EÚ vo veľkom obchoduje so živými zvieratami, aktivisti bijú na poplach. Slovensko chce pomôcť

Ošípané, prasa
Európska únia je zodpovedná za približne 80 percent globálneho obchodu so živými hospodárskymi zvieratami. Foto: SITA/Dušan Hein

Európska únia je zodpovedná za približne 80 percent globálneho obchodu so živými hospodárskymi zvieratami. Podľa údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 2019 prešlo hranicami 1,8 miliardy živých kurčiat, ošípaných, oviec, kôz a dobytka.

Tri štvrtiny prípadov pochádza práve z EÚ. „Veľká časť cezhraničného pohybu živých zvierat sa uskutočňuje práve v EÚ,“ povedala zástupkyňa FAO Anne Mottet.

Noviny The Guardian vlani uviedli, že celosvetový trh so živými zvieratami ročne predstavuje viac ako 20 miliárd dolárov. Za uplynulých 50 rokov sa pritom zväčšil štvornásobne.

Zlé podmienky prevozu

Nedostatočná regulácia so sebou prináša riziko, že zvieratá na cestách do cieľa trpia. Aktuálna správa organizácie Eurogroup for Animals uvádza, že zvieratá sú vystavené stresu počas nakládky, vykládky, takisto zraneniam, hladu, smädu a vyčerpaniu.

Zdôraznili tiež nižšie štandardy týkajúce sa zabíjania zvierat a vyššie riziko prenosu ochorení počas prevozu.

Ochranári požadujú reformy týkajúce sa skrátenia času prevozu. Uprednostňujú tiež obchodovanie so samotným mäsom. Podľa nich nedáva zmysel ani spôsob prevážania zvierat.

Niektoré sú veľmi malé, iné zas veľké. Nemôžete pridať kurčatá ku kravám. Napríklad 95 percent z 1,8 miliardy prevezených zvierat sú kurčatá, pričom dobytok predstavuje menej ako jedno percento,“ uviedla Mottet.

Zle nastavený mechanizmus

Jedným z hlavných dôvodov, prečo európske krajiny prevážajú živé zvieratá, je fakt, že sa jednotlivé štáty špecializujú na produkciu konkrétnych výrobkov, často určených na export.

Informovala o tom Ditte Erichsen, veterinárka z Animal Protection Denmark, podľa ktorej je Dánsko najväčším svetovým vývozcom ošípaných. Objasnila, že často pošlú aj na vyše osemhodinové cesty malé prasiatka staré tri mesiace.

Eurogroup for Animals uvádza, že v roku 2019 Dánsko exportovalo 15,7 milióna ošípaných. „Toto je výsledok tendencie, ktorú sme zaregistrovali za uplynulú dekádu. Produkcia sa dostala na takú úroveň, že v jednej krajine sa prasiatka narodia, v inej ich vykrmujú a v ďalšej zase zabijú,“ objasnila Erichsen.

Ošípaným najviac škodí tepelný stres, pretože by sa nemali potiť. Hrozí im aj udusenie v dôsledku nedostatočného priestoru, hlad, smäd a málo miesta na odpočinok.

Vplyv ekonomiky

Predstaviteľka švajčiarsko-nemeckej neziskovej organizácie AWF-TSB Iris Baumgärtner povedala, že Nemecko sa špecializuje na vyliahnuté kurčatá. V roku 2019 vyviezlo v rámci EÚ 312 miliónov kusov hydiny, pritom takmer 100 miliónov z nich malo hmotnosť menšiu ako 185 gramov.

Takéto počínanie označila za šialený výsledok globalizácie a špecializácie.

Rumunský aktivista a riaditeľ organizácie Animals International pre Európu Gabriel Paun upozornil, že prevoz živých zvierat súvisí aj s európskymi dotáciami. „Na Blízkom východe a v severnej Afrike uprednostňujú ich miestne ovčie mäso. Rumunské mäso je veľmi lacné a z časti za to môžu európske dotácie,“ povedal.

Očakáva, že dáta za rok 2020 preukážu, že do Saudskej Arábie vyviezli približne tri milióny rumunských oviec. Samotný transport je lacný, za kus platia približne 25 dolárov. V prípade väčších lodí aj menej.

Rumunsko nedávno čelilo obvineniam v súvislosti s informovaním o vyšetrovaní potopenia lode, pri ktorom sa v novembri 2019 utopilo viac ako 14-tisíc oviec.

Ryby nie sú výnimkou

Správy o prevoze živých rýb sú obmedzené a uvádzajú v nich hmotnosť nákladu a nie počet zvierat. Analýza Eurogroup odhaduje, že v rámci EÚ prekročilo hranice v roku 2019 takmer 54-tisíc ton živých rýb. Z nich 75 percent tvoria pstruhy, kapry, úhory a tuniak modroplutvý.

Odborníci potvrdili, že aj živé ryby sú citlivé na stres spojený s prevozom. „Ryby pred transportom minimálne deň hladujú. Niekedy sú to však aj dva týždne, čo spôsobuje agresiu pri hľadaní potravy,“ objasnila Christine Xu z Aquatic Life Institute.

Ďalšími rizikovými faktormi sú zlá kvalita vody a málo priestoru.

Ako je na tom Slovensko

Na problémy s transportom živých zvierat poukazujú aj slovenskí ochranári.

Holandsko a Nemecko zastavilo prepravu zvierat do Kazachstanu, Uzbekistanu a Holandsko aj do všetkých tretích krajín, pokiaľ nie sú naplnené požiadavky podľa európskej legislatívy. Zo Slovenska sa zásielky zvierat pre Kazachstan certifikovali, aj keď tam neexistujú deklarované oddychové miesta a rovnako nie je obmedzený export od nás do ostatných krajín,“ uviedla pre Webnoviny.sk Eva Gachallová z organizácie Ľudia Zvieratám.

V roku 2018 boli exportované zo Slovenska ovce aj do Libanonu a minuloročné odrastené jahniatka mali odísť cez zberné stredisko pri Budapešti do Jordánska, v apríli boli vyvezené do Bejrútu kravy a do Turecka sa ich každý rok vyvezie do 25 000 kusov. „Až 80 percent našich zvierat ide na export,“ dodala.

Gachallová ďalej uviedla, že počas päťročného vyšetrovania transportov na bulharsko-tureckej hranici sa ukázalo, že až 70 percent kontrolovaných transportov zvierat zo Slovenska porušuje princípy európskej legislatívy pre ochranu zvierat.

Pomôcť vyriešiť tento problém by mohla aj vyšetrovacia komisia, ktorej zriadenie vlani v júni povolil Európsky parlament. Jej členmi sú aj slovenskí poslanci v Európskom parlamente Martin Hojsík a Michal Wiezik.

Hovorca Európskej komisie (EK) vyhlásil, že naďalej spolupracujú so Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat na „zlepšení životných podmienok zvierat prepravovaných mimo EÚ“. EK takisto monitoruje vývoz živých zvierat a „robí všetky nevyhnutné kroky v rámci svojich kompetencii na lepšiu implementáciu legislatívy EÚ“.

Navrhované zmeny

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽaNO) vlani na prelome augusta a septembra vystúpil na neformálnom zasadnutí Rady ministrov v Nemecku. Navrhol prípravu revízie právnych predpisov EÚ v súvislosti s dobrými životnými podmienkami zvierat najmä z pohľadu vývozov do tretích krajín.

Ďalej navrhol zlepšiť monitorovanie prevozov a obmedzovať ich najmä pri vysokých teplotách.

Ministerstvo podľa informácií od hovorcu Daniela Hrežíka vo vzťahu k pravidlám EÚ považuje za potrebné vyvinúť spoločnú stratégiu zníženia počtu exportovaných živých zvierat, prípadne úplného zastavenia ich vývozu alebo povolenia ich vývozu s podmienkou ich ďalšieho využitia, napríklad na reprodukciu.

Chce tiež zaviesť medzinárodné jasne rozpoznateľné štandardy dobrých životných podmienok zvierat, zaviesť regulačný systém, ktorý by európskych vývozcov právne zaviazal dodávať živé zvieratá iba subjektom, ktoré dodržiavajú tieto medzinárodné štandardy dobrých životných podmienok zvierat.

Do času nadobudnutia platnosti zamýšľaných zmien chce zaviesť skrátenie času prepravy živých zvierat mimo EÚ a prijatie všetkých krokov na posilnenie dodržiavania aktuálnych pravidiel.

Proti vývozu je aj ombudsmanka

Zastavenie transportu podporuje takisto zvieracia ombudsmanka Zuzana Stanová. Vo svojom vyjadrení pre Webnoviny.sk uviedla, že je striktne za zákaz vyvážania hospodárskych zvierat mimo Slovenska. Podmienky prevozu sú podľa nej nevyhovujúce.

„Bez ohľadu na to, aký welfér sa im zabezpečí, vnímame takéto prevozy ako nehumánne. Ak už majú byť zvieratá využité ako produkty živočíšneho pôvodu, mali by sa spotrebovať, respektíve na jatočné účely usmrtiť na území Slovenska a nie absolvovať niekoľkohodinovú cestu plnú stresu a utrpenia len preto, aby boli následne usmrtené,“ vyjadrila sa.

Podmienky zakotvené v európskej smernici a národnej legislatíve vníma ako nedostatočné. „Ešte väčším problémom však je ich nedodržiavanie a nedostatočná kontrola, ktorú je potrebné zintenzívniť,“ upozornila.

Podpora slovenského mäsa

Ministerstvo upozornilo tiež na fakt, že obchodovanie so zahraničím je nestabilné a náročné. Aj preto sa v roku 2020 spustil projekt „Zlaté jahňa – 100% slovenské“, vďaka ktorému sa v minulom roku predalo prostredníctvom obchodných reťazcov 8 000 kusov slovenských jahniat (takmer 200-tisíc kilogramov v živej váhe).

Ministerstvo apeluje na spotrebiteľov, aby kupovali slovenské mäso, čím prispejú k celkovému zlepšeniu v krajine, či už z pohľadu ochrany zvierat, kvality produktov alebo domácej ekonomiky.

Vyzdvihuje pritom aj fakt, že Slovenská republika neeviduje žiaden škandál v súvislosti s mäsom pôvodom zo Slovenska, čo sa však o viacerých iných krajinách a o dovážanom mäse nedá povedať.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Anne MottetChristine XuDaniel HrežíkDitte ErichsenEva GachallováGabriel PaunIris BaumgärtnerJán MičovskýMartin HojsíkMichal WiezikZuzana Stanová
Firmy a inštitúcie Animal Protection DenmarkAnimals InternationalAquatic Life InstituteAWF-TSBEurogroup for AnimalsEurópska úniaEurópsky parlamentĽudia ZvieratámOrganizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)Svetová organizácia pre zdravie zvierat