Klimatológ: Umelé zalesňovanie má svoj význam, no klimatickú krízu nevyrieši

56255326_10211742637716287_923696948240711680_n.jpg
Klimatológ Jozef Pecho vidí zachovanie pôvodných lesov v boji s klimatickou krízou ako nevyhnutnosť. Foto: www.facebook.com

Slovenský klimatológ Jozef Pecho porovnáva dnešný svet s tým spred dvadsiatich rokov. Ako tvrdí, máme dnes na svete viac zelene, no z hľadiska kvality to „nie je nič moc“. Zhoduje sa pritom s viacerými rešpektovanými ochranármi prírody.

Podľa Pecha by Slovensko malo ísť cestou zachovania a prísnejšej ochrany pôvodných lesov. „Tie držia pôdny uhlík a sú aj biosféricky veľmi stabilné a pre nás ľudí hodnotné,“ hovorí pre Webnoviny.sk.

Zalesňovanie klimatickú krízu nevyrieši

Umelé zalesňovanie má podľa Pecha svoj neodškriepiteľný význam, na klimatickú krízu však výrazný dopad mať nikdy nebude. Aj keby sme totiž počítali so záchytmi, ktoré by potenciálne prišli s väčším zalesňovaním napríklad v Ázii či v Afrike, na riešenie svetovej klimatickej krízy to podľa neho nestačí.

„Zrátajte si súčasné emisie pochádzajúce z permafrostu a z požiarov a tie naše, antropogénne. Človek vyprodukuje ročne necelých 50 miliárd ton CO2 – ekvivalentných, čo je približne 14 mld. ton uhlíka,“ poznamenáva odborník.

Nové zalesňovanie by podľa neho dokázalo zachytiť maximálne jednu pätinu z toho. Aj to len v prípade, že by sa začalo zalesňovať naozaj masívne.

Proti zalesňovaniu však rozhodne nie je. „Umelým zalesňovaním zvýšite záchyt uhlíka a lokálne sú jeho pozitívne dopady zjavné, no vzhľadom ku globálnemu problému to je nič,“  uvádza.

Pôvodné lesy dokážu narozdiel od tých umelo vysadených dlhodobo stabilizovať pôdny uhlík, ktorý sa po odlesnení uvoľňuje do atmosféry. Ako vysvetľuje Pecho, samotná biomasa nie je veľkým zdrojom uhlíka, ale v pôde je jeho množstvo niekoľkonásobne väčšie. „Akonáhle začne unikať do atmosféry a pridá sa k nemu ešte uhlík uvoľnený z roztápajúceho sa permafrostu, emisie pôjdu naozaj rýchlo hore,“ dodáva.

Pôvodný les lepšie drží vodu

Pôvodný les má podľa klimatológa zároveň lepší a vyváženejší hydrologický režim a väčšiu schopnosť zachytávať vlahu, takže bude odolnejší aj v prípade požiaru.

„Aj pôvodný les vám môže, samozrejme, zhorieť, ale oveľa neskôr ako ten monokultúrny,“ hovorí. „Čím menej stabilné lesné ekosystémy sú, čím sú menej druhovo pestré, nepôvodné a neprírodné, tým skôr podľahnú extrémom počasia,“ ozrejmuje.

Keď si vysadíte plantáž alebo homogénny les, je celkom vysoká pravdepodobnosť, že sucho, povodeň alebo nejaký škodca vám ho zničí. Naopak, prírodné ekosystémy, ktoré sú ešte stále v Brazílii alebo v niektorých oblastiach Sibíri či Afriky, sú oveľa odolnejšie voči extrémnej klíme, podotýka Pecho.

Udržujme si aspoň to, čo máme

V Európe už podľa neho prirodzené pralesy, s výnimkou niektorých miest v Poľsku či Bielorusku, prakticky nejestvujú a vo svete ich rozloha výrazne ubúda. Nakoľko novo vysadené lesy nemajú takú stabilitu a odolnosť, naskytá sa podľa Pecha otázka, čo ďalej.

Úplné zastavenie ťažby vo svete vidí ako utópiu. „Určite by to výrazne pomohlo, pralesy vo svete by sa stabilizovali, no je to, žiaľ, len čisto hypotetická otázka,“ hovorí. „Udržujme si teda aspoň to, čo máme,“ navrhuje.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jozef Pecho