Dobytkár: Kajúcnika, ktorý dostal za mreže „veľké ryby“, stále vyšetrujú pre jeho vlastné kauzy

POLÍCIA, NAKA
Národná kriminálna agentúra počas zásahu v rámci akcie DOBYTKÁR. Foto: archívne, SITA/Polícia SR

Na Slovensku sme v posledných mesiacoch svedkami vlny zatýkania mnohých „veľkých rýb“ obvinených v korupčných kauzách. Významnú úlohu pri tom zohrávajú výpovede spolupracujúcich obvinených, čo zároveň otvára polemiku o ich motívoch.

Jedným z kajúcnikov v najväčšej korupčnej kauze v agrosektorekauze Dobytkár je Marek Kodada, ktorý už dokonca sám vrátil polícii stovky tisíc eur z trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal.

Známa firma

Kajúcnik Kodada je v rezorte pôdohospodárstva už roky známa firma. Tieň podozrenia na neho ešte v roku 2008 vrhol tender na nákup informačného systému Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).

Tiež jeho členstvo v komisii, ktorá žiadateľom o agrodotácie v odvolacom konaní záhadne dopočítavala body. Ani v jednom z týchto prípadov doteraz nie sú známe detaily o priebehu či výsledkoch vyšetrovania. Polícia hovorí, že vyšetrovanie stále prebieha.

„Národná kriminálna agentúra naďalej pokračuje vo vyšetrovaní, trestné konanie je podľa trestného poriadku naďalej v štádiu prípravného konania,“ uviedol pre portál NášVidiek.sk hovorca policajného zboru Michal Slivka.

Inštitút kajúcnika môže prebiehajúcemu trestnému konaniu pomôcť, no môže ho aj skomplikovať.

Po chvíli na slobode

Bývalého vysokého štátneho úradníka Kodadu zadržali vlani v apríli, už v júli ho súd prepustil na slobodu. Dôvodom bola jeho spolupráca s políciou. Na základe jeho výpovede skončili vo väzbe bývalý generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch a finančník Martin Kvietik.

Väzobne stíhaný podnikateľ Kvietik vo svojej ústavnej sťažnosti aktuálne hovorí o osamotenej a nikým a ničím nepodloženej výpovedi kajúcnika. Na ústavnom súde sa sťažuje na porušenie svojich základných práv a slobôd.

Polícia viaceré Kodadove hriechy“ z minulosti nekomentuje. Nie je však vylúčené, že si na neho posvieti opäť.

„Predmetom konania sú udeľovania nenávratných finančných prostriedkov na úseku projektových podpôr v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 a Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie v tejto veci bližšie informácie nie je možné poskytnúť,“ vysvetlil Slivka.

Rozdeľuje peniaze

O vplyve kajúcnika Kodadu v agrorezorte hovorila v minulosti bývalá ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová (HZDS). Tvrdila, že v jej úrade mal svojho verného človeka priamo expremiér Vladimír Mečiar.

„Je ním šéf sekcie Marek Kodada, ktorý delí peniaze. Má blízko k Mečiarovi, dohliadal aj na mňa,“ povedala v roku 2009 denníku Pravda už odvolaná Kramplová.

O stoličku ministerky ju pripravilo netransparentné verejné obstarávanie na harmonizáciu informačných systémov medzi ministerstvom a PPA.

Išlo o informačný systém zhruba za 30 miliónov eur od spoločnosti Columbex, za ktorou stáli vplyvní podnikatelia Alexej Beljajev, Michal Lazar a Peter Lukeš.

Kodadu odfotil v tom čase denník Nový Čas v penzióne agropodnikateľa Stanislava Becíka – neskoršieho ministra a poradcu premiéra Roberta Fica – s Kramplovej predchodcom Miroslavom Jureňom a šéfom sekcie informatiky na ministerstve Pavlom Kopačkom.

Na otázku, či úlohu Kodadu v tomto tendri polícia s odstupom času tiež preveruje, jej hovorca Slivka neodpovedal.

Dopočítané body

O podozrivom schvaľovaní agroprojektov za čias ministra Becíka písal denník SME začiatkom roka 2009. Súčasťou mašinérie bol v tom čase aj Kodada ako člen hodnotiacej komisie.

Komisia niektoré projekty odobrila až v druhom kole, po zmene svojho pôvodného stanoviska. Niektoré jej dôvody zneli až paradoxne – vyššia moc alebo zábudlivosť.

Pôvodne neschváleným žiadateľom boli body dopočítané. Takto uspeli napríklad spoločnosti Fructop, Mäspoma alebo firmy kontroverzného talianskeho podnikateľa Diega Rodu. Či toto podozrivé konanie komisie bolo predmetom záujmu vyšetrovateľov a v ktorom období, polícia opäť neprezradila.

Dobytkár po rokoch

Na obvineného Kodadu pritlačila polícia až po rokoch v rámci akcie Dobytkár. Vyšetrovatelia zadokumentovali úplatky za viac ako desať miliónov eur. Do polovice júla obvinili 21 fyzických a 7 právnických osôb.

Pre podozrenie z prania špinavých peňazí skončil vo väzbe v tomto trestnom prípade aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Do väzby poputovali aj majiteľ reklamnej agentúry ROKO Peter Kuba alebo právnik Ján Gajan.

SÚDY: Verejné zasadnutie v kauze Dobytkár
Obvinený nitriansky podnikateľ Norbert B. počas príchodu na verejné zasadnutie na Najvyššom súde SR v Bratislave, ktorý rozhodoval sťažnostiach v kauze Dobytkár. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková.

Ako informoval portál aktuality.sk, z rozhovorov s bývalým kolegom a niekdajším výkonným riaditeľom PPA Ľubomírom Partikom mal najprv kajúcnik Kodada vycítiť a potom si aj vypočuť, že úplatky idú do Nitry a neskôr aj, že priamo k Bödörovi.

Niektoré médiá zverejnili podrobné pasáže z výpovedí Kodadu, dokonca informovali o údajnom mieste a forme preberania úplatkov. Výpovede obvinených sa na verejnosť nedostali.

Prepísaný majetok

Korupčný kolotoč sa mal na PPA podľa výpovedí Kodadu a druhého spolupracujúceho obvineného, bývalého funkcionára HZDS Ľubomíra Kropila, odohrávať zrejme už od roku 2006.

Vo svojich výpovediach opisovali, ako mali korupčné schémy fungovať, aké podiely sa mali odvádzať a ako sa napokon peniaze v hotovosti delili. Senát Najvyššieho súdu SR napokon skonštatoval, že Kodadova výpoveď je dôveryhodná, s Kropilovou sa navzájom dopĺňajú a prepustil ho z väzby.

Kodada je tak momentálne vyšetrovaný na slobode. Polícii už vydal 400-tisíc eur pochádzajúcich z údajnej trestnej činnosti a niektoré zo svojich firiem už podľa informácií z obchodného registra stihol prepísať na svojho otca Jaroslava.

Otázne motívy kajúcnikov

O postavení kajúcnika v trestnom konaní a adekvátnosti jemu priznaných výhod sa v súčasnosti vedie diskusia nielen vo verejnosti, ale aj medzi odborníkmi.

Napríklad sudca bratislavského krajského súdu Peter Šamko, ktorý zverejnil Threemu Mariana Kočnera a kritizoval akciu Búrka, varuje pred dogmatickou dôverou justičných orgánov vo výpoveď kajúcnika.

„Nie je žiadny dôvod dávať, bez ďalšieho dokazovania, prednosť výpovedi kajúcnika, automaticky ju označovať za pravdivú a naivne predpokladať už na začiatku trestného stíhania vierohodnosť práve výpovede kajúcnika,“ tvrdí vo svojej analýze pre Právne Listy.

Právnik Martin Štrkolec pripomína prípad mafiána Branislava Adamča, ktorému inštitút kajúcnika paradoxne pomohol uspieť pred pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP). Ten označil jeho trestné stíhanie za nespravodlivé, lebo kajúcnik získal výhodu v prípade inej závažnej trestnej činnosti.

Podľa právnika je toto rozhodnutie pre Slovensko varovným prstom. „Podľa môjho názoru ESĽP v zásade pripomenul orgánom aplikujúcim právo, aby sa v prípade svedkov kajúcnikov osobitne a s náležitou starostlivosťou venovali práve vierohodnosti ich výpovedí vo vzťahu k identifikácii možných výhod, ktoré im zo spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní vyplynuli v konkrétnom prípade, a taktiež vo vzťahu k proporcionalite týchto výhod,“ uviedol pre portál Ulpianus.

Na druhej strane rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská v rozhovore pre Webnoviny.sk uviedla, že aj keď na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kajúcnik všeličo narozpráva, jeho výpoveď je len podporným dôkazom, z ktorého sa potom získavajú ďalšie.

„Nie je to také jednoduché, že niekto len niečo povie a na základe toho zrazu začnú veľké razie, zadržania osôb a návrhy na väzobné stíhanie. Každá skutočnosť musí byť niečím podložená, musí byť overená a v súvislosti s výpoveďou musia byť získané ďalšie dôkazy,“ vysvetlila s tým, že až keď už nie sú pochybnosti, je vznesené obvinenie.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Alexej BeljajevBranislav AdamčoJán GajanJuraj KožuchĽubomír KropilaLucia KurilovskáMarek KodadaMartin KvietikMartin ŠtrkolecMichal LazárMichal SlivkaMiroslav JureňaNorbert BödörPavol KopačkaPeter KubaPeter ŠamkoStanislav BecíkVladimír MečiarZdenka Kramplová
Firmy a inštitúcie Akadémia Policajného zboru v BratislaveColumbexESĽP Európsky súd pre ľudské právaFructopMäspomaMPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRNS Najvyšší súd SRPPA Pôdohospodárska platobná agentúraROKO