Jenčo: Doteraz sa vyhrážky voči inšpektorom životného prostredia príliš neohlasovali, väčšina ich aj teraz zľahčuje

Jenco2.jpg
nový riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo Foto: Wasim Muklashy

Inšpektori životného prostredia musia byť pre svoju prácu doslova zanietení, denne totiž čelia negatívnym emóciám a napätým situáciám. Na motivácii im podľa riaditeľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) Jána Jenča nepridáva ani deravá legislatíva, časté vyhrážky a slabé materiálne zabezpečenie.

Šéfom Inšpekcie životného prostredia ste od mája. Čo vám pomohlo do funkcie?
Po nástupe novej vlády som sa niekoľkokrát stretol s pánom ministrom životného prostredia Jánom Budajom, najprv ho zaujímali moje skúsenosti z pôsobenia na ministerstve či interné informácie z fungovania rezortných organizácií. Až neskôr som od neho dostal ponuku ísť pracovať na inšpekciu. Zhodli sme sa vo vízii jej ďalšieho rozvoja, tak som jeho ponuku prijal.

Ako spätne hodnotíte toto rozhodnutie?

Nuž, nie je to práca na osem hodín. Teda aspoň nie pre človeka, ktorému skutočne záleží na ochrane životného prostredia. Síce nechodím prvý do práce, no bezpečne z nej odchádzam ako posledný. Aj bežný prísun agendy je tak vyťažujúci, že zatiaľ sa len ťažko dokážem venovať zásadnejším reformným krokom. Situáciu zhoršuje aj COVID-19.

Sú už za vami vidieť nejaké výsledky?

Stále ešte spoznávam niektoré detaily fungovania inšpekcie. Za to polročné obdobie som však dosiahol viacero menších úspechov, ktoré ma tešia. Asi najvýraznejšie je podstatné šetrenie na verejnom obstarávaní pre špeciálny software pre environmentálny dohľad. Nie je to ešte definitívne uzavreté, ale vyzerá to, že sa mi podarí ušetriť takmer päť miliónov eur.

Taktiež si myslím, že v spolupráci s ministerstvom sa nám podarilo pozdvihnúť všeobecné povedomie o inšpekcii. Inšpekcia je síce navonok jedna organizácia, no je vnútorne až nepochopiteľne prísne delená či už na vecné útvary, ale aj na regionálne pracoviská.

Je tu viacero skutočne životnému prostrediu oddaných ľudí, no musím priznať, že aj niekoľko, ktorí by tu podľa mňa už nemali pracovať.

Nastali po vašom príchode aj personálne zmeny?
Áno, určité personálne zmeny nastali.

Poznáte sa osobne s bývalým šéfom SIŽP Róbertom Ružičkom? Konzultovali ste s ním jednotlivé kauzy?


Registroval som ho už počas môjho pôsobenia na ministerstve, on tam vtedy tiež pracoval. Osobne sme sa viac spoznali až po mojom príchode na inšpekciu. Konzultoval som s ním len niektoré kauzy, skôr ma zaujímalo také celkové fungovanie. Bol som zvedavý na jeho názor na jednotlivé útvary a pracoviská.

Čo bolo pre vás vo funkcii zatiaľ najťažšie?
Asi ako v každej vrcholovej funkcii, aj tu je podľa mňa najťažšie pracovať s ľuďmi a manažovať ich tak, aby dosahovali želané výsledky. Ja sám tu narážam na svoje limity a rezervy. Aj tu sú silnejšie či slabšie útvary, stále len zisťujem, na koho sa dá v čom spoľahnúť. Je tu viacero skutočne životnému prostrediu oddaných ľudí. No musím priznať, že aj niekoľko, ktorí by tu podľa mňa už nemali pracovať.

Koľko inšpektorov v úrade momentálne pôsobí a kto sa čomu venuje? 
Na prvostupňových inšpektorátoch pracuje približne 165 inšpektorov. Na druhostupňovom ústredí inšpekcie pracuje približne 30 inšpektorov. Vecne sa delíme na šesť útvarov, a to útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, útvar inšpekcie ochrany vôd, útvar inšpekcie ochrany ovzdušia, útvar inšpekcie odpadového hospodárstva, útvar inšpekcie biologickej bezpečnosti a útvar integrovaného povoľovania a kontroly.

Jeden inšpektor sleduje spravidla jednu kauzu alebo na veciach pracujú skôr tímovo?

Inšpektori si medzi sebou prirodzene pomáhajú a radia si, no spracovanie agendy konkrétnej kauzy má na starosti v zásade jeden pracovník. A teda, každý inšpektor je zodpovedný za desiatky kontrol ročne.

Akým kauzám venujete v tejto chvíli najviac pozornosti? Na stránke inšpekcie, ak som dobre pozerala, figurujú medzi aktualitami len nejaké prípady spred roka a viac.
Súčasná webová stránka inšpekcie je podľa mňa chaotická. Evidujem aj nejaké technické problémy pri jej prestavovaní. Momentálne spracúvame nový návrh jej obsahu, chcem to celé prekopať. Podnetov nám chodia stovky, ja sa prirodzene nemôžem venovať každému. Sledujem len vybrané kauzy s vážnym spoločenským dopadom. Je ich viacero, ale bolo by strategicky nevhodné na ne upriamovať takto pozornosť.

Aj keby niekto mal chuť mi ublížiť, nedovolí si to. Oveľa citlivejší sú inšpektori, ktorí bojujú v prvej línii.

V akej oblasti sa pácha najviac environmentálnych zločinov? 
Slovenská inšpekcia životného prostredia zatiaľ nie je orgánom objasňujúcim trestné činy. My riešime hlavne iné správne delikty právnických osôb. Len v niektorých prípadoch sa venujeme aj priestupkom fyzických osôb. Dokopy sme v minulom roku vykonali viac ako 3 200 kontrol, v rámci ktorých sme uložili takmer 650 pokút.

V rámci našich vecných útvarov bolo v minulom roku najviac pokút uložených útvarom inšpekcie ochrany prírody a krajiny. Pokiaľ ide o trestné činy proti životnému prostrediu, a to teraz vychádzam zo štatistiky zverejnenej na stránke generálnej prokuratúry, orgány činné v trestnom konaní v minulom roku obžalovali 238 osôb.

Stretli ste sa počas vašej praxe aj s takými kauzami, pre ktoré sa cítite ohrozený aj vy sám?
Myslím si, že na mňa je upriamená až príliš veľká pozornosť, aj keby niekto mal chuť mi ublížiť, nedovolí si to. Oveľa citlivejší sú však moji inšpektori, ktorí bojujú v prvej línii. Počas leta som sa dozvedel o viacerých prípadoch, keď sa im ľudia vyhrážali rozličnými spôsobmi. Hneď, ako som sa to dozvedel, prikázal som všetkým zamestnancom inšpekcie, aby mi takéto konania voči nim nahlasovali. Takéto prípady sa musia zverejňovať. Bohužiaľ, mnohé vyhrážky ostávajú aj nepotrestané. Ťažko sa preukazujú.

Ohlasujete ich na polícii? Ako s vami spolupracuje policajný zbor? 
Doteraz sa to ohlasovanie na polícii moc nerobilo, väčšina inšpektorov to aj teraz zľahčuje. Polícia najmä rieši len prípady, keď sa niekto inšpektorovi vyhráža ublížením na zdraví. Mnohé vyhrážky sú však také, že „ja sa poznám s tým a tým a ten ti ukáže, skončíš v práci, dostaneš disciplinárne upozornenie“ a tak.

Odkedy sme mali s pánom ministrom Budajom tlačovú besedu na túto tému, polícia je nám pri ochrane inšpektorov veľmi nápomocná. Už sa mi stalo, že mi iniciatívne sami volali, že počuli o nejakom prípade vyhrážania a chceli o tom vedieť podrobnosti, aby to mohli začať vyšetrovať.

Ján Jenčo
Zľava: Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo, minister životného prostredia SR Ján Budaj a minister vnútra SR Roman Mikulec Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Ako pri jednotlivých kauzách postupujú inšpektori? Na čo všetko musia myslieť?
Výkon kontrol a následné ukladanie sankcií je činnosťou, ktorá sa prirodzene viaže s negatívnymi emóciami a často napätými situáciami. To je veľmi náročné aj pre samotných inšpektorov. Tie prípady sú veľmi rozmanité, nemožno to generalizovať.

V prvom rade však musia myslieť na to, že ako predstavitelia orgánu štátnej správy sú pri výkone činnosti viazaní zákonmi. Práve formulácie niektorých zákonov však často umožnia páchateľom protiprávnej činnosti uniknúť trestu. To vie byť zase veľmi frustrujúce.

Na to, aby sa človek stal inšpektorom, musí byť zjavne veľmi zanietený…
Zanietenosť je isto cenená vlastnosť, ale inšpektor musí byť hlavne inteligentný, zorientovaný a nebojácny.

Vedeli by ste mi uviesť taký najčastejší profil človeka páchajúceho kriminalitu v enviro oblasti? Aké majú obvykle motivácie?
Tá protiprávna činnosť, ktorú riešime je mimoriadne rozmanitá. Spektrum páchateľov začína od neporiadnych šoférov, ktorí nerešpektujú zákaz vjazdu do chráneného územia až po obrovské priemyselné spoločnosti, ktoré obchádzajú environmentálne normy. Závisí od toho, ako veľmi sofistikovaní sú.

Sám som bol svedkom, že priestupca si zavolal na pomoc otca policajta, no ten rýchlo pochopil, že týmto trikom sa nenecháme v našej kontrole odradiť. Na druhej strane som už zažil aj organizáciu veľkej tlačovej besedy, ktorá mala defamovať našu činnosť. Zákonnú obranu plne rešpektujem, ale takéto chrapúnske postupy odsudzujem.

Inšpekcia je podvyživená ako personálne, tak aj materiálne.

Aké zmeny by ste navrhli, aby sa efektivita vyšetrovania enviro zločinov zvýšila?
Nedostatky v legislatíve sú častým dôvodom niektorých sklamaní v našej činnosti. Inšpekcia je však podvyživená ako personálne, tak aj materiálne. Inšpektori nemali doteraz služobné mobilné telefóny, notebookov je na celej inšpekcii len zopár, naše terénne vozidlá majú 17 rokov. Potrebujeme sa posilniť kompetenčne, prijať viac ľudí a vybaviť ich pre ich prácu. Bez toho len chytáme mačku za chvost.

Ako vnímate aktuálnu environmentálnu kriminalitu na Slovensku?
Veľmi nešťastne vnímam súčasné delenie kompetencií štátnych orgánov v boji proti environmentálnej kriminalite. Chýba nám celistvá koncepcia boja proti environmentálnej protiprávnej činnosti, niečo robí v tejto vecí polícia a ministerstvo vnútra, niečo ministerstvo pôdohospodárstva, trochu do toho zasahuje finančná správa, a pritom ústredným orgánom pre tvorbu a ochranu životného prostredia je práve ministerstvo životného prostredia, ktorého záujmy sa na vládnej úrovni doteraz skôr prehliadali. Myslím si, že pán minister Budaj však priniesol tomuto rezortu dlho chýbajúcu politickú vážnosť.

Zažil som aj organizáciu veľkej tlačovej besedy, ktorá mala defamovať našu činnosť. Takéto chrapúnske postupy odsudzujem.

Je v porovnaní s minulosťou kriminalita v oblasti životného prostredia vyššia či nižšia?
Netrúfam si hodnotiť vývoj samotnej environmentálnej kriminality, podľa mňa je stále v mnohých prípadoch latentná, a teda ostáva neodhalená. Záujem verejnosti o životné prostredie však za posledné obdobie nepochybne vzrástol. To vidíme aj na množstve podnetov, ktoré dostávame. Moja mama bola jednou z prvých vysokoškolsky vzdelaných absolventiek v odbore ochrana prírodného prostredia, a to boli začiatky osemdesiatych rokov. Aj na tom vidno, že za socializmu sa systematická ochrana životného prostredia u nás moc nenosila.

Ako v rámci inšpekcie funguje spolupráca so zahraničím? 
Slovenská inšpekcia životného prostredia je aktívnym členom európskej organizácie IMPEL, ktorá združuje orgány vymáhajúce právo v oblasti životného prostredia. Za to patrí veľké uznanie predchádzajúcemu riaditeľovi. Prirodzene blízka spolupráca je s Českou inšpekciou životného prostredia. Aktuálna pandémia COVID-19 však túto medzinárodnú spoluprácu významne zbrzdila.

Čo by ste chceli vo vašom funkčnom období dosiahnuť?
Mojou víziou je získať dôveru verejnosti v prácu inšpekcie a prispieť k zlepšeniu kvality životného prostredia na Slovensku. To si bude ale vyžadovať lepšie materiálne zabezpečenie inšpektorov, čo však nikto predo mnou zásadne neriešil. Skôr sa robili len také dočasné kroky.

Potrebné je posilniť aj operatívno-analytickú činnosť inšpekcie pri preverovaní podnetov. Rád by som videl viac inšpektorov v teréne. Podnikám kroky k lepšiemu nastaveniu čerpania peňazí z Environmentálneho fondu. Za ostatné štyri roky sme tam cez nami uložené pokuty každý rok poslali viac ako milión eur. Je načase, aby sa aspoň časť z tých peňazí investovala späť do rozvoja inšpekcie.

Ján Jenčo

Profesionálnu kariéru začal na Ministerstve životného prostredia SR, kde pôsobil ako právnik na Sekcii ochrany prírody a tvorby krajiny. V roku 2016 sa podieľal na agende predsedníctva Slovenska a Rade EÚ. O rok neskôr absolvoval stáž vo Svetovom lesníckom centre v Portlande v štáte Oregon v USA. Od roku 2018 až do nástupu na Slovenskú inšpekciu životného prostredia pôsobil v mimovládnom sektore, v Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján BudajJán JenčoRóbert Ružička
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SRRada EÚSIŽP Slovenská inšpekcia životného prostrediaWorld Forestry Center Portland