Lesníci vo Vysokých Tatrách vysadili takmer 300-tisíc stromčekov, obnovili aj spálenisko

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Štátne lesy TANAP u
Foto: archívne, www.facebook.com

Štátne lesy TANAPu tento rok zalesnili vyše 140 hektárov územia, ktoré majú vo svojej správe. Na území Tatranského a Pieninského národného parku vysadili celkovo takmer 300-tisíc sadeníc, obnoviť sa podarilo aj spálenisko pod Hrebienkom.

Sadenice zodpovedajúce prírodným podmienkam

Informovala o tom hovorkyňa Štátnach lesov (ŠL) TANAPu Martina Petránová, s tým, že v rámci jesenného zalesňovania vysadili spolu 84 925 stromčekov na ploche 39,40 hektára. „Najväčší, takmer 30-percentný podiel mala jedľa, ďalších takmer 25 percent predstavovali listnaté dreviny ako buk, brest a javor. Zvyšok tvoril smrek, smrekovec a borovica,“ konkretizoval Radoslav Žlkovan z Odboru starostlivosti o lesy ŠL TANAPu.

Na obnovu lesných porastov použili výlučne sadenice, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. Stromčeky vypestovali v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline, odkiaľ ich postupne rozviezli do jednotlivých ochranných obvodov Štátnych lesov TANAPu, alebo vyrástli priamo pod materským porastom.

Obnovili plochu spáleniska pod Hrebienkom

So zalesňovaním sa v Tatranskom i Pieninskom národnom parku začalo ešte na jar. Obnoviť sa podarilo aj plochu spáleniska pod Hrebienkom z apríla tohto roku. Okrem toho tatranskí lesníci evidujú i prirodzené zmladenie na ploche 104,40 hektára, pričom najväčšie zastúpenie mal smrek, nasledoval buk, borovica, jedľa, javor horský a smrekovec.

Umelo obnoviť sa lesníci snažia predovšetkým lokality, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice vysádzajú aj tam, kde je potrebné stabilizovať porasty z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. Pri obnove sa snažia využívať predovšetkým prirodzené zmladenie, dopĺňajú len tie miesta a tie druhy drevín, ktoré sa nedokážu prirodzene obnoviť. Výsledkom je vekovo a druhovo prírode blízky les, ktorý dokáže lepšie odolávať extrémom počasia. Takéto prírode blízke hospodárenie nie je v Tatrách novinkou, praktizuje sa už od vzniku Tatranského národného parku v roku 1949.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martina PetránováRadoslav Žlkovan
Firmy a inštitúcie Štátne lesy TANAPuTANAP Tatranský národný park