Hranice Karpatských bukových pralesov sa upravia, ministerstvo reagovalo na výzvu UNESCO

Karpatské bukové pralesy
Karpatské bukové pralesy. Reprofoto: www.youtube.com

Návrh na úpravu hraníc slovenskej časti Karpatských bukových pralesov, ktorý má zabezpečiť ich účinnú ochranu, posunulo ministerstvo životného prostredia (MŽP) do pripomienkového konania.

Výbor pre Svetové dedičstvo UNESCO totiž opakovane vyzval Slovensko, aby zabezpečilo primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov a vytýčilo presné hranice, v ktorých sa bude najprísnejšia ochrana dodržiavať. V opačnom prípade hrozí, že lokalitu by mohli pre nedostatočnú ochranu vyňať zo Zoznamu svetového dedičstva.

„Chceme, aby bukové pralesy zostali zachované aj pre ďalšie generácie a aby sa naštartovali aktivity, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta, podporia turizmus a zlepšia aj kvalitu života miestnych obyvateľov,“ zdôraznil minister životného prostredia László Sólymos.

Nedostatočne chránené územie

Problematika nedostatočne chráneného vzácneho územia sa ťahá už 12 rokov. Problematickým bol už samotný nominačný projekt predložený v roku 2007. Ako informuje MŽP, v projekte sa totiž uvádzali dve odlišné rozlohy územia. Kým v texte sa uvádzalo 5,7 tisíca hektára, v mapovej časti bolo zakreslených len 3,5 tisíca hektára.

Práve nejasné vymedzenie územia komplikovalo aj zaistenie adekvátnej ochrany. MŽP sa podarilo nájsť dohodu, že na asi 4 450 hektároch bude platiť prísny bezzásahový režim. Toto územie bude tvoriť jadrovú zónu lokality UNESCO. Prísna nárazníková zóna, teda ochranné pásmo, kde nebude možné vykonávať výruby, bude mať výmeru ďalších zhruba 2 325 hektárov.

A širšia nárazníková zóna, kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania, bude mať výmeru vyše 13 100 hektárov.

Vlastníci nesúhlasia so všetkými podmienkami

Envirorezort vysvetlil, že takéto vymedzenie územia je výsledkom rokovaní s rezortmi pôdohospodárstva a obrany a tiež s neštátnymi vlastníkmi. Ministerstvo im ponúklo všetky dostupné možnosti – od odkúpenia pozemkov, cez dlhodobé nájmy, či náhrady za bežné obhospodarovanie.

Zostáva vyriešiť už len približne stohektárové územie, ktorého vlastníci síce súhlasia so zaradením do UNESCO, no nesúhlasia so všetkými podmienkami, ktoré z toho vyplývajú.

Neprijali tiež ani jednu z možností náhrady. V prípade, že vlastníci ponuku neprijmú, ministerstvo územie s názvom Šípková nezaradí do zoznamu UNESCO. „Ctíme súkromné vlastníctvo, no už nemožno ďalej čakať. Je nevyhnutné hranice územia a ich ochranu konečne vyriešiť,“ uzavrel László Sólymos.

Ukážka zvyškov pralesov

V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny.

V roku 2011 bola rozšírená o komponenty v Nemecku a v roku 2017 o 63 nových komponentov a ďalších deväť krajín Európy s novým názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.

Slovenskú časť tvoria štyri komponenty, z toho tri – Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe László Sólymos
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SRUNESCO Organizácia Spojených národov pre vzdelávanievedu a kultúru