Žiaden z navrhovaných variantov severojužného prepojenia severnej diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1 nie je definitívny. Reaguje Ministerstvo dopravy a výstavby SR na kritiku Klubu 500, podľa ktorého vláda chystá dobudovať spomínanú trať cez Martin namiesto doteraz preferovaného variantu s napojením na Ružomberok.
Ako informoval agentúru SITA odbor komunikácie rezortu dopravy a výstavby, v tomto prípade ministerstvo v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR pripravuje porovnávaciu štúdiu, ktorá objektívne posúdi najefektívnejšie riešenie pre trasovanie.
Cesta do pekla
Ministerstvo dopravy a výstavby plánuje štúdiu realizovať v budúcom roku. Konkrétny postup bude predmetom ďalších rokovaní s rezortom financií a ÚHP. Podľa Klubu 500 je však neustále menenie scenárov prepojenia D1 a R1 spiatočnícke, odsúva konečné riešenie a v konečnom dôsledku tak len skomplikuje situáciu v doprave i v priemysle.
Preto očakáva čo najrýchlejšie dobudovanie cestnej infraštruktúry, ktoré je nevyhnutné pre podporu existujúcich i nových investícií a z hľadiska vyrovnávania regionálnych rozdielov.
Diaľničný úsek Hubová - Ivachnová bude možno hotový až v roku 2023, pripúšťa minister Doležal
Kým doposiaľ sa hovorilo o dobudovaní R1 od Banskej Bystrice cez Slovenskú Ľupču a Nízke Tatry po Ružomberok, podľa Klubu 500 už prichádza do úvahy aj scenár západnej trasy smerom do Martina.
„Urýchlené dobudovania prepojenia Banskej Bystrice a Ružomberka považujeme za projekt národohospodárskeho významu. Uvedený úsek bol a je plánovaný súbežne s potrebami priemyslu v dotknutých regiónoch a potrebami ekonomiky Slovenska. Ak bude vláda každé štyri roky meniť scenár, dokončenie D1 a prepojenie na R1 sa stane nekonečnou témou a cestou do pekla,” upozorňuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Situácia v meste je kritická
Podľa Klubu 500 je dobudovanie trasy od Banskej Bystrice po Ružomberok dôležité aj z hľadiska odklonu kamiónovej dopravy z horského priechodu Donovaly. Odťaží problémové úseky a vyrieši okrem iného kritickú situáciu v meste Ružomberok, ktoré patrí medzi mestá s najvyššou intenzitou tranzitnej prepravy.
„Do procesov súvisiacich s prípravou a výstavbou diaľnic neustále vstupujú rôzne záujmy, pričom sa dookola opakujú potreby nových koncepčných štúdií, dopravných modelov, aj keď už boli prijaté rozhodnutia o výstavbe. Projektová dokumentácia a rozhodnutia sa neustále menia, čo predstavuje značné priame finančné straty pre štát, ale aj pre stavebné firmy, ich zamestnancov a potenciálnych investorov smerujúcich do regiónu,” dodáva Tibor Gregor.
