Klimatická zmena znížila poľnohospodársku produktivitu na celom svete. Pokles je dvojciferný

Pole, traktor
Klimatická zmena znížila poľnohospodársku produktivitu na svete o 21%. Foto: ilustračné, Getty images

Poľnohospodárstvo patrí medzi odvetvia, ktoré sú priamo závislé od prírody. V uplynulom období sa začína stále viac hovoriť o tom, ako nové javy v životnom prostredí, ktoré so sebou nekompromisne prináša klimatická zmena, vplývajú na tento sektor.

Takisto sa mnohí aktivisti a odborníci zaoberajú tým, aký podiel má na zmene klímy práve poľnohospodárstvo, čím sa tento začarovaný kruh ešte zväčšuje.

Budúcnosť a minulosť

Budúce potenciálne dopady klimatickej zmeny na celosvetovú produkciu plodín sa snažili kvantifikovať v mnohých vedeckých prácach. Vedci však až doteraz neobjasnili historický vplyv antropogénnej klimatickej zmeny na poľnohospodárstvo.

Práve s takýmito dátami prišli experti v správe s názvom Anthropogenic Climate Change Has Slowed Global Agricultural Productivity Growth (v preklade Antropogénna klimatická zmena spomalila globálny rast poľnohospodárskej produktivity, pozn. redakcie). Zverejnili ju v žurnále Nature Climate Change.

Znepokojivý pokles

Odborníci z americkej Cornell University v New Yorku analyzovali dopad klimatickej zmeny na poľnohospodársku produktivitu na celom svete a zistili v celku znepokojivé informácie.

Uviedli, že napriek výraznému pokroku v oblasti poľnohospodárstva, ktorý ľudia dosiahli za uplynulých 60 rokov, produktivita v dôsledku zmeny klímy klesla o dvojciferné číslo. Podľa vedúceho štúdie  Ariel Ortiz-Bobea o 21 percent.

Zistili sme, že klimatická zmena v podstate zmazala sedem rokov zlepšovania produktivity v poľnohospodárstve za uplynulých 60 rokov,“ uviedol.

Ako doplnil, je to ekvivalent toho, ako keby sme v roku 2013 stlačili tlačidlo, ktoré by zastavilo rast produktivity a odvtedy by sme nezaznamenali žiaden pokrok. „Antropogénne zmeny podnebia nás brzdia,“ dodal.

Zasiahnuté oblasti

Vedci a ekonómovia vytvorili komplexný ekonometrický model spájajúci každoročné zmeny v počasí a produktivite s výsledkami najnovších klimatických modelov za posledných šesť desaťročí.

Ich cieľom bolo kvantifikovať vplyv klimatickej zmeny zapríčinenej človekom na viacfaktorovú produktivitu.

Ortiz-Bobea uviedol, že zhodnotili viac ako 200 systematických variácií modelu a výsledky boli väčšinou konzistentné. „Keď sme sa zamerali na rôzne časti sveta, zistili sme, že historický dopad klimatickej zmeny bol najväčší v už teplejších oblastiach, ako v Afrike, Latinskej Amerike a Ázii,“ ozrejmil.

Dodal, že ľudia už zmenili klimatický systém. Ten je podľa vedcov o jeden stupeň teplejší v porovnaní s tým, aký by bol bez emisií skleníkových plynov.

„Množstvo ľudí považuje klimatickú zmenu za vzdialený problém. Ale pravdou je, že už sa nás reálne týka. Musíme riešiť klimatickú zmenu teraz, aby sme zamedzili ďalším zmenám, ktoré by ovplyvnili budúce generácie,“ vyhlásil.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ariel Ortiz-Bobea
Firmy a inštitúcie Cornell UniversityNature Climate Change