Z plánovaných 133 projektov cestnej infraštruktúry v rokoch 2014 až 2023 bolo doposiaľ zrealizovaných 24. Namiesto takmer 1 500 kilometrov nových ciest postavili 213 kilometrov. Väčšina projektov a opatrení v Strategickom pláne rozvoja dopravy do roku 2030 bola presunutá z prvej fázy (do roku 2020) do druhej fázy (do roku 2030).
Vyplýva to zo správy Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) o výsledku kontroly stratégie rozvoja dopravy na Slovensku so zameraním na dopravnú infraštruktúru.
Aktualizácia Strategického plánu
„Cestná infraštruktúra mala v minulosti dominantnú pozíciu voči ostatným druhom dopravy. Výstavba diaľničnej siete rezonovala naprieč strategickými dokumentami. Termíny boli opakovane nedodržané a posúvané,“ informovali kontrolóri. Za realizáciu uvedeného dokumentu zodpovedá Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Vláda sa vo svojom programe zaviazala Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 aktualizovať, malo by sa tak stať až po vyhodnotení dokumentu.
Z celkového počtu 76 projektov v železničnej doprave v spomínanom období zrealizovali šesť. „Desaťročný európsky trend podpory ekologickej železničnej dopravy ostal na Slovensku nevypočutý. Jeden z kľúčových segmentov verejnej dopravy výrazne stagnuje a modernizačný dlh sa vyšplhal na úroveň bezmála 23 miliárd eur,“ upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
„Ide nielen o zastaraný vozový park, ale aj chátrajúce železničné stanice či nevyhovujúce traťové cesty s výrazne obmedzenou rýchlosťou. Tieto negatívne fakty sa v konečnom dôsledku premietajú do nižšej atraktivity cestovania vlakom,“ uviedol.
Skvalitnenie železničnej dopravy
Železničná infraštruktúra má relatívne hustú sieť, medzi jej hlavné nedostatky patrí nízka úroveň traťových rýchlostí, úseky bez elektrifikácie a nevybavenosť technológiami na plynulú prepravu tovarov a osôb.
Podľa kontrolórov železnice sú dlhodobo podfinancované, ich prevádzkový dlh z minulosti sa bez ďalších financií bude navyšovať. Množstvo prechodných obmedzení traťovej rýchlosti, existujúci podiel nezabezpečených priecestí a nedostatočná previazanosť na jednotlivé druhy dopravy znižuje atraktívnosť prepravy osôb a tovarov po železnici.
Prístavy v dezolátnom stave
Z plánovaných 22 projektov vodnej infraštruktúry zrealizovali osem. Stav prípravy projektov v tejto oblasti bol podľa správy kontrolórov najslabší zo všetkých odvetví, keďže tento sektor vstupoval do programového obdobia 2014 až 2020 prakticky bez pripravených projektov.
„Pôvodná alokácia zo zdrojov Európskej únie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra bola 116 450 000 eur. Aktuálna alokácia zo zdrojov EÚ je 29 463 000 eur,“ priblížil NKÚ.
Prístavy na Dunaji sú v nevyhovujúcom stave a pre neštandardné majetkovo-právne vzťahy je obmedzená ich modernizácia a údržba. Vodná doprava ako novinka v podpore EÚ má potenciál byť najekologickejším druhom dopravy, potrebné je investovať do infraštruktúry vodných ciest, prístavov a nových typov pohonných jednotiek plavidiel.
