Vláda stopla zmeny v rekreačnom príspevku. Namiesto toho chce zmierniť pokles tržieb v cestovnom ruchu

VLÁDA: Rokovanie 25. schôdze
Zľava: Predseda vlády SR Igor Matovič a minister dopravy a výstavby SR Andrej Doleža. Foto: archívne, SITA/Úrad vlády SR

Ešte začiatkom leta prišlo Ministerstvo dopravy a výstavby SR na čele s Andrejom Doležalom s nápadom, ako podporiť domáci cestovný ruch postihnutý veľkým prepadom tržieb v dôsledku opatrení vlády proti pandémii koronavírusu. Plánom bolo, aby štát namiesto zamestnávateľov platil ich podiel 55 percent pri úhrade rekreačného príspevku zamestnancom na ubytovanie na Slovensku.

Rezort dopravy k tomu pripravil legislatívu, podmienky posúdil aj s Inštitútom finančnej politiky na Ministerstve financií SR a návrh chcel predložiť na vládu. Napokon z toho zišlo. Kabinet sa totiž nakoniec rozhodol pre inú podobu podpory – chce čiastočne kompenzovať pokles tržieb v cestovnom ruchu.

Kabinet neplní svoje záväzky

Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) sa vo svojom programovom vyhlásení v časti o cestovnom ruchu okrem iných sľubov zaviazala stimulovať dopyt po domácom cestovnom ruchu práve cez príspevok na rekreáciu. Chcela pritom prehodnotiť mechanizmus tohto nástroja tak, aby efektívne pomáhal pri reštarte sektora po skončení pandémie.

Štát mal zamestnávateľom uhrádzať najviac 275 eur, teda 55 % z maximálnej výšky rekreačného príspevku 500 eur. Zvyšok si doplácajú zamestnanci. Opatrenie malo platiť predbežne do konca roka 2021.

Nárok na rekreačný príspevok, zavedený začiatkom roka 2019 pre zamestnávateľov s 50 a viac zamestnancami, mali mať podľa plánov rezortu dopravy navyše všetci zamestnanci bez ohľadu na dĺžku pracovného pomeru u aktuálneho zamestnávateľa, s výnimkou ľudí v skúšobnej lehote.

V súčasnosti je podmienkou, že sú o jedného zamestnávateľa minimálne dva roky a využijú ubytovanie na Slovensku aspoň na dve noci.

Ak by príspevok na rekreáciu po novom podľa rezortu dopravy využilo 450-tisíc ľudí v plnej výške 500 eur, štát by uhradil zamestnávateľom v prepočte takmer 124 miliónov eur. Pri zachovaní súčasného stavu by náklady štátu dosiahli zhruba 323 miliónov eur.

Keď zavedieme túto schému a využije ju 450-tisíc ľudí, neprídeme približne o 30-tisíc pracovných miest,“ povedal ešte začiatkom leta generálny riaditeľ sekcie cestovného ruchu na ministerstve dopravy Radúz Dula.

Meškajúca pomoc na prečkanie krízy

Namiesto toho tak ministerstvo dopravy prichádza, pol roka od prepuknutia prvej vlny pandémie a keď už aj Slovensko čelí ešte väčším nástrahám druhej vlny korony, s alternatívnym spôsobom pomoci trpiacemu cestovnému ruchu. Vláda v tejto súvislosti v stredu schválila novelu zákona o podpore cestovného ruchu z dôvodu ochorenia COVID-19. Po schválení v parlamente v zrýchlenom režime by mala nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

Štát chce čiastočne kompenzovať pokles tržieb v odvetví v prípade, ak bol vyšší ako 40 percent. Ministerstvo dopravy na to plánuje vynaložiť 100 miliónov eur.

Príspevok na rekreáciu nateraz funguje podľa pôvodných pravidiel. Vláda SR sa rozhodla pre inú formu podpory segmentu cestovného ruchu v aktuálnej situácii, ktorá je adresnejšia a efektívnejšia ako rekreačné poukazy,“ uviedol pre portál Webnoviny.sk hovorca ministerstva dopravy a výstavby Ivan Rudolf.

Rezort však podľa neho zároveň nevylučuje, že v budúcnosti môže prísť k zmenám v príspevku na rekreáciu.

Mnohí podnikatelia sa pomoci už nedočkajú

Mnohí podnikatelia v cestovnom ruchu, ktorých položili dopady krízy trvajúcej od jari, sa pomoci už nedočkajú. A tí, ktorí to ešte nevzdali a pokračujú, si na peniaze od štátu ešte musia nejaký čas počkať. Schému pomoci má schváliť aj Protimonopolný úrad SR a Európska komisia.

Cieľom schémy je podľa rezortu dopravy zmierniť následky pandémie koronavírusu na domáci cestovný ruch. „Je to pomoc určená na prečkanie krízy, pričom firmy z domáceho cestovného ruchu budú môcť žiadať o pomoc aj spätne, a to až od 1. apríla 2020. Samotná pomoc bude možná až do 31. decembra 2021,“ priblížil Rudolf.

Detaily, kde a ako budú môcť žiadatelia o pomoc žiadať, budú zverejnené na webovej stránke ministerstva dopravy po dopracovaní a schválení schémy pomoci.

Pri poklese tržieb nad 40 percent bude výška pomoci na úrovni 4 až 10 percent z objemu tržieb v príslušnom mesiaci 2010. „Korešponduje to s úrovňou fixných nákladov v závislosti od klasifikácie ekonomických činností. Podrobnosti schémy pomoci budú upravené v jednotlivých výzvach,“ pokračoval hovorca.

Základnou podmienkou pomoci je pokles tržieb o viac ako 40 percent v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Vyhodnocovať sa bude každý mesiac zvlášť a výška pomoci sa bude odvíjať od vyčíslenej straty. Pre každú oblasť v segmente cestovného ruchu bude vyhlásená výzva. Žiadatelia sa budú hlásiť cez on-line formulár.

Kto sa môže o podporu uchádzať?

Ministerstvo dopravy tvrdí, že posledné mesiace intenzívne a pravidelne komunikovalo so zástupcami organizácií v cestovnom ruchu, aby nastavilo konkrétny rámec pomoci a vedelo ju aj adresne poskytnúť. „Veríme, že takto nastavená schéma zasiahne čo najširšie spektrum podnikateľov v celom segmente cestovného ruchu,“ poznamenal Rudolf.

Pri určení sumy 100 miliónov eur na podporu odvetvia rezort vychádzal zo štatistického odhadu poklesu výberu DPH a poklesu tržieb vo vybranom segmente ekonomiky oproti roku 2019.

O podporu budú môcť žiadať stravovacie a ubytovacie zariadenia, akvaparky, kúpaliská, sprievodcovia v cestovnom ruchu, organizácie kongresov a podnikových výstav, ako aj botanické a zoologické záhrady a prírodné rezervácie.

Nárok na pomoc budú mať aj zábavné parky a lunaparky, prevádzky lanoviek a lyžiarskych vlekov, múzeá s prehliadkami pre verejnosť, správcovia historických pamiatok a turistických zaujímavostí. O príspevok budú môcť najnovšie žiadať aj cestovné kancelárie a cestovné agentúry, ktoré na pôvodnom zozname chýbali.

Opatrenia sú veľmi pomalé

Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko hovorí, že žiadne opatrenia vlády nedokážu úplne eliminovať negatívne ekonomické dopady na vývoj cestovného ruchu. Za žiadúce považuje, aby vláda prispela aspoň k ich zmierneniu.

Už samotná Európska komisia pomohla vytvoriť priestor pre opätovné cestovanie, keď prijala balík opatrení pre uvoľnenie cestovania a dopravy v máji tohto roku. Prvé opatrenia u nás v tejto oblasti iniciovalo Ministerstvo hospodárstva SR pre cestovné kancelárie, ktoré mali zazmluvnené zájazdy, ale ľudia ich vypovedávali,“ povedal Palko pre Webnoviny.sk.

Tieto opatrenia podľa neho neboli v pravom zmysle slova na podporu domáceho cestovného ruchu. „Cestovné kancelárie zväčša majú klientov, ktorí cestujú zo Slovenska do zahraničia. Pokiaľ ide o opatrenia na národnej úrovni, prichádzajú veľmi pomaly,“ upozornil ekonóm.

Zahraniční turisti nás nespasia

Odborník tvrdí, že pri podpore cestovného ruchu je potrebná koordinácia na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, vrátane verejného a súkromného sektora. Potrebné je hľadať také riešenia, ktoré z hľadiska cien, kvality služieb a zážitkovej turistiky dokážu ešte viac podnietiť domácu klientelu na návštevu slovenských miest, hôr, akvaparkov. Uvažovať dnes o tom, že hlavne zahraniční turisti potiahnu cestovný ruch na Slovensku, je podľa neho utópia.

Vláda sa vo svojom programe tiež zaviazala v súlade s právom EÚ posúdiť zníženie DPH na všetky služby v cestovnom ruchu. Zatiaľ sa však na to nechystá. Zároveň má v pláne obnoviť činnosť organizácie na podporu domáceho cestovného ruchu a propagáciu Slovenska namiesto v minulosti zrušenej Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR).

Vláda zápasí s negatívnymi dopadmi koronovaírusu, takže mnohé opatrenia z jej programového vyhlásenia sú na vedľajšej koľaji. Zatiaľ registrujem prípravu opätovného zavedenia SACR,“ uzavrel Palko.

Toto opatrenie je podľa neho skôr náprava rozhodnutia predošlého ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) o zrušení spomínanej agentúry ku koncu roka 2016. Obnovenie uvedenej organizácie rezort dopravy pôvodne plánoval do konca tohto roka.

Autor je spolupracovník portálu Webnoviny.sk.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej DoležalÁrpád ÉrsekFrantišek PalkoIgor MatovičIvan RudolfRadúz Dula
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaIFP Inštitút finančnej politikyIHP Inštitút hospodárskej politikyMDV Ministerstvo dopravy a výstavby SRMF Ministerstvo financií SRMost-HídOĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnostiPMÚ Protimonopolný úrad SR