Štátny tajomník Kmeť: Diaľnica medzi Bratislavou a Košicami by mohla byť hotová do roku 2029

Jaroslav Kmeť
Štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť. Foto: SITA/Jana Birošová

Dokončenie hlavnej domácej diaľnicie D1 medzi najväčšími dvoma slovenskými mestami závisí najmä od toho, kedy bude hotový úsek Turany – Hubová. Ide o jediný nerozostavaný úsek medzi Žilinou a Ružomberkom, ktorý stále čaká na súťaž na zhotoviteľa. Štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR Jaroslav Kmeťv rozhovore priznal, že je to najproblematickejší úsek, kde ešte len trvá projektová príprava.

Projekt momentálne stojí pre posudzovanie vplyvov na vodu a rozklady obcí, ktoré sa obávajú, že o ňu prídu. Štátny tajomník predpokladá, že úsek Turany – Hubová by mohol hotový do roku 2029, čo by znamenalo aj dokončenie celej diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. Odpovedal aj na ďalšie aktuálne otázky v pôsobnosti rezortu dopravy.

Koronakríza zasiahla všetky oblasti života, nevynímajúc rezort dopravy. Ako ste zvládli toto obdobie, čo ste stihli od začiatku apríla vo funkcii?

S koronakrízou sme sa museli vyrovnávať nielen na ministerstve dopravy, ale najmä v spoločnostiach, ktoré patria do komptencie nášho rezortu, alebo kde ministerstvo dopravy vykonáva akcionárske práva za štát. Koronakríza veľmi zasiahla letiská, letecké prevádzkové služby, keď sa prestalo lietať, cestovať.

Znížili sa príjmy Národnej diaľničnej spoločnosti z výberu mýta, rovnako poklesli výkony v nákladnej a osobnej železničnej doprave. Na to je naviazaná aj ekonomická situácia Železníc Slovenskej republiky ako správcu infraštruktúry.

V prvom rade sme museli riešiť ekonomickú situáciu s manažmentmi spoločností, modelovať ekonomické dopady a zavádzať opatrenia tak, aby prežili, pokiaľ dostanú nejakú pomoc. Súkromným spoločnostiam, napríklad, autoškolám, autodopravcom, či nákladným, alebo autobusárom, sme sa snažili akokoľvek pomôcť, napríklad, zjemňovaním opatrení, ktoré zavádzali Ústredný krízový štáb a Úrad verejného zdravotníctva.

Aktívne sme sa zúčastňovali na rokovaniach krízového štábu, snažili sme sa minimalizovať dopady. Z nášho Operačného programu Integrovaná infraštruktúra sme presunuli 80 miliónov eur na Operačný program Ľudské zdroje, aby sme zmiernili vplyv krízy.

Na bývalom úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (od 1. júla sa zmenil na ministerstvo) ste riadili sekciu informačných technológií pre verejnú správu. Využijete tieto skúsenosti aj na ministerstve?

Tieto pozície sú väčšinou manažérske. Predtým som sa živil aj ako krízový manažér, čiže problematiku som schopný obsiahnuť do troch mesiacov. Tie skúsenosti sú na nezaplatenie, či z medzinárodného obchodu, alebo krízového riadenia spoločnosti. COVID-19 nám ukázal aká dôležitá je digitalizácia štátu, aké dôležité sú elektronické služby. Jednou z oblastí, ktorú mám v kompetencii, sú telekomunikační operátori, alebo telekomunikačný trh a elektronické služby štátu.

Pripravujete plán investičných priorít na výstavbu diaľnic, ciest, či na modernizáciu železničných tratí. V akom stave je tento plán, kedy by mohol ísť na vládu?

Na vládu pôjde v auguste, na prvé, alebo druhé rokovanie po vládnych prázdninách.  Zoznam prioritných stavieb v oblasti cestnej infraštruktúry sme pripravili spolu s Útvarom hodnoty za peniaze. Stavby, ktoré plánujeme stavať v budúcom období, majú niekoľko kritérií. Sú to ekonomická efektívnosť, či stavba patrí do TEN koridoru a má medzinárodný význam. Je tam spoločenský význam, čiže berie sa do úvahy aj životné prostredie.

Dolaďujeme posledné detaily zoznamu, predložíme ho na vládu a budeme sa riadiť podľa zoznamu. Nebudeme sa riadiť podľa lokálnej príslušnosti ministra, alebo štátnych tajomníkov, a budovať diaľnice a cesty tam, odkiaľ pochádzame. Ale tam, ako to potrebujeme a vychádza.

Podobný materiál pripravujeme k železničnej doprave. K obom materiálom o cestnej a železničnej doprave bude priradený aj harmonogram stavieb. Bude známa časová os na prípravu a vloženie peňazí, na dokumentáciu a stavbu, aby sme vedeli, aká je potrebnosť finančných zdrojov na tieto stavby zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov.

Národná diaľničná spoločnosť zrušila súťaž na výstavbu sporného úseku rýchlostnej cesty R2 pri Rožňave s tunelom Soroška. Bude v zozname aj tento úsek?

Tender zrušili, lebo v ňom boli chyby. Plánujeme výjazd spolu s pánom ministrom Andrejom Doležalom a stretnutie na mieste so žiadateľmi, ktorí spisujú petíciu za výstavbu úseku. Nemáme problém hovoriť pravdu každému do očí. Nebudeme nič zatajovať. Úsek s tunelom Soroška bude v pláne, ale bude sa treba pozrieť ako vychádza prioritne.

Na koľko rokov bude tento plán?

Na desať, pätnásť rokov. Musí sa pracovať aj na ďalších stavbách, ktoré Slovensko potrebuje. Toto je plán, aby sme vedeli, aj signál trhu, čo chceme stavať a pripravovať najbližšie tri, štyri roky. Plán sa bude aktualizovať každý rok podľa určitých kritérií, podľa finančných zdrojov, alebo možno sa zmenia kritériá, intenzita dopravy. Každoročne ho prehodnotíme a vždy ho schváli vláda. To znamená, že vláda berie aj záväzok za financovanie v tejto oblasti.

Vznikne Fond dopravnej infraštruktúry

Bude plán záväzný aj pre ďalšie vlády?

Chceme to takto robiť, aby bol záväzný. Najväčší problém, keď hovoríme o budúcich vládach, aj keby sme mali v tomto období dostatok peňazí, je pripravenosť stavieb. Veľké líniové stavby, ako ukázala kríza v roku 2009, vedia naštartovať ekonomiku. Chceme zrýchliť proces pripravenosti stavieb čo najviac tak, aby budúce vlády mali k dispozícii kompletnú prípravu a mohla sa zrýchliť výstavba diaľnic a ciest prvej triedy.

Ako bude zabezpečené financovanie plánovaných stavieb?

Doteraz sme tieto stavby financovali hlavne z eurofondov a čiastočne zo štátneho rozpočtu. Európska komisia však v budúcnosti nechce dávať prioritu cestným stavbám. Musíme sa vysporiadať s paradoxom, že nebudeme mať peniaze na financovanie takýchto stavieb. Vieme si predstaviť z toho stavať obchvaty miest, vytláčať z nich dopravu, ale musíme hľadať financovanie. Preto pripravujeme projekt Fond dopravnej infraštruktúry, ktorý pomôže financovať tieto stavby. Všetky okolité krajiny majú niečo podobné.

Na Slovensku existoval cestný fond, kde sa kumulovali prostriedky na výstavbu dopravnej infraštruktúry a transparentne tam tiekli z mýta, z dane z uhľovodíkových plynov a mazív či z dane za životné prostredie. Chceme presne nastaviť tieto toky a nechať schváliť financovanie vládou tak, aby do konca roka sme mali pripravený materiál a táto možnosť vznikla.

Slovensko môže získať z prostriedkov  Európskej únie navyše v rámci Fondu obnovy 7,5 miliardy eur. Plánujete využiť peniaze z tohto balíka aj na dopravné projekty?

Chceme využiť peniaze na zelenú dopravu, teda na elektrifikované železničné stavby. Možno na južný koridor, modernizáciu severného koridoru, kde sú stavby pripravené. A potom je oblasť, ktorá sa z eurofondov nefinancovala, alebo len čiastkovo, a to je cyklodoprava a obchvaty miest. Možno je výhodnejšie niekde stavať miesto diaľnice, cesty prvej triedy, ktoré sú v niektorých úsekoch trojpruhové. Ich príprava a finančná náročnosť je až o tretinu, alebo o dve tretiny rýchlejšia a lacnejšia ako diaľnice a rýchlostné cesty. Možno  niekde by bola vhodnejšia kombinácia ciest prvej triedy a obchvatov miest ako stavať diaľnicu alebo rýchlostnú cestu.

Máte predstavu, akú časť z tej sumy by ste mohli využiť v rámci rezortu dopravy?

O tom všetkom sa teraz rokuje, má to na starosti ministerstvo zahraničných vecí a nové  ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Pozícia Slovenska by mala byť pripravená do konca augusta. Naši odborníci predkladajú návrhy projektov alebo zamerania práve na nové ministerstvo.

Križovatka Triblavina do konca roka

Úseky rýchlostnej cesty R7 a časť diaľnice D4 juhovýchodne od Bratislavy v celkovej dĺžke 30 kilometrov sú už v prevádzke. Čo to znamená z hľadiska koncesie?

Od 1. augusta začne plynúť v zmysle ustanovení koncesnej zmluvy trisaťročná koncesná lehota. Počas tejto lehoty sa bude musieť koncesionár o tieto úseky starať. Ide o približne polovicu tohto PPP projektu, ktorá je k dispozícií motoristickej verejnosti.

Ako to vyzerá so sporným násypom na časti D4 pri Jarovciach?

Bude tam nutné urobiť zrejme nejaké úpravy, ktoré navrhol zhotoviteľ, alebo koncesionár. Náš špeciálny stavebný úrad čaká na doloženie potrebných dokumentov, potrebujeme stanovisko okresného úradu z odboru životného prostredia. V násype boli použité materiály, ktoré tam nemali byť, je to prakticky stavba, ktorá nie je v súlade so stavebným povolením. Koncesionár musí doložiť všetky potrebné dokumenty na to, aby mohol špeciálny stavebný úrad vo veci konať. Pokiaľ tieto dokumenty budú k dispozícii, bude môcť začať konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle stavebného zákona.

Výstavba križovatky Triblavina Foto: NDS

Tým sa opäť predlžuje výstavba tejto časti D4. Aj viaceré iné úseky D4 a časť R7 z Prievozu sú v omeškaní. Hotové mali byť v októbri tohto roka. Je to ešte reálny termín?

Koncesionár plánuje ešte tento rok otvárať nadväzujúce úseky od Rovinky až po križovatku Ivanka, západ v rámci diaľnice D4, prípadne úsek D4 Rača – Čierna voda. Ostatné úseky diaľnice D4, vrátane mosta cez Dunaj, a rýchlostnej cesty R7 s napojením na D1 v križovatke Prievoz má v pláne koncesionár otvoriť budúci rok.

Aká je situácia na meškajúcej stavbe križovatky diaľnice D4 a D1, na čo sa majú motoristi pripraviť na D1?

Prepojenie križovatky D4 a D1 je rozdelené do niekoľkých fáz. Tento rok sa bude budovať most na D1 v mieste križovania s D4. Ide o unikátnu stavebnú technológiu v podmienkach SR v tom, že zasunutie tohto rámového mosta bude za plnej premávky na D1. Dôjde k určitým dopravným obmedzeniam, avšak trvanie týchto obmedzení by malo byť v predpokladanom rozsahu dvoch týždňov. Ďalšie fázy prepojenia sa začnú realizovať následne, budúci rok. Táto križovatka by mala byť dokončená do roku 2023, prípadne 2024.

Ako to bude s rozšírením D1 medzi Bratislavou, Sencom a Trnavou, vrátane výstavby križovatky Triblavina?

Stavba mimoúrovňovej križovatky Triblavina na diaľnici D1 v úseku Bratislava – Senec je v realizácii, termín dokončenia je avizovaný na koniec tohto roka. Križovatka prispeje k lepšej dopravnej obsluhe zázemia Bratislavy a odľahčí ostatné komunikácie, preto jej dokončenie považujeme za jednu z priorít.

Zároveň prebieha príprava skapacitnenia D1 na celom úseku Bratislava – Trnava. Ukončenie prestavby posledného úseku medzi Bratislavou a Trnavou je plánované na rok 2030. Je mimoriadne komplikované realizovať prestavbu týchto úsekov pri súčasnom zachovaní prevádzky na takto intenzívne využívanom úseku.

Dostavba tunela Višňové

V súčasnosti trvá verejné obstarávanie na dokončenie sporného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové. Vyhodnotila už NDS splnenie podmienok účasti štyroch prihlásených združení?

NDS vyhodnocuje predložené žiadosti o účasť. Vyhodnocovanie sa nachádza v záverečnej fáze. Do konca júla bude urobené vyhodnotenie kritérií, alebo ako uchádzači splnili požiadavky. A potom môže od augusta začať súťažný dialóg prezentáciou technických riešení. Do konca tohto roka chceme vybrať zhotoviteľa a podpísať s ním zmluvu.

Máte aj plán pre prípad, že pre rôzne námietky, odvolania nemusí byť zhotoviteľ do konca roka vybraný? Podmienkou čerpania peňazí EÚ je dokončenie tejto stavby do konca roka 2023.

NDS aktívne pristupuje k zabezpečeniu celej súťaže tak, aby zhotoviteľ mohol byť vybraný do konca roka 2020. NDS zároveň nevie ovplyvniť prípadné námietky a odvolanie, nakoľko ide o právo uchádzača. Záujmom NDS je minimalizovať počet revíznych postupov a tak skrátiť čas trvania súťaže.

Tunel Višňové
Tunel Višňové Foto: SITA/Milo Fabian

Máme pripravenú aj alternatívu fázovania financovania projektu v tomto a budúcom programovom období. Nové vedenie riadiaceho orgánu Operačného programu Integrovaná infraštruktúra na ministerstve dopravy komunikovalo tento variant aj s Európskou komisiou.

Bude v tomto roku už sprevádzkovaný tiež meškajúci úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s priľahlým privádzačom?

Táto stavba bola aj dosť predražená, ako sme konštatovali hneď pri jej prvej návšteve. Predražená bola niekoľkokrát cez rôzne dodatky, ale do polovice budúceho roka by sa mali privádzač a križovatka v Lietavskej Lúčke dokončiť a tento úsek by mali otvoriť. Táto stavba bola oddelená od nadväzujúceho úseku smerom na Višňové, pôvodne to bol jeden projekt.

Už bez nereálnych cieľov

Kedy by mohla byť dokončená diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami?

Najproblematickejší je plánovaný úsek D1 Turany – Hubová. Tam sa ešte neukončila projektová príprava. Momentálne projekt stojí kvôli tomu, že  sa robí tzv. vodná EIA, čiže vplyvy dopadov na vodu. Obce, ktoré čerpajú z vodného zdroja pitnú vodu, sa obávajú, že o ňu prídu.

Z posudzovania vplyvov vyšiel ako najvhodnejší a najmenej zaťažujúci prvok na životné prostredie tunelový variant. Obce podali rozklady, momentálne je to na súde od roku 2018 a súdne konanie ani nezačalo. Národná diaľničná spoločnosť je schopná sa prispôsobiť akémukoľvek riešeniu, no všetky odklony od pôvodných plánov spôsobujú meškanie.

Bez rozhodnutia súdu nemôže začať verejné obstarávanie na zhotoviteľa?

Najskôr je potrebné ukončiť prípravu. Národná diaľničná spoločnosť môže konať len v medziach zákona. Plánujeme, že úsek Turany – Hubová by mal byť dokončený do roku 2029, ak pôjde príprava podľa plánu a nebudú uplatňované revízne postupy v konaniach.

S dokončením tohto posledného nerozostavaného úseku na D1 medzi Bratislavou a Košicami sa uvažovalo v roku 2026 v prípade, že by výstavba začala v roku 2021.

Budeme sa snažiť akcelerovať prípravu, ale nevieme odhadnúť túto fázu.

Ak by bol úsek Turany – Hubová dokončený v roku 2029, vtedy by mala byť vlastne dobudovaná aj diaľnica medzi Bratislavou a Košicami.

Nechceme si už dávať nereálne ciele, radšej hovoríme o reálnom stave. Berúc do úvahy všetky riziká, táto stavba by mohla byť uzavretá a odovzadaná do užívania do roku 2029. Z toho potom aj vyplýva spojazdnenie celej diaľnice až do Košíc. Ťažko hovoriť, čo sa stane, či zase nebudú nejaké geologické problémy. Potrebné je však dobudovať aj v súčasnosti rozostavané úseky a druhú tunelovú rúru Braniska, ktorá je v príprave.

Nový mýtny tender na jeseň

Veľa sa diskutuje aj o podmienkach prevádzky mýtneho systému. NDS chystá novú súťaž na komplexný systém spoplatnenia diaľnic a ciest, vrátane výberu mýta. Tender chcela začať v máji. Kedy by sa mohol začať?

Keď idete investovať veľké peniaze pre projekt sa musí najprv pripraviť štúdia uskutočniteľnosti a musí ho tiež posúdiť Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). Pôvodné vedenie NDS pripravilo štúdiu, tá mala však veľa nedostatkov. To bola ďalšia prioritná úloha pre nový manažment NDS, a to zreálniť a pripraviť takú štúdiu, ktorá bude reflektovať alebo splní všetky pripomienky a požiadavky Útvaru hodnoty za peniaze.

Štúdia bola prezentovaná pred niekoľkými týždňami ÚHP, sú tam pripomienky a mala by byť schválená do konca leta. Paralelne sa pripravuje aj nový tender, ktorý je vo vysokej rozpracovanosti. Súťaž na nový mýtny systém by sme mali spustiť na jeseň.

Čo by sa malo v mýtnom systéme zmeniť, aby bol už výhodnejší pre štát?

Návrh nového mýtneho systému predstavíme verejnosti v najbližšom čase.

K stavu ciest prvej triedy sú dlhodobo výhrady, s čím súvisí aj bezpečnosť cestnej premávky. Pre opakované verejné obstarávanie a prieťahy stále meškajú plánované veľkoplošné opravy týchto ciest za dvesto miliónov eur. Kedy sa začnú?

Stav ciest prvej triedy je naozaj kritický. Do opráv a údržby ciest štát neinvestoval dosť. Z dôvodu nevyčlenenie dostatočných finančných prostriedkov nebola zabezpečovaná cyklická údržba a obnova vozoviek, opravy mostov, ktoré preto degradujú. Niektoré cesty prvej triedy sú v dezolátnom stave.

Ak majú byť cesty, alebo infraštruktúra tepnami národného hospodárstva, tak tie tepny nám nefungujú. Aj ekonomický rozvoj regiónov potom pokrivkáva. Z celkovej dĺžky zhruba 3 300 kilometrov je približne 40 percent v havarijnom alebo nevyhovujúcom stave. To isté platí aj pre samotné mosty, tých je približne 180, ktoré potrebujeme riešiť.

Ministerstvá dopravy a financií v roku 2019 podpísali memorandum za dvesto miliónov eur na investície do opráv ciest prvej triedy. Problém je s obstarávaním, ale už sme pri konci. Nová generálna riaditeľka Slovenskej správy ciest Martina Tvrdoňová niekoľko rokov predtým pracovala na Úrade pre verejné obstarávanie. Má skúsenosti s verejným obstarávaním a svojimi skúsenosťami pomohla vysporiadať sa s námietkami v súťaži.

Úrad pre verejné obstarávanie námietku zamietol a potvrdil správnosť konania verejného obstarávateľa, a teda, že Slovenská správa ciest postupovala v rámci procesu verejného obstarávania transparentne a v súlade so všetkými ostatnými princípmi zákona o verejnom obstarávaní.

Teraz čakáme či uchádzač proti tomuto rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie podá odvolanie. Pokiaľ nepodá, zmluvu s úspešnými uchádzačmi by sme chceli podpísať v auguste. Následne sa bude rekonštrukcia úsekov súťažiť v elektronickej aukcii, ale to je už relatívne rýchly proces, ako dospieť k podpísaniu zmluvy s úspešným uchádzačom na konkrétny úsek.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jaroslav Kmeť
Firmy a inštitúcie MDV Ministerstvo dopravy a výstavby SR