Aj Mount Everest zasiahli klimatické zmeny, ľadovce sa topia dvakrát rýchlejšie

Mount Everest
Foto: ilustračné, SITA/AP

V okolí Mount Everestu, ako aj v ďalších častiach Himalájí, ktoré sú jedným z najrýchlejšie otepľujúcich sa regiónov na svete, rastie čoraz viac trávnatého a krovinatého porastu. Zistili to britskí vedci na základe skúmania satelitných snímok.

Dôsledky nárastu vegetácie v oblastiach medzi hranicou lesa a snežnou hranicou zatiaľ nie sú známe, píše britský denník The Guardian s tým, že by však mohli zintenzívniť záplavy v rozsiahlom Hindukúšsko-himalájskom regióne.

Napája najväčšie riečne systémy

Oblasť zaberá 4,2 milióna štvorcových kilometrov, napája desať najväčších ázijských riečnych systémov a zásobuje vodou 1,4 miliardy obyvateľov.

Výskumníci z Exeterskej univerzity študovali dáta zo satelitov Landsat amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Štúdiu, ktorá vyšla v odbornej publikácii Global Change Biology, realizovali s pomocou služby Google Earth Engine, ktorá poskytuje voľne dostupnú kolekciu satelitných dát.

Vedci na záberoch z rokov 1993 – 2018 pozorovali nárast vegetácie v nedostupnom subniválnom ekosystéme – najvyššej zóne, ktorá umožňuje rast rastlín – v štyroch výškových úrovniach, a to od 4 150 metrov nad morom do 6 000 metrov.

Roztápanie ľadovcov sa zdvojnásobilo

Tento ekosystém, ktorý by mohol zohrať významnú rolu v hydrológii regiónu, pokrýva zhruba päť až 15-násobne väčšiu oblasť ako tvoria ľadovce a sneh.

Roztápanie himalájskych ľadovcov sa od konca minulého storočia zdvojnásobilo, pričom za uplynulé štyri desaťročia zmizla viac ako štvrtina všetkého ľadu. Výskum naznačuje, že himalájske ekosystémy sú veľmi citlivé na zmeny vegetácie spôsobené klímou.

„Je veľmi dôležité monitorovať a pochopiť stratu ľadu vo veľkých horských systémoch, ale subniválne ekosystémy pokrývajú oveľa väčšiu oblasť než trvalý sneh a my o nich a o tom, ako usmerňujú zásoby vody, vieme veľmi málo,“ vyjadrila sa Karen Anderson z Inštitútu pre životné prostredie a trvalú udržateľnosť Exeterskej univerzity.

Viac svetla, viac tepla

Ako by viac vegetácie mohlo ovplyvniť zásoby vody, zatiaľ nie je známe. The Guardian však poukazuje na štúdie rastu vegetácie v Arktíde, ktoré dokazujú, že rastliny vo svojom okolí spôsobili otepľovanie, a to tak, že prijímali viac svetla a otepľovali pôdu.

Podľa Anderson by bol takýto scenár pre Himaláje zlou správou. V subniválnej zóne sa podľa nej drží sezónny sneh a ak je teplejšie, vedie to k rýchlejšiemu topeniu a zvýšenému riziku záplav.

Anderson zároveň podotkla, že vegetácia by však k otepľovaniu a riziku záplav nemusela viesť. Pripomenula pritom jedinú štúdiu z regiónu, konkrétne z Tibetu, ktorá zistila, že voda, ktorá sa vyparuje cez listy rastlín, má chladiaci účinok.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom