Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Les, drevo, ilustračná snímka
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: Pixabay.com/Arcaion les, drevo, ťažba, výrub
16. 11. 2018 9:19 Lesy a lesníctvo od SITA

Čo môže za súčasný stav našich lesov? Lesníci a vedci to povedali jasne

Odborníci podotýkajú, že v kontexte klimatických zmien si naše lesy vyžadujú úplne nový spôsob hospodárenia, ako tomu bolo doteraz.

Výsadba rovnovekých smrečín, holoruby a vysádzanie smrekov na miesta, kde nemajú čo hľadať. Aj tieto faktory stoja za súčasnou situáciou v slovenských lesoch. Uvádzajú to v spoločnom stanovisku predstavitelia Technickej univerzity vo Zvolene a sekcie lesného hospodárstva  a spracovania dreva MPaRV SR  a Lesov SR, š.p., Banská Bystrica. Zverejnili ho na stránke Ministerstva pôdohospodárstva.

Čo môže za súčasný stav

Lesy Slovenska s ohľadom na súčasnú klimatickú situáciu sa dostávajú v mnohých oblastiach do krízového stavu s tendenciou veľkoplošného rozpadu, hlavne smrekových lesných ekosystémov. Týka sa to hlavne bývalých vysoko produkčných smrekových lesov v orografických celkoch Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Vysoké a Nízke Tatry,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Smrečiny v súčasnosti často čelia kalamitám, či už spôsobených vetrom alebo lykožrútom. Lesníci a akademici uvádzajú, že za to môže najmä holorubný spôsob hospodárenia a následná výsadba smreka na jeho nepôvodných stanovištiach. Vznikajú tak umelo vytvorené monokultúry, ktoré sú v dnešných podmienkach klimatických zmien menej odolné.

Zmena zákona

Stromy, ktoré boli vysadené v rovnakom čase sú menej odolné voči veterným smrštiam. Samostatnou kategóriou je podkôrny hmyz. Vďaka teplejšej klíme dokáže za jeden rok vyprodukovať viac generácií, než tomu bolo v minulosti.

Veľkoplošný rozpad týchto lesov vníma verejnosť veľmi negatívne a pri existujúcej lesníckej legislatíve sa konanie lesníkov dostáva často do rozporu s legislatívou ochrany prírody, ktorej navrhované spôsoby riešenia týkajúce sa hlavne manažovania národných parkov vytvárajú spoločenské a odborné napätie, z tohto dôvodu je nevyhnutné túto legislatívu prehodnotiť a postaviť na moderných medzinárodných základoch,“ uvádza sa v stanovisku lesníkov a vedcov.

Hospodáriť s ohľadom na prírodu

Lesníci a akademici preto požadujú, aby sa v lesoch hospodárilo na základe najnovších poznatkov lesníckej typológie. Najmä tam, kde nie je možná prirodzená obnova lesa. V ostatných prípadoch sa majú v maximálnej možnej miere využiť autoregulačné a autoregeneračné schopnosti lesa.

V podmienkach klimatických zmien sa musia produkčné a ostatné funkcie lesov podriadiť ich ekologickej stabilite. Predstavitelia akademickej a lesníckej sféry sú si vedomí tejto situácie ako aj skutočnosti, že prestavba lesa na takéto štruktúry je dlhodobý proces, ktorý bude klásť aj zvýšené ekonomické požiadavky na implementáciu týchto postupov a potrvá v horizonte minimálne 30 až 40 rokov,“ dodávajú.

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X