Malo by sa platiť mýto aj na cestách druhej a tretej triedy? Doležal hovorí o kľúčových úsekoch

Kamion
Foto: ilustračné, SITA/Alexandra Čunderlíková

V polemike medzi samosprávami a cestnými dopravcami, či je potrebné mýto vyberať aj za používanie regionálnych ciest druhej a tretej triedy, sa štát prikláňa k tým druhým.

Nákladné vozidlá by tak nemali platiť celoplošne za jazdy po cestných komunikáciach nižšej kategórie ani po zavedení plánovaných zmien v elektronickom mýtnom systéme.

Krajské cesty sú spoplatnené nulovou sadzbou mýta, čo prináša výdavky pre štát, no žiadne príjmy. Ministerstvo dopravy a výstavby SR preto plánuje zrušiť monitoring na cestách tretej triedy, čo má priniesť miernu úsporu asi milión eur. Na komunikáciách druhej triedy ho síce chce zachovať, ale naďalej bez platenia mýtnych poplatkov.

„Mýto je na to, aby bolo na kľúčových dopravných úsekoch – na diaľniciach, rýchlostných cestách a vybraných cestách prvej triedy,“ vyhlásil minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.

Avizoval však platenie mýta pre tranzitnú dopravu v niektorých obslužných intravilánoch vybraných obcí, keďže podľa neho niektorí autodopravcovia úmyselne obchádzajú spoplatnené úseky. Minister očakáva, že opatrenie vráti nákladnú dopravu späť na diaľnice.

„Tam, kde nie je možné využiť diaľničnú sieť, nebudeme spoplatňovať intravilány. To nedáva zmysel,“ dodal Doležal s tým, že to konzultovali s autodopravcami.

Ťažkú dopravu možno regulovať značkami

Cestní dopravcovia hovoria, že na krajských cestách by sa mýto platiť vôbec nemalo. „Regulácia ťažkej nákladnej dopravy je na cestách III. triedy riešená všeobecným zákazom jazdy pre nákladné vozidlá nad 12 ton, a na veľkej väčšine ciest II. triedy dopravnými zákazovými značkami pre vozidlá nad 12 ton okrem dopravnej obsluhy,“ zareagoval pre nás viceprezident Združenia cestných dopravcov SR ČESMAD Slovakia Pavol Hudák s tým, že nežiaduci tranzit na ďalších úsekoch ciest II. triedy sa dá riešiť pomocou dopravných značiek.

Zástupca autodopravcov podotkol, že pre spoločnosti a podnikateľov, ktorí sídlia mimo hlavných ciest a sú často významnými zamestnávateľmi v odľahlých regiónoch, a cesty druhej a tretej triedy využívajú hlavne na presuny techniky do svojho sídla, by nové spoplatnenie v podstate znamenalo nepriame zdanenie polohy firmy v rámci krajiny a ďalšie sťaženie podnikania.

„Rovnako nedostatok parkovísk a odstavných plôch na Slovensku sa spoplatnením ciest II. a III. triedy ešte viac zvýrazní. Dopravcovia budú nútení parkovať vozidlá na hlavných ťahoch a v mestách, teda mimo odstavných plôch, ktoré štandardne používajú,“ predpokladá Hudák, ak by dopravcovia na týchto cestách platili mýto.

Nadmerne zaťažené cesty

Generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného, a. s., v Žiline  (VÚD) Ľubomír Palčák upozorňuje, že spoplatnenie ciest druhej a tretej triedy nulovou sadzbou síce prinieslo kvalitné údaje o nákladnej doprave, ale ich ekonomický efekt bol v podstate nulový.

Tvrdí, že nikto s tými dátami efektívne nepracoval, hoci to stalo nemalé peniaze. Považuje tak za logické zrušenie monitoringu na cestách tretej triedy.

Situácia na cestách druhej triedy je podľa dopravného experta trochu iná. „Sú kraje, napríklad, trnavský, kde sú tieto cesty nadmieru využívané nákladnou dopravou a úvaha, že by sa spoplatnili, je správna. O to viac, že zhruba 50 percent z toho sú zahraniční dopravcovia,“ uviedol pre nás Palčák.

Tieto cesty podľa neho nie sú vôbec stavané na takú intenzitu nákladnej dopravy a sú enormne ničené. Myslí si, že ak by potenciálne výnosy z mýta na týchto cestách boli príjmami samosprávnych krajov, tie by ich mohli použiť na opravy a údržbu svojich ciest.

Mýto
mýto Foto: SITA/Dušan Hein

Pripravovaný pilotný projekt výberu mýt na regionálnych cestách pre trnavský kraj by mal podľa riaditeľa VÚD nastaviť technické, ekonomické a legislatívne podmienky, ako by to mohlo vyzerať.

„Samozrejme, je to aj citlivá politická téma z pohľadu dopravcov, ktorí by mýto na týchto cestách mali platiť. Zvýšené náklady slovenských podnikateľov, dopravcov by mal štát kompenzovať v iných daňových oblastiach. To isté platí aj o niektorých intravilánoch,“ poznamenal Palčák.

Treba zmeniť sadzby a rozdelenie mýta

Dopravný analytik Jozef Drahovský si myslí, že štát v budúcnosti bude potrebovať na všetkých cestách nielen monitoring, ale aj výber mýta. „Preto nový mýtny systém bude musieť mať aj túto funkcionalitu,“ uviedol.

Prevádzkovatelia nákladných vozidiel podľa neho rozmýšľajú ekonomicky a riadia sa navigáciou, ktorá zohľadňuje nielen dĺžku trasy, poplatky za palivo, ale aj poplatky za mýto. „Preto niekedy idú aj po cestách nižších tried,“ vysvetlil odborník.

Za potrebné považuje zmeniť ekonomický model výšky poplatkov, aby bolo pre nákladnú dopravu výhodnejšie používanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy než krajských ciest.

„Súčasne treba zmeniť pravidlá na rozdelenie výťažku z mýta, aby išiel správcom jednotlivých komunikácií, po ktorých sa jazdí,“ dodal Drahovský.

Platenie mýta žiada trnavský kraj

S iniciatívou, aby štát začal vyberať mýto aj na regionálnych cestách druhej a tretej triedy, prišiel Trnavský samosprávny kraj. „Zavedením mýtneho systému vodiči nákladných vozidiel, najmä tranzitujúcich, v snahe vyhnúť sa spoplatneným úsekom využívajú cesty nižšej kategórie. Cesty II. a III. triedy však neboli na takúto dopravnú intenzitu a zaťaž dimenzované ani stavané,“ uvádza sa v materiáli, ktorý trnavským krajským poslancom koncom júla predložil predseda trnavského kraja Jozef Viskupič, ktorý je zároveň šéfom Združenia samosprávnych krajov SK 8.

Požiadavku trnavského kraja na platenie mýta aj na cestách druhej a tretej triedy považuje viceprezident slovenského ČESMAD-u za nezmysel z viacerých dôvodov. Samosprávne kraje majú totiž príjmy aj z dane z motorových vozidiel.

„Aký dôvod je platiť za auto podnikateľa aj druhý raz? Mýto platia všetky vozidlá nad 3,5 tony, čo sú aj väčšie dodávky a stredné vozidlá, to nie sú len ťažké kamióny,“ ohradil sa Hudák. „Nákladné autá jazdia preto, že pracujú a majú dôvod niekam ísť. Z tých ciest nezmiznú, budú tam ďalej, iba cestu budú mať drahšiu,“ dodáva.

Očakáva, že rozšírenie a sprevádzkovanie mýta na krajských cestách bude nákladnejšie ako samotný výber mýta. „Chceme tovar pomaly až do domu, ale nechceme autá, ktoré ho vozia. Ako sa tovar k nám teda dostane? Vyložíme ho zo železničného vozňa na železničnej stanici?“  spýtal sa Hudák.

Šéf VÚD pripomína, že mýto bolo zavedené vo svete ako dôsledok politiky neudržateľného nárastu cestnej dopravy a jej negatívneho účinku na životné prostredie a kvalitu života. „V intravilánoch je ten negatívny účinok najväčší. Preto si myslím, že intravilány by mali byť spoplatnené,“ tvrdí Palčák.

Náš mýtny systém podľa neho dokáže identifikovať bez problémov tranzit od cieľovej a zdrojovej dopravy, pričom spoplatnenie sa má týkať iba tranzitu. „Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť uvažujú do budúcnosti využívať mýtny systém nielen ako zdroj príjmu, ale oveľa viac aj ako nástroj na reguláciu dopravy. To tu zatiaľ veľmi chýba,“ uzavrel Palčák.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej DoležalJozef DrahovskýJozef ViskupičĽubomír Palčák
Firmy a inštitúcie ČESMAD Slovakia Združenie cestných dopravcovMDV Ministerstvo dopravy a výstavby SR