Dôvodom poklesu počtu pristátí plavidiel najmä v nákladných prístavoch Bratislava a Komárno je aj znížená výška vodnej hladiny Dunaja.
Štátna spoločnosť Verejné prístavy, a. s., ako prevádzkovateľ verejných prístavov v SR, zaznamenáva počas letných mesiacov znížený počet obslúžených plavidiel približne o 65 % najmä v nákladných prístavoch Bratislava a Komárno. Dôvodom poklesu je podľa spoločnosti aj znížená výška vodnej hladiny Dunaja, ktorá sťažuje plavebné podmienky.
„To spôsobuje napríklad aj to, že pristavené lode nenakladajú tovar do maximálnej kapacity (tonáže), ale v dôsledku plavebných hĺbok je to orientačne okolo polovicu menej. Osobné kajutové lode, turistické, veľakrát musia zrušiť pristátia v prístavoch Bratislava, Komárno, Štúrovo v dôsledku nízkeho ponoru na miestach prístavných polôh – pontónov,“ informoval agentúru SITA hovorca Verejných prístavov Martin Kontúr. Ako uviedol, nedá sa to vyčísliť, je to operatívne na základe okamžitých parametrov.
Za polrok viac osobných a menej nákladných lodí
V prvom polroku tohto roku bolo v Prístave Bratislava pristavených 1 514 nákladných plavidiel, čo je oproti rovnakému obdobiu vlani menej o 229. Počet pristátí osobných kajutových lodí vzrástol z 816 na 939 a osobných výletných lodí z 301 na 338. V Prístave Komárno v prvej polovici tohto roka pristál taký istý počet osobných kajutových aj výletných lodí. Na kajutových lodiach bolo spolu 129 717 a na výletných 96 300 osôb.
Priaznivé podmienky len na začiatku plavebnej sezóny
„Zvýšenie počtu pristátí osobných výletných a osobných kajutových plavidiel v prvom polroku 2018 bolo spôsobené priaznivými nautickými podmienkami na začiatku plavebnej sezóny od mesiaca apríl,“ uviedol Kontúr. „Napriek tomu evidujeme počas letných mesiacov, v hlavnej turistickej sezóne, znížený počet pristátí predovšetkým kajutových plavidiel, čo je spôsobené nízkou plavebnou hĺbkou a obmedzujúcim ponorom v miestach pristátia,“ priblížil.
V prípade nákladných plavidiel Verejné prístavy evidujú znížený počet obslúžených lodí najmä v nákladnom prístave Bratislava. „Jedným z limitujúcich prvkov je aj pokles hladiny. Nezanedbateľným z faktorov je aj sezónnosť prekladania komodít v prístave Bratislava,“ dodal Kontúr.
V Bratislave aj vlani pristálo viacej osobných plavidiel
Prístav Bratislava zaznamenal vlani 2 881 pristátí osobných lodí a ich počet oproti roku 2016 bol vyšší o 63, resp. o 2,24 %. Lode pristávali v hlavnom meste najčastejšie od júna do septembra, a to viac ako štyristokrát v každom z týchto mesiacov.
Uvedený nárast počtu pristátí plavidiel bol podľa výročnej správy spoločnosti za rok 2017 spôsobený hlavne oživením cestovného ruchu, ale aj dobrými plavebnými podmienkami. Minuloročné zvýšenie počtu pristátí lodí v bratislavskom prístave bolo zároveň najvyššie od roku 2010.
