Modernizácia železnice medzi Bratislavou a Žilinou trvá 20 rokov. Posledný úsek bude meškať skoro dva roky

V Tatrách sa zrútila časť mosta
Ilustračné foto Foto: SITA/Radoslav Maťaš

Predlžovaniu lehoty a zvyšovaniu ceny, pomerne rozšírenému javu pri výstavbe dopravnej infraštruktúry na Slovensku, sa nevyhla ani modernizácia železničného traťového úseku Púchov – Považská Teplá pre rýchlosť do 160 kilometrov za hodinu.

Ide o obnovu posledného úseku v dĺžke takmer 16 kilometrov na hlavnej domácej železničnej trati medzi Bratislavou a Žilinou. Stavebné práce sú financované z prostriedkov Kohézneho fondu Európskej únie (EÚ) cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra na roky 2014 – 2020. Modernizácia trate Bratislava – Žilina trvá vyše dvadsať rokov.

Finančne najväčšia, technicky jedna z najzložitejších stavieb

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) ako štátny manažér železničnej infraštruktúry začali s realizáciou projektu prestavby úseku Púchov – Považská Teplá na strednom Považí ešte v septembri 2016 s tým, že mal byť ukončený pôvodne v januári 2020. Podľa terajšieho stavu stavebných prác očakávajú, že sa tak stane až v decembri budúceho roka, teda s oneskorením takmer dvoch rokov oproti predpokladanému termínu.

Modernizácia trate medzi Púchovom a Považskou Teplou patrí nielen k finančne najnáročnejším, ale najmä k technicky najzložitejším stavbám v histórii ŽSR. Geologické pomery v rozvodí Váhu vykazujú výrazné rozdiely a presné zloženie, respektíve vlastnosti hornín zistil až zhotoviteľ počas prác,“ uviedla pre portál NasaDoprava.sk hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová.

Navyše, stavebné náklady investície sa zvýšili z pôvodnej zmluvnej ceny takmer 365 miliónov eur zatiaľ na 372,5 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Ako uvádza ŽSR, zvýšenie ceny si vyžiadali zmeny v projekte z dôvodu nepredvídateľných okolností.

Sklz pre zmenu technológie i čiernu skládku

Hlavným dôvodom predĺženia lehoty výstavby sú podľa Feik Achbergerovej odchýlne geologické pomery zaznamenané pri razení tunelov Milochov (1 861 metrov) a Diel (takmer 1 082 metrov). „Tie si vyžiadali zmenu spôsobu technologických postupov, použitie špeciálnych metód na zabezpečenie tzv. kaloty s cieľom dosiahnutia spoľahlivosti a bezpečnosti týchto častí stavby,“ zdôvodnila meškanie.

Ako ďalej podotkla, boli aplikované odchýlne metódy od projektom uvažovaných stavebných postupov v tzv. vystrojovacích triedach, pričom použitá zmena technológie bola z hľadiska časového plnenia pomalšia a náročnejšia na celkový čas.

stavba železnice, železnica
Foto: ilustračné, Getty Images

Ďalší časový sklz spôsobila napríklad, čierna skládka odpadu, ktorú zhotoviteľ stavby zistil až počas stavebných prác. „Projektant stavby totiž nevedel o jej existencii v čase prípravy projektovej dokumentácie. Procesy, ktoré bolo nutné zabezpečiť a splniť v oblasti odpadového hospodárstva, trvali takmer päť mesiacov,“ upozornila hovorkyňa ŽSR.

Projektovú dokumentáciu pre modernizáciu úseku Púchov – Považská Teplá spracovala spoločnosť Reming Consult, a. s., Bratislava ako generálny projektant stavby.

Zhotoviteľom stavby je slovensko-české Združenie Nimnica na čele so spoločnosťou Doprastav, a. s., Bratislava, ďalšími členmi sú Subterra, a. s., Praha, TSS Grade, a. s., Bratislava a Elektrizace železnic Praha, a. s. Stavebný dozor zabezpečuje firma DEC International, s. r. o., Bratislava za vyše deväť miliónov eur bez DPH.

Väčšinu investície preplatí EÚ

Finančné plnenie vykonaných stavebných prác k 31. augustu dosiahlo spolu objem 271,4 milióna eur. Z toho išlo zo zdrojov EÚ 186,25 milióna eur, zo štátneho rozpočtu v rámci spolufinancovania 32,9 milióna eur a ostatné výdavky 42,7 milióna eur a vlastné zdroje ŽSR 9,6 milióna eur.

Na stavebné práce tak zostáva vynaložiť ešte zhruba sto miliónov eur, viac ako štvrtinu objemu investície. Na stavebný dozor išlo doposiaľ 1,9 milióna eur (z prostriedkov EÚ 1,6 milióna eur).

„Európska komisia schválila, že na financovanie projektu poskytne vyše 285 miliónov eur v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Nenávratný finančný príspevok, vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu je vyše 235 miliónov eur, zvyšok tvoria vlastné zdroje železníc a ostatné výdavky štátu,“ dodala Feik Achbergerová pre portál NasaDoprava.sk.

Jeden tunel a most cez priehradu sú už v prevádzke

Tunel Diel, ktorý na modernizovanom úseku prerazili v celej dĺžke vlani v máji, sprevádzkovali 17. septembra tohto roku. Sprevádzkovaná je momentálne koľaj číslo 2 v úseku Púchov – Milochov. Cesta vlakom v novom profile cez tunel Diel sa tak skrátila o štyri minúty.

Tunel Milochov prerazili 7. septembra. Súčasťou úseku, ktorý bude oproti pôvodnej trase kratší skoro o tri kilometre, je železničný most ponad Vodné dielo Nosice, známe ako Priehrada mládeže, v dĺžke 653 metrov. Železnica doposiaľ viedla popri vodnej nádrži.

V septembri budúceho roka by mali uviesť do prevádzky aj koľaj číslo 1 medzi Púchovom a Milochovom. Sprevádzkovanie oboch koľají medzi Milochovom a Považskou Bystricou spolu s tunelom Milochov je plánované na záver stavby 15. decembra 2021.

Projekt modernizácie úseku zahŕňa aj mosty cez Váh a inundačný kanál v Púchove, ako aj šesť nových cestných mostov a nadjazdov, štyri podchody pre chodcov a jedenásť priepustov. Zrušené budú štyri priecestia, pričom všetky úrovňové križovania so železničnou traťou nahradia mimoúrovňové.

Zdĺhavá modernizácia hlavnej trate

Modernizácia železničnej trate Bratislava – Žilina pre rýchlosť do 160 kilometrov za hodinu, a to s výraznou finančnou podporou Únie, sa blíži ku koncu po viac ako dvadsiatich rokoch postupných prác na jednotlivých úsekoch.

Celkové stavebné náklady na obnovu trate medzi oboma mestami v dĺžke zhruba 192 kilometrov, vrátane rekonštrukcie viacerých staníc, či výstavby mostov a tunelov, predstavujú viac ako 1,8 miliardy eur bez DPH.

Ako prvý zmodernizovali úsek Cífer – Trnava ešte v roku 2001, teda tri roky pred vstupom Slovenska do EÚ. Ďalšie úseky boli financované aj s využitím európskych zdrojov, s výnimkou úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá. Dôvodom bolo sporné verejné obstarávanie a s tým súvisiace súdne spory.

Zákazky na modernizáciu úsekov získali stavebné združenia na čele so spoločnosťami Doprastav, a. s., Bratislava, Skanska DS, a. s., Brno, OHL ŽS, a. s., Brno, TSS Grade, a. s., Bratislava, Strabag, s. r. o., Bratislava.

Zmodernizované úseky na železničnej trati Bratislava – Žilina

(názov úseku, dĺžka, rok dokončenia, náklady na výstavbu bez DPH)

Bratislava, Rača – Šenkvice……………(12,8 km, 2006, 46,2 milióna eur)
Šenkvice – Cífer……………………….(22,4 km, 2007, 166,9 milióna eur)
Cífer – Trnava………………………….(5,8 km, 2001, 12 miliónov eur)
Trnava – Piešťany………………………(33 km, 2007, 146,4 milióna eur)
Piešťany – Nové Mesto nad Váhom……(20 km, 2008, 131,3 milióna eur)
Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce….. (17,5 km, 2013, 238,9 milióna eur)
Zlatovce – Trenčianska Teplá………….(12 km, 2017, 245 miliónov eur)
Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša……(20,4 km, 2014, 257,4 milióna eur)
Beluša – Púchov……………………….(8,8 km, 2015, 88,3 milióna eur)
Považská Teplá – Žilina………………..(22,8 km, 2017, 127,8 milióna eur)                                             (be)

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ria Feik Achbergerová
Firmy a inštitúcie DEC InternationalDoprastavElektrizace železnic PrahaOHL ŽSReming ConsultSkanska DSStrabagSubterraTSS GRADEZdruženie NimnicaŽeleznice Slovenskej republiky