Prepojenie rýchlostných ciest R1 a R2 má rôzne alternatívy, výber tej správne ušetrí štátu stámilióny eur

rýchlostná cesta R1
Rýchlostná cesta R1. Foto: archívne, SITA/Martin Havran.

Poctivá príprava cestného prepojenia rýchlostných ciest R1 a R2 medzi Nitrou a Bánovcami nad Bebravou môže ušetriť štátu viac ako 600 miliónov eur.

Tvrdí to Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií, podľa ktorého by bola investícia do rýchlostnej cesty R8, teda prepojenia rýchlostných ciest R1 a R2, vysoko spoločensky návratná, keby začala pri závode Land Rover Jaguar.

Ako ďalej informovali prostredníctvom sociálnych sietí analytici útvaru, vďaka analytickému posúdeniu hneď na začiatku projektovej prípravy môže štát ušetriť niekoľko sto miliónov eur. Zároveň dosiahne výrazne vyšší prínos investície k zlepšeniu dopravy v regióne stredného Ponitria.

Pribudli nové varianty

Na štúdii uskutočniteľnosti Národná diaľničná spoločnosť (NDS) spolupracovala s rezortom dopravy a Útvarom hodnoty za peniaze. Aj vďaka tomu k pôvodnému návrhu rýchlostnej cesty R8, ktorý nie je spoločensky návratný, pribudlo podľa analytikov šesť ďalších variantov.

Výrazne najlepšiu hodnotu za peniaze má podľa ÚHP trasa, ktorá spája priemyselný park Nitra – Sever s Bánovcami. V porovnaní s pôvodným variantom, ktorý sa začína na R1 pri obci Lehota, ušetrí štátu 281 až 601 miliónov eur.

Podľa hodnotenia štúdie uskutočniteľnosti ministerstvo financií odporúča zaradiť do harmonogramu cestných investícií dvojpruhový variant s nákladmi 298 miliónov eur bez DPH. Pomôže najmä doprave, ktorá sa začína a končí v regióne.

Špeciálny pruh na predbiehanie

Drahší štvorpruhový variant za 623 miliónov eur by síce v budúcnosti predišiel možným problémom s kapacitou, ale zároveň by do Ponitria priviedol autá, ktoré by inak jazdili po D1 a R1. Tieto cesty podľa útvaru aj výhľadovo postačujú, nie je potrebné z nich odvádzať dopravu.

Alternatívou na zvýšenie kapacity a bezpečnosti odporúčaného dvojpruhu je podľa ÚHP dodatočný pruh na predbiehanie, striedavo v každom smere. Vznikla by trojpruhová cesta. Toto riešenie štúdia neskúmala. Na rozdiel od českej, nemeckej alebo rakúskej normy, slovenská takúto kategóriu cesty nepozná.

Podľa konzervatívnych prepočtov ÚHP by mal trojpruhový variant porovnateľné vysokú spoločenskú návratnosť. Útvar odporúča, aby NDS návrh preverila dopravným modelom a samostatnou analýzou nákladov a prínosov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie NDS Národná diaľničná spoločnosť