Iniciatíva My sme les: Doterajšie vlády nepodnikli prakticky žiadne kroky na ochranu biotopov hlucháňa

Hlucháň hôrny
Foto: ilustračné, Getty Images

Iniciatíva My sme les (MSL) žiada vládu, aby zastavila ničenie horských lesov a tiež bezodkladne zastavila likvidáciu všetkých zostávajúcich vhodných biotopov hlucháňa. MSL to uviedla v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslal člen iniciatívy Karol Kaliský.

Roky trvajúca rezignácia štátnych orgánov

Doterajšie vlády podľa MSL nepodnikli prakticky žiadne kroky na ochranu biotopov hlucháňa hôrneho. Výsledkom je podanie žaloby na Slovenskú republiku zo strany Európskej komisie (EK).

MSL tento krok vníma ako dôsledok viac ako desať rokov trvajúcej rezignácie štátnych orgánov na nájdenie spôsobu ochrany horských lesov, rastlín a živočíchov v nich žijúcich. Podľa iniciatívy však aj napriek opakovaným podnetom a niekoľkoročnému konaniu Európskej komisie zostala ochrana najcennejších horských lesov v lepšom prípade len na papieri.

Pre pokračujúci masívny úbytok hlucháních lesov MSL spoločne so Slovenskou ornitologickou spoločnosťou (SOS/Birdlife) Slovensko v novembri 2019 doplnili Európskej komisii sťažnosti a zdokladovali, že Slovensko neurobilo takmer žiadne kroky pre ochranu biotopov hlucháňa.

Na základe nových ortosnímkov Eurosense došlo podľa MSL len v Chránenom vtáčom území (CHVÚ) Nízke Tatry medzi rokmi 2015 až 2018 k ďalšiemu zničeniu zdokladovaných biotopov hlucháňa na 1 833 hektároch.

Obrovská hanba pre Slovenskú republiku

Od roku 2004 do roku 2018 tak celkový úbytok biotopov vhodných pre hlucháňa predstavuje plochu 8 500 hektárov. Iniciatíva konštatuje, že pri súčasnom tempe ťažby hlucháních biotopov v priebehu 18 rokov celkom zmiznú.

Napriek upozorneniam zo strany EK iniciatíva MSL v roku 2019 podala v priebehu júna až augusta 12 podnetov na prebiehajúcu ťažbu v biotopoch hlucháňa, ktorú objavila pri náhodných kontrolách lokalít. Ťažby pritom prebiehali na štátnych pozemkoch.

V prípade jedného z podnetov Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) rozhodla, že spracovanie kalamitného dreva sa nepovažuje za činnosť, ktorá môže mať dopad na hlucháňa. Žalobu zo strany EK preto MSL považuje za logický dôsledok pomerov, ktoré na Slovensku panujú v oblasti ochrany prírody.

„Žaloba Európskej komisie za pokračujúce ničenie biotopov hlucháňa je predovšetkým obrovskou hanbou pre Slovenskú republiku a jej vládnych činiteľov. Všetky potrebné nástroje na zvrátenie tejto kritickej situácie mali a stále majú v rukách bývalí aj súčasní ministri životného prostredia a pôdohospodárstva, ktorí až doteraz odmietali prijať politickú zodpovednosť a spraviť také rozhodnutie, ktoré by znamenalo okamžitú stopku ničeniu horských lesov na štátnych pozemkoch,” konštatoval Karol Kaliský z MSL.

Situácia je veľmi vážna

O situáciu sa už dlhú dobu zaujímajú odborníci z celej Európy, vrátane Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN).

„My ako zástupcovia IUCN sme veľmi znepokojení. Situácia je veľmi vážna, hlucháň hôrny na Slovensku môže vyhynúť kvôli intenzívnej ťažbe jeho biotopov, ktorá sa nepochopiteľne deje aj v národných parkoch. Zánik populácie hlucháňa a jedinečných horských ekosystémov v Západných Karpatoch by bola obrovská strata pre celú Európu a je potrebné tomu zabrániť.” napísal v liste pre EK ešte v roku 2018 John P. Carroll, spolupredseda IUCN-SSC, skupiny odborníkov pre ochranu kurotvarých vtákov.

MSL dodáva, že od v 70. rokoch žilo na Slovensku približne 3 500 hlucháňov na ploche 175-tisíc hektárov. Populácia hlucháňa hôrneho dnes predstavuje menej ako tisíc jedincov, pričom plocha výskytu hlucháňa sa znížila na 40-tisíc hektárov a stále sa zmenšuje.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Karol Kaliský
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaSIŽP Slovenská inšpekcia životného prostredia