Klimatická zmena je podľa SAV vysokým rizikom pre finančný sektor, vlani bol rekordný počet živelných katastrof

Záplavy, hasiči
Foto: Ilustračné, www.facebook.com

Stabilita svetovej klímy je dôležitá pre fungovanie hospodárstva. Medzinárodný menový fond preto predpokladá, že klimatická zmena a zmeny prírodných podmienok budú mať veľký vplyv na stabilitu finančného sektora, najmä na poisťovníctvo.

V tlačovej správe to pri príležitosti štvrtkového Dňa zeme uvádza Slovenská akadémia vied (SAV). V tejto súvislosti podľa vedcov možno očakávať pokračujúce zvýšené systémové riziko vo finančnom sektore.

Zvyšujú sa náklady pre klimatické zmeny

Pokračujúci rast hladiny oceánov, zvyšovanie teploty na planéte, nárast počtu a veľkosti živelných pohrôm a rozširovanie neobývateľných oblastí na planéte môže podľa SAV viesť k migrácii obyvateľstva, nepredvídateľným materiálnym škodám a finančným stratám. Tie sa prejavili aj v roku 2020, kedy bol zaznamenaný výrazný nárast nákladov spojených s klimatickou zmenou.

„Náklady na riešenie rekordného počtu živelných katastrof v roku 2020 predstavovali 210 miliárd amerických dolárov,“ uviedol riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Juraj Sipko. Upresnil, že zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu a náklady spojené s poisťovaním proti živelným pohromám budú mať výrazný vplyv na makroekonomickú stabilitu a stabilitu finančného sektora.

Porastie existenčné riziko

V snahe znížiť dôsledky klimatickej zmeny odporúčajú podľa Sipka medzinárodné menovo-finančné a ekonomické inštitúcie zvýšiť verejné investície orientované na nízku spotrebu energie v jednotlivých sektoroch ekonomiky.

Zároveň v dôsledku klimatických zmien predpokladajú rastúce existenčné riziko, na ktoré budú musieť jednotlivé štáty vyčleniť v národných rozpočtoch výdavky v rozsahu 0,5 až 2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. „Pre porovnanie, výdavky na výskum a vývoj boli na Slovensku v roku 2019 na úrovni 0,83 percenta HDP,“ povedal Sipko.

Treba upraviť ceny oxidu uhličitého

Pre zachovanie udržateľnosti života na planéte je podľa Sipka potrebné zobrať do úvahy aj výšku ceny za fosílne palivá. „Na základe empirických štúdií uskutočnených medzinárodnými ekonomickými a menovo-finančnými inštitúciami sa odhaduje, že celkové dotácie spojené s energiami a nákladmi na ekológiu boli v roku 2017 v celkovom objeme 5,2 bilióna dolárov, čo predstavovalo 6,5 percent svetového HDP,“ zdôraznil.

Zároveň upozornil aj na dôležitosť úpravy cien oxidu uhličitého (CO2) tak, aby do roku 2050 došlo k zníženiu emisií o 80 percent. „Pre naplnenie tohto cieľa bude potrebné, aby ceny začali podľa jednotlivých štátov na úrovni 6 až 20 dolárov za jednu tonu CO2. Do roku 2030 by mala cena postupne narásť na hodnotu medzi 10 až 40 dolárov a do roku 2050 by mala dosiahnuť úroveň 40 až 150 dolárov za jednu tonu podľa jednotlivých štátov,“ uviedol Sipko. Dodal, že dobrým príkladom z praxe je Švédsko, ktoré zaviedlo platby za emisie už v roku 1991.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Juraj Sipko
Firmy a inštitúcie SAV Slovenská akadémia vied