Česko, Poľsko a Maďarsko bránia prechodu na uhlíkovú neutralitu, EÚ chce zmeniť ich názor

Emisie
Foto: ilustračné, FreeDigitalPhotos.net

Poľsko, Česká republika a Maďarsko sa opäť raz ocitajú v jasnej opozícii voči zvyšným členským krajinám EÚ. Podobne ako tomu bolo pri migračnej kríze, kde na strane týchto troch krajín stálo ešte aj Slovensko a neskôr aj Rakúsko či Taliansko, východoeurópske trio sa teraz stavia na odpor proti plánu, s ktorým inak súhlasí celá zvyšná Európa. Konkrétne ide o zmeny v európskom hospodárstve, ktoré by mali smerovať k jeho úplnej alebo aspoň takmer úplnej uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Dôvodom je samozrejme klimatická kríza, ktorú najviac ovplyvňuje práve vypúšťanie uhlíkových emisií. Snaha presvedčiť Varšavu, Prahu a Budapešť, že život budúcich generácií je dôležitejší ako zastarané predstavy bossov miestneho priemyslu, je hlavným bodom summitu EÚ, ktorý sa koná vo štvrtok a v piatok v Bruseli.

Česko signalizovalo ústupky

S vedomím, že prelomiť veto týchto troch krajín, ktoré zablokovali dohodu o prechode na uhlíkovú neutralitu už na júnovom summite, bude nesmierne ťažké, predstavila v stredu nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen takzvanú „Európsku zelenú dohodu„. Ide o plán, v rámci ktorého chce dať EÚ sto miliárd eur na pomoc tým členským krajinám EÚ, ktoré sú najviac závislé od fosílnych palív.

Stále ale nie je isté, či to Prahu, Varšavu a Budapešť presvedčí. Česká republika už signalizovala možné ústupky, ale dala si podmienku, že jej nikto nebude brániť v pokračovaní vo využívaní jadrovej energie a v prípadnom ďalšom rozvoji tohto sektora.

V tomto bude mať Praha určite podporu Francúzska, ktorého energetika je založená prevažne na jadre. To vo štvrtok potvrdil už aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Jadro je súčasťou plánu. Krajiny, ktoré sú závislé len na uhlí, nebudú schopné prejsť z večera na ráno len na obnoviteľné zdroje,“ povedal.

Macron je optimistom

Celkovo je Macron optimistom: „V marci sme (plán na postupný prechod k bezuhlíkovému hospodárstvu – pozn. SITA) podporovali len traja. Potom nás bolo osem a postupne sme presviedčali ďalších. Dnes večer nám pri stole bude chýbať súhlas možno jedného, dvoch členov. Ale spravíme všetko, čo je v našich silách, aby sme našich partnerov presvedčili o tom, že zmeny sú nevyhnutné,“ povedal francúzsky prezident po príchode na bruselský summit.

Zatiaľ čo členské krajiny EÚ sa dohadujú, či prijmú pripravený plán na prechod k bezuhlíkovej ekonomike, odborníci varujú, že EÚ je extrémne ďaleko od toho, aby sa jej podarilo splniť ciele, ktoré si sama vytýčila v boji za zmiernenie klimatických zmien.

V stredu to na medzinárodnej konferencii o klimatických zmenách v Madride priznala aj Európska agentúra pre životné prostredie (EEA). Podľa EEA, ak zostanú opatrenia v boji proti vypúšťaniu skleníkových plynov také, aké jednotlivé členské štáty EÚ momentálne deklarujú, do roku 2030 sa zníži množstvo vypúšťaných skleníkových plynov do atmosféry z územia krajín EÚ oproti úrovni z roku 1990 len o tridsať percent.

Cieľ označovali za slabý

Únia, ktorá sa rada vidí v úlohe svetového lídra v oblasti boja proti klimatickej kríze, si pritom stanovila za cieľ znížiť toto množstvo do roku 2030 nie o 30, ale o 40 percent. Aj tento cieľ pritom mnohí odborníci označovali ako slabý a žiadali, aby sa únia zaviazala až k 55-percentnému zníženiu emisií do roku 2030, pretože ani zníženie o 40 percent by podľa nich nemuselo zabrániť dnes ešte nepredstaviteľným zmenám klimatickej situácie na Zemi.

„Súčasné trendy ukazujú, že v oblastiach ako znižovanie emisií skleníkových plynov, priemyselných emisií, produkcie odpadu, zvyšovania energetickej efektivity a zvyšovania podielu obnoviteľnej energie sa pokrok spomaľuje. Výhľadovo, súčasná miera pokroku nebude dostatočná na splnenie cieľov vytýčených pre roky 2030 a 2050,“ priznala v aktuálnej správe EEA.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Emmanuel MacronUrsula von der Leyen
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEU Európska únia