Koronakríza výrazne zmenila plány železničných spoločností, generálni riaditelia hodnotia uplynulý rok

Vlaky pojdu zo spisskej novej vsi do levoce a spat.foto_michal plihal.jpg
Foto: ilustračné ZSSK

Rok 2020 si štátne železnice, zrejme ako aj iní, predstavovali úplne inak. Pre následky opatrení proti šíreniu pandémie koronavírusu však na jeho konci počítajú prepady tržieb a straty.

Operátor železničnej infraštruktúry na poplatkoch od dopravcov a osobný dopravca pre pokles počtu cestujúcich. Nákladnému dopravcovi sa zase prepadol objem tovaru a musel pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov.

Museli obmedziť traťovú rýchlosť

Ako priblížil generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Miloslav Havrila, v ich prípade sa museli boriť najmä s prepadom tržieb z úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre, z predaja trakčnej elektriny a poskytovania služieb ubytovania a vzdelávania.

„Rok 2020 bol naozaj iný ako predchádzajúce roky. Činnosť ŽSR ovplyvnila znížená dotácia zo strany štátu, ktorej prepad sa najviac prejavil v oblasti zabezpečovania údržby železničných tratí,“ upozornil šéf ŽSR.

Museli preto začať regulovať výdavky a zdroje presmerovali len na nevyhnutné údržby tak, aby bola zaistená bezpečnosť železničnej prevádzky. Ako podotkol sám Havrila, nedostatočný rozsah údržby a opravných prác sa prejavil prechodnými obmedzeniami traťovej rýchlosti.

Taktiež kvalitatívny ukazovateľ plnenie „podielového grafikonu vlakovej dopravy len z viny ŽSR“ je na najnižšej hodnote oproti predchádzajúcim rokom.

Pre šírenie koronavírusu navyše vzrástlo čerpanie pandemickej OČR a práceneschopnosti, čo spôsobilo zvýšenie nadčasovej práce a vyššie nároky na organizáciu práce. „ŽSR sa taktiež podieľajú na zmiernení dopadov pandémie na nájomcov v priestoroch ŽSR,“ doplnil Havrila.

Zvýšená dotácia

Podnik pravidelne konzultoval prepady v osobnej a nákladnej doprave aj zvyšovanie nákladov na osobné ochranné pomôcky s ministerstvom dopravy a dopravcami, ktorých sa prepad výkonov týkal.

Výsledkom bola zvýšená dotácia pre spoločnosť vyše 18 miliónov eur, ktorá je viazaná na sanáciu negatívneho vplyvu pandémie na jej hospodárenie. Operátor železničnej infraštruktúry si o ne sám požiadal.

V istom smere bol tento rok pre železnice aj pozitívny. Ukončili viaceré verejné obstarávania a podpísali zmluvy na modernizáciu železničných tratí. Tieto investície s využitím eurofondov umožnia zlepšiť kvalitu železničnej infraštruktúry a poskytovaných služieb.

Kolektívna zmluva uzavretá v závere roka podľa riaditeľa podniku napriek ekonomickej situácii udržala základné benefity zamestnancov, čo prispieva k pokoju v oblasti zamestnanosti.

Vyrovnané hospodárenie je nereálne

Pandémia mala výrazný dopad aj na národného osobného vlakového dopravcu. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Filip Hlubocký povedal, že sú príkladom toho, ako dokáže takýto nepredvídaný a najmä neviditeľný nepriateľ poznačiť nielen malé súkromné firmy, ale aj obrovský štátny podnik.

„Pandémiu koronavírusu sme pocítili, samozrejme, najvýraznejšie v ekonomike. ZSSK za obdobie január – september 2019 dosiahla tržby z prepravy 68,1 milióna eur a v rovnakom období v roku 2020 38,3 milióna eur,“ porovnal. Hlubocký predpokladá, že tohtoročné tržby z predaja cestovných dokladov budú v dôsledku pandémie medziročne nižšie o 44 percent, pričom medziročný pokles je vo všetkých segmentoch.

Momentálne podľa šéfa ZSSK nie je možné predpovedať, ako sa celá situácia bude ďalej vyvíjať a aký vplyv to zanechá na ich spoločnosti. „Už teraz však vieme konštatovať, že s ohľadom na dnešnú krízu a bez ohľadu na jej dĺžku trvania je vyrovnaný rozpočet, ktorý sme plánovali v decembri 2019, nereálny,“ poznamenal.

Kompenzácia vplyvu pandémie

ZSSK zaznamenáva výpadok vlastných príjmov z predaja služieb aj nárast neplánovaných výdavkov v súvislosti s prijímanými opatreniami na zamedzenie šírenia pandémie.

Treba však povedať, že od ministerstva dostalo koncom októbra prvú tranžu kompenzácie na základe vyčísleného negatívneho dopadu koronakrízy 35 miliónov eur. Druhú a poslednú tranžu 14,6 milióna eur získal 10. decembra.

Dopravca by po uvoľnení opatrení privítal, ak budú verejní činitelia opätovne deklarovať bezpečnosť a vhodnosť ekologickej dopravy po koľajniciach a povzbudia cestujúcich, aby sa nebáli vrátiť do vlakov.

Od vyrobcu bolo dnes prevzatych 8 ks novych trojvoznovych jednotiek.jpg
Vlaky prímestskej dopravy nebudú zo smeru Senec v 1-hodinovom takte naďalej obsluhovať železničnú stanicu Bratislava-Nové Mesto . Foto: ZSSK

Radikálna transformácia a zoštíhlenie

Najtvrdší vplyv pandémie pocítil štátny nákladný vlakový dopravca. Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia (ZSSK CARGO) Romana Gona sa málokedy stáva, aby sa v jednom roku stretlo viacero nepriaznivých faktorov s takým výrazným dopadom na železničnú nákladnú dopravu ako tento rok.

„Koronakríza zasiahla do fungovania našej firmy, samozrejme, veľmi výrazne. ZSSK CARGO sa však už dva roky potýka s poklesom prepráv zapríčineným úpadkom európskeho hutníctva,“ doplnil. Situáciu popri celosvetovej koronakrízovej ekonomickej depresii a neistote podľa neho výhľadovo zhoršuje aj postupný útlm uhoľných elektrární a predpokladaný pokles ťažby dreva.

Spoločnosť pripravila a od októbra už aj realizuje nový plán radikálnej transformácie a zoštíhlenia. Do konca prvého štvrťroka 2021 bude mať o tisíc zamestnancov menej ako začiatkom tohto roka.

Momentálne trvajúce hromadné prepúšťanie by malo byť ukončené v druhom štvrťroku budúceho roka a preto plný efekt zo zníženia počtu zamestnancov sa prejaví až v roku 2022. „K 1. decembru 2020 sme mali 4 757 zamestnancov,“ doplnil šéf ZSSK CARGO.

Veľký pokles prepráv, vysoká strata

Pre výrazný výpadok tržieb dopravca skončí tento rok s vysokou stratou. Ako povedal Gono, končiaci rok bol z pohľadu výkonov železničnej nákladnej prepravy pre ich spoločnosť mimoriadne nepriaznivý.

V roku 2018 mesačne prepravili v priemere takmer 2,9 milióna ton tovaru. Vlani, keď od apríla prichádzalo k postupnému poklesu prepráv pre hutníctvo z dôvodu silnejúceho prebytku lacnej čínskej ocele na svetových trhoch, už to bolo len okolo 2,5 milióna ton.

„Tento rok je priemerný mesačný objem tovaru na úrovni menej ako 2,2 milióna ton,“ dodal Gono. Hlavnými dôvodmi tohto prepadu je okrem negatívneho vývoja hutníctva aj pandémia. S jej dôsledkami sa spoločnosť vyrovnáva  od marca, odkedy z protiepidemiologických dôvodov viacerí jej kľúčoví zákazníci dočasne znížili výrobu.

„Určité oživenie prepravného trhu nastalo až v jesenných mesiacoch, a to v prepravách hutníckych surovín. Od prelomu septembra a októbra je na trhu zvýšený dopyt po hutníckej produkcii a s tým spojený dopyt po surovinách,“ priblížil riaditeľ spoločnosti. Hutnícke kombináty začali vo vyššej miere využívať svoje utlmené výrobné kapacity, čo je pre dopravcu dobrá správa.

Minimalizácia výdavkov

Počas prvej vlny pandémie spoločnosť zaznamenala pokles výkonov nie pre obmedzenia v doprave, ale z dôvodu prerušenia či obmedzenia výroby viacerých významných zákazníkov, ako aj poklesu spotreby trhu, najmä v západnej Európe. To sa prejavilo najmä v prepravách pre automobilový, drevospracujúci a hutnícky priemysel, neskôr aj v iných odvetviach hospodárstva.

Mesačný výpadok objemu prepráv, ako priamy dopad prerušenia výroby firiem podľa Gona dosahoval 250-tisíc ton tovaru, čo znamenalo stratu vyše dva milióny eur mesačne. Ďalší objem poklesol ako sekundárny dôsledok vplyvu poklesu spotreby trhu. V ostatných mesiacoch výkony spoločnosti začali rásť a na základe predikcií jej zákazníkov očakáva v roku 2021 mierny nárast výkonov.

„Vzhľadom na výpadky v dosahovaných tržbách počas celého roku minimalizujeme výdavky, čo sa prejavilo aj vo veľmi nízkych investíciách, ktoré budú jedny z najnižších v histórii firmy,“ hovorí Gono. Síce to podľa neho pomáha v neľahkej finančnej situácii, ale zároveň ešte viac prehlbuje vysoký investičný dlh.

Šetrenie sa prejavuje aj v osobných nákladoch, prenájmoch, IT službách či opravách. Mnohé náklady však podľa šéfa ZSSK CARGO majú fixný charakter a preto neboli schopní ich dostatočne eliminovať vo vzťahu ku generovaným tržbám a hospodárenie za rok 2020 skončí vo vysokej strate.

Nedostatočná pomoc

Železničná doprava, okrem čiastočnej kompenzácie pre ŽSR a ZSSK, nezískala žiadnu pomoc od štátu. Napríklad v podobe dodatočného zníženia poplatkov pre dopravcov za prístup k železničnej infraštruktúre či inými spôsobmi.

Európska komisia pritom ešte v júni 2020 vydala nariadenie o opatreniach pre udržateľný trh železničnej dopravy vzhľadom na pandémiu a členské krajiny ich mohli aplikovať. „Z tohto pohľadu nepovažujeme momentálne opatrenia v oblasti železničnej dopravy za dostatočné,“ poznamenal Gono.

ZSSK CARGO sa v súčasnosti uchádza len o príspevok v rámci prvej pomoci na pokrytie úhrady náhrady mzdy vo výške 80 percent priemerného zárobku u zamestnancov, ktorí mali prekážku na strane zamestnávateľa pre nedostatok práce. Spoločnosť získala pomoc do konca septembra, žiadosť na príspevok za októbrové a novembrové „prekážky“ je v procese schvaľovania.

Vzhľadom k tomu, že od 1. novembra nebola so zástupcami zamestnancov podpísaná dohoda o pokračovaní prekážok v práci a prebieha hromadné prepúšťanie, príspevok sa podľa Gona výrazne znížil.

Dopravca takto dostal stovky tisíc eur mesačne, čo mu mierne pomohlo, avšak oproti obrovskej strate v miliónoch eur mesačne to nemá významný vplyv na jeho hospodárenie. Na iné opatrenia v rámci pomoci mu nevznikol nárok.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Roman Gono