Rekordný prepad cestujúcich na letisku v Bratislave. Koronakríza ho vrátila o dve desaťročia späť

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave
Letisko M. R. Štefánika v Bratislave. Foto: ilustračné, SITA/Branislav Bibel

Obrovský vlaňajší pokles počtu cestujúcich na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave znamená prepad k číslam spred dvadsiatich rokov. Taký je jeden z hlavných následkov najprv zákazu, neskôr obmedzovania leteckej dopravy a následného značného zníženia záujmu ľudí o lietanie. Podobne to však bolo a je aj na letiskách inde vo svete.

Prísne epidemiologické a bezpečnostné opatrenia proti stále sa šíriacej pandémii koronavírusu nielen na Slovensku sú hlavným dôvodom dramatickej situácie v leteckom odvetví. Bezprecedentná kríza mu spôsobuje hlboké rany a ohromné straty. Kým sa tento sektor ako-tak spamätá a vráti do obdobia pred rokom 2020, môže podľa odborníkov prejsť ešte niekoľko rokov.

Strata 80 percent cestujúcich

Najväčšie domáce letisko vlani vybavilo približne 400-tisíc cestujúcich. Znamená to medziročný pokles zhruba o 80 percent, alebo o 1,9 milióna osôb. Vlaňajšie čísla sú najnižšie od roku 2003, kedy bránami najväčšieho domáceho letiska prešlo 493-tisíc cestujúcich.

Podľa hovorkyne bratislavského letiska Veroniky Ševčíkovej leteckí dopravcovia plánujú postupne realizovať viac letov od letného letového poriadku, ktorý vstúpi do platnosti na prelome marca a apríla 2021. „Avšak odborníci z leteckých a letiskových združení predpokladajú, že sa letecká doprava vráti do stavu pred koronakrízou najskôr v rokoch 2024 či 2025,“ dodala.

Letisko vybavilo v roku 2019 ešte takmer 2,3 milióna cestujúcich, čo bol druhý najvyšší počet v jeho histórii. K prekonaniu stále aktuálneho rekordu z roku 2018 chýbalo 2,5-tisíca osôb.

Dvojmiliónová hranica počtu cestujúcich počas prevádzky letiska v slovenskej metropole padla iba štyrikrát. Okrem spomínaných dvoch prípadov ešte pred začiatkom globálnej hospodárskej krízy v rokoch 2007 a 2008. V nasledujúcich rokoch následkom krízy počet pasažierov priebežne klesal až na 1,35 milióna v roku 2014, ale odvtedy sa pravidelne zvyšoval až do roku 2018.

Tvrdé dopady koronakrízy

Z dôvodu vypuknutia koronavírusu v Európe na bratislavskom letisku už vlani na prelome februára a marca začali s meraním teploty cestujúcich.

„Nasledoval zákaz príletov z Talianska a od 13. marca na tri mesiace aj úplný zákaz civilných príletov. Aj obnovenie letov po trojmesačnej prestávke bolo slabšie – povolené boli prílety len z bezpečných krajín,“ pripomenula Ševčíková.

Dôsledkom toho bolo, že spoločnosť Wizz Air v júni obnovila len jedinú pravidelnú linku do Sofie. Ryanair, hlavný dopravca na bratislavskom letisku, spustil svoje lety až v júli. Aj to len v obmedzenom rozsahu do ôsmich destinácií namiesto 26, ktoré prevádzkoval rok predtým.

Ešte horšie to bolo v letnej dovolenkovej charterovej sezóne. Lety z tretích krajín mimo Európskej únie boli naďalej zakázané a preto sa neuskutočnili charterové a pravidelné lety do Turecka, Tuniska, Egypta či Spojených arabských emirátov. Dovolenkári sa museli uspokojiť s obmedzenou ponukou charterových letov k moru na grécky Rodos, Cyprus a do chorvátskeho Splitu.

Záujem ovplyvňuje nariadená izolácia

Hovorkyňa bratislavského letiska upozornila na stále platiace zákazy vstupu cudzincov do Ruska a osôb z tretích krajín na územie Slovenska za účelom turizmu.

„To neumožňuje dopravcovi Pobeda realizovať lety do Moskvy či dopravcovi Wizz Air spustiť plánované lety do Petrohradu. Limituje to aj prevádzku ďalších letov z tretích krajín – z destinácií Dubaj, Skopje, z Ukrajiny a iných,“ podotkla Ševčíková.

Letisko
Európska únia (EÚ), Veľká Británia či USA už mesiac riešia množstvo otázok súvisiacich s bezpečným cestovaním počas a po pandémii. Ilustračné foto: SITA/(AP Photo/Miroslav Lelas)

Záujem o cestovanie ovplyvňuje povinná domáca izolácia po prílete do destinácií, ako aj povinné testovanie na COVID-19. Toto všetko podľa hovorkyne malo zásadný vplyv na prevádzku Letiska M. R. Štefánika, na jeho výnosy z leteckej aj neleteckej činnosti a tiež na celkové hospodárske výsledky.

Bez hromadného prepúšťania

Napriek veľmi nepriaznivej situácii letisková spoločnosť nepristúpila k hromadnému prepúšťaniu, nepokračovala však v niektorých zmluvách uzavretých na dobu určitú. Poberá štátny príspevok v rámci projektu Prvá pomoc na podporu udržania zamestnanosti. O ďalšom postupe komunikujú s ministerstvom dopravy ako zástupcom jediného akcionára letiska – štátu.

Spoločnosť v roku 2019 dosiahla prevádzkový zisk pred odpismi (EBITDA) 6,2 milióna eur, medziročne bol nižší o 42 percent. Prevádzkový výsledok hospodárenia pre vysoké odpisy a pokles výnosov bol – 3,7 milióna eur.

Prevádzkové výnosy letiska v objeme vyše 31 miliónov eur klesli o 3,3 percenta, z toho z leteckej činnosti dosiahli takmer 20 miliónov eur a boli nižšie o 5,6 percenta. Prevádzkové náklady vzrástli o 8,7 percenta na 34,8 milióna eur, pričom najvyššie osobné náklady vo výške 14,5 milióna boli vyššie o 17,7 percenta.

Pre negatívne dopady koronakrízy a drastický úbytok cestujúcich na letisku možno za rok 2020 očakávať výrazný pokles výnosov a zhoršenie hospodárskeho výsledku.

Zrušené súťaže

Bratislavské letisko z dôvodu pandemickej situácie v závere vlaňajška zrušilo užšiu súťaž na inováciu oplotenia, vrátane vstupov a brán, za odhadované náklady 12,5 milióna eur bez DPH.

„Vzhľadom na aktuálnu situáciu týkajúcu sa prenosného ochorenia COVID-19 a prijatých, častokrát rýchlo sa meniacich protiepidemiologických opatrení existuje riziko, že predmetný projekt by nemusel byť ukončený v plánovanom roku 2021, keďže si vyžaduje veľký rozsah stavebných a iných podporných prác,“ zdôvodnilo letisko vo vestníku verejného obstarávania zrušenie tendra.

Letisková spoločnosť z rovnakých dôvodov zrušila verejnú súťaž na upratovanie objektov a časti vonkajších priestorov, zverejnenú už v decembri 2019. Predpokladaná cena za tieto služby na dva roky bola takmer 1,6 milióna eur bez DPH.

Pre pandemickú situáciu podľa letiska „predmet obstarávania nie je možné realizovať v plnom rozsahu pri pôvodne plánovanej výmere upratovania ani pri predpokladanom zámere uzatvoriť zmluvu v maximálne možnej predlžovanej lehote viazanosti ponúk“. Začiatok prác počas pandémie by podľa letiska malo za následok mimoriadne vysokú cenu, čo by bolo nehospodárne. Oba tendre chce vyhlásiť nanovo.

Čomu pandémia nezabránila bolo vyhlásenie súťaže na dodanie motorových palív. Predpokladaná hodnota zákazky na štyri roky je skoro 1,4 milióna eur bez DPH. Ide o nákup zhruba 325-tisíc litrov motorovej nafty a 40-tisíc litrov bezolovnatého automobilového benzínu ročne. Uchádzači môžu predkladať ponuky do 28. januára, platiť musia minimálne do 30. apríla.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Veronika Ševčíková
Firmy a inštitúcie Letisko M. R. ŠtefánikaMDV Ministerstvo dopravy a výstavby SRPobedaRyanairWizz Air