respektíve Zvolenom a Košicami?

Vo všeobecnosti možno povedať, že sú konvenčné železnice a vysokorýchlostné. Konvenčné sú tie, ktoré bežne poznáme z našich koľajníc. Vysokorýchlostné sú také, ktoré začínajú pri 250 kilometroch za hodinu.

Budovanie vysokorýchlostných tratí iba v rámci Slovenska nemá zmysel, keďže nemáme taký prepravný potenciál, ktorý by dostatočne dokázal zamestnať vysokorýchlostnú železnicu a teda vynaložené prostriedky by boli využité efektívne. A taktiež, rozloha nášho štátu nie je taká, aby bolo účelné stavať takéto dráhy. U nás má zmysel budovať trate pre rýchlosti 160 až 200 kilometrov za hodinu.

Nebude to o niekoľko rokov už zastaralé a pomalé?

Nové modernizácie plánujeme na vyššie rýchlosti. Modernizácia koridoru z Bratislavy do Košíc cez Žilinu je síce realizovaná na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, avšak koridor z Kútov do Štúrova už pripravujeme na 200 kilometrov za hodinu. Vychádzame pri tom zo štúdie realizovateľnosti.

Postupne vyšším rýchlostiam prispôsobujeme aj vozidlový park, ktorý bude dosahovať aj tieto rýchlosti. Treba si však uvedomiť, že vlaky slúžiace na regionálne prepojenia majú viac zastavení ako rýchliky, takže nikdy zrejme nebudú jazdiť najvyššími rýchlosťami.

V rámci krajín V4 sa nedávno hovorilo o zámere vybudovať vysokorýchlostnú trať s prepojením ich hlavných miest. Je to ešte v pláne?

Čo sa týka samotnej vysokorýchlostnej trate spájajúcej hlavné mestá krajín V4, možno povedať, že ministerstvo dopravy v krátkom čase plánuje predložiť materiál na vládu SR týkajúci sa tejto problematiky. Cieľom bude získať prostriedky na spracovanie štúdie realizovateľnosti tohto projektu.

V súčasnosti Česká republika i Maďarsko už spracúvajú takéto štúdie, Poľsko tiež na tom pracuje. Priebežne sa uskutočňujú rokovania na úrovni expertov z jednotlivých krajín, kde sa riešia technické otázky typu možných prechodových bodov medzi štátmi a podobne.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jaroslav Kmeť
Firmy a inštitúcie MDV Ministerstvo dopravy a výstavby SRRegioJet