Je odlesňovanie príčinou povodní? Také jednoznačné to nie je

Silný prúd Muránky strhol tri ženy
Silný prúd rieky Muránka strhol so sebou tri ženy. Nešťastná udalosť sa stala v stredu podvečer v Revúcej, keď ženy zachraňovali zvieratá z útulku. Foto: www.facebook.com.

„Intenzívne zrážky spôsobujú povodne. To je normálne. Klimatická zmena zvyšuje frekvenciu výskytu extrémnych zrážok. Aj to už vieme. Súčasné povodne nám zároveň jasne ukazujú súvislosť medzi intenzívnou ťažbou a povodňami. Najhoršie je to tam, kde sa ťaží najviac.“ Toto uvádza ochranár Erik Baláž (PS-Spolu) na sociálnej sieti. Ľahko tak môže vzniknúť dojem, že odlesňovanie je priamou príčinou ničivých záplav.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Les nie je všeliek

Slovenskí výskumníci však tvrdia, že také jednoznačné to nie je. Odlesňovanie je iba jednou z príčin prívalových povodní. Inak povedané, ak by sme aj zachovali všetky lesy, pred povodňami nás na sto percent neochránia.

„Korene neuvoľnujú vodu do pôdy, ale ju vysávajú, príčinou veľkých povodní je príliš zrážok buď za krátky čas alebo za príliš dlhý čas. Retenčná kapacita povodia sa prekročí a les to nemôže ovplyvniť,“ vysvetľuje vo svojej publikácii Vplyv lesa na hydrologický režim povodia (Les a povodne) Ladislav Holko z hydrologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Dodáva, že vplyv lesa na zadržiavanie vody nie je ešte dostatočne preskúmaný, aby sme mohli definitívne potvrdiť jeho retenčné schopnosti. Veľa totiž závisí nielen od samotného porastu, ale aj od podložia, na akom sa nachádza.

Dlhodobý výskum

Z prác vedca L. Holka a aj zahraničných výskumníkov, ktorí túto problematiku študujú desiatky rokov vyplýva napríklad to, že redukcia lesa vplýva na zvýšený odtok iba krátkodobo. Zalesnené plochy zase v dlhodobom horizonte odtok znižujú. Lesná pôda a les ako taký teda zadržiava relatívne veľké množstvo vody. Ak sú však zrážky dlhodobé, pôda sa nasýti a jednoducho už ďalšu vodu nevstrebe. Vtedy voda jednoducho stečie ďalej.

„Lokálne prívalové povodne v horných častiach horských povodí s relatívne veľkými sklonmi svahov počas prívalových zrážok s vysokou intenzitou sú umocnené predovšetkým malou hrúbkou pôdneho profilu s relatívne malou retenčnou kapacitou a výskytom málo priepustnej vrstvy horniny v hĺbke menšej ako jeden meter. Po naplnení pôdneho profilu sa formuje podpovrchový a následne aj povrchový odtok, ktorý môže spôsobiť eróziu a povodne. Tieto, ( z hľadiska tvorby lokálnych povodní nepriaznivé vlastnosti pôdy) nie je možné významne ovplyvniť, a teda manažment vlastností pôdneho krytu nevedie k zníženiu rizika povodní,“ uvádza vo svojej práci Vladimir Novák, generálny riaditeľ sekcie vôd Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

Rúbať? Radšej nie

„V júli 1997 aj v auguste 2002 sa ukázalo, že lesy v pramenných oblastiach a na horských svahoch nemôžu zabrániť vzniku ničivých povodní, lebo ich retenčné a retardančné schopnosti sú všade v prírode obmedzené,“ dodáva Ladislav Holko. „Vplyv lesa je obmedzený, to však neznamená, že lesy máme rúbať!“ Upozorňuje vedec.

Laicky povedané, aj napriek hustému zalesneniu môže dôjsť k povodniam, aj keď vplyv porastov na zadržiavanie vody nie je vôbec zanedbateľný. V tomto prípade však musíme hľadať príčinu povodní nie v okolitých lesoch, ale v celkovej klíme. Klimatická zmena spôsobuje, že prívalové dažde vznikajú častejšie a majú oveľa ničivejšie dopady.

„Merané údaje nepotvrdzujú rast prietokov oproti minulosti. Rast škôd spôsobený povodňami je teda spôsobený skôr našim správaním, ako prírodou,“ uvádza Holko.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Erik BalážLadislav HolkoVladimir Novák
Firmy a inštitúcie SAV Slovenská akadémia viedVýskumný ústav vodného hospodárstva